Bertrand Russell

V posledných rokoch sa rozšírila povesť, že náboženskú ortodoxiu už neodmietam ako kedysi. Táto povesť sa nezakladá na ničom. Stále považujem všetky veľké náboženstvá sveta – budhizmus, hinduizmus, kresťanstvo, islam a komunizmus – tak za nepravdivé ako za škodlivé. Z logických dôvodov je jasné, že nanajvýš jedno by mohlo mať pravdu, keďže si navzájom protirečia. Je síce pravda, že scholastici formulovali logické argumenty pre božiu existenciu a že tieto argumenty, ako aj iné s podobným obsahom, prevzali početní filozofi. No logika, na ktorej tieto tradičné argumenty spočívajú, je aristotelovské myslenie, ktoré dnes odmietajú prakticky všetci logici okrem katolíckych. Myslím si, že nie je v poriadku etické vnímanie ľudí, ktorí veria, že všemocný, vševediaci a dobrotivý Boh je so sebou spokojný, keď v priebehu miliónov rokov pripravil z neživých hmlovín pôdu, z ktorej vzišli Hitler, Stalin a vodíková bomba.

Otázka pravdivosti náboženstva je niečo iné ako otázka jeho užitočnosti. No ja som rovnako presvedčený o tom, že náboženstvá páchajú škody, ako o tom, že nemajú pravdu.

Škody, ktoré napáchajú náboženstvá, sú dvojakého druhu. V prvom rade závisia od druhu zbožnosti, ktorú od nás vyžadujú a v druhom rade od obsahu učenia, ktoré nám predkladajú k vereniu. Považuje sa za cnostné veriť, to jest mať presvedčenie, ktorým neotrasú protiargumenty. Dôvody vyvolávajúce pochybnosť treba potláčať. Preto nesmie mládež v Rusku počúvať nijaké argumenty v prospech kapitalizmu a mládež v Amerike nijaké v prospech komunizmu. Presvedčenie, že je dôležité veriť toto alebo tamto aj vtedy, keď to neodolá nezaujatému prevereniu, je typické pre všetky náboženstvá a zakladajú sa na ňom všetky systémy štátnej výchovy. Dôsledkom je, že duch mládeže zakrpatieva a zmocňuje sa ho fanatické nepriateľstvo jednak voči tým, čo hlásajú iný fanatizmus, jednak a ešte viac voči tým, čo sú proti všetkým fanatizmom. Keby sa stalo zvykom, že sa presvedčenie môže zakladať len na dôkazoch a priznal sa mu len taký stupeň istoty, aký oprávňujú dôkazy, vymizla by väčšina ziel, na ktoré svet chorľavie.

Toto zlo nezávisí od príslušného náboženského vyznania a pretrváva rovnako v každom dogmatickom náboženstve. Väčšina náboženstiev však má okrem toho ešte aj osobitné etické zásady, ktoré tiež zapríčiňujú skutočné škody. Keby sa katolícke odsúdenie kontroly pôrodnosti mohlo presadiť v celom svete, znemožnilo by akékoľvek zmiernenie biedy a odstránenie vojen. Viera hinduistov, že krava je posvätné zviera a že je odsúdeniahodné, ak sa vdova znovu vydá, spôsobuje úplne zbytočné utrpenia. Viera komunistov na diktatúru menšiny pravoverných prívržencov viedla k celému radu strašných ohavností.

Považujem za lepšie urobiť málo, ale dobrého, ako urobiť veľa, ale zlého. Rád by som mal svet, ktorý by nepoznal jed nepriateľstva rozličných skupín; kde by bola cieľom výchovy duchovná sloboda a nie uväznenie myslí mládeže do panciera dogiem, ktoré ju majú celý život chrániť pred strelami objektívnych dôkazov. Svet potrebuje otvorené srdcia a duchovnú vnímavosť; to nedosiahneme ustrnutými systémami, nech sú staré či novšie.

Prameň: Bertrand Russell: Why I am not a Christian and Other Essays on Religion and Related Subjects (Prečo nie som kresťanom a iné eseje o náboženstve a príbuzných témach), George Allen & Unwin Ltd., London 1957. Vybrané z autorovho predhovoru.

Preložil Rastislav Škoda