Časopis nemeckých humanistov Diesseits, čo sa dá preložiť ako „na tomto svete“ na rozdiel od „oného sveta“, venoval č.4/1999 téme vzťahu humanistov k náboženstvám a uverejnil o tom osem článkov svojich prispievateľov. Považujeme ich aj pre naše pomery za tak aktuálne, že ich s povolením redakcie Diesseits preberáme do 13. čísla Zošitov humanistov, ktorým začíname prvý ročník nového tisícročia.

Je samozrejmé, že o každej téme sa dá diskutovať. Každý článok je len názor autora. Ako humanisti nemáme ústredňu, ktorá určuje, čo je pravoverné a čo je už odchýlka. Sme tolerantní (Bachmann), ale otvorene odmietame vieru v dogmy ako škodlivú pre stav a vývoj spoločenstiev. Snažíme sa o dobrý život bez očakávania pomoci od boha alebo iných nadprirodzených inštancií (Schulz-Hageleit). V neutíchajúcej diskusii o tom, či je aj ateizmus len druh náboženstva, má iste zásadný význam odôvodnenie a charakteristika nedogmatického ateizmu, aby sa dal porovnať s náboženstvom, resp. s vierou v boha (Joachim Kahl). V našej zemepisnej polohe sa stretáme predovšetkým s kresťanstvom, a ak so židovstvom a moslimstvom, sú mu to veľmi podobné monoteistické náboženstvá s čiastočne sa prekrývajúcou históriou a náukou. Porovnanie zásadných článkov viery kresťanov a názorov humanistov v týchto veciach ozrejmí, kde sú rozdiely (Jürgen Gerdes).

V Nemecku žije veľký počet Turkov a Kurdov moslimského náboženstva a ich stretnutia s ateistami sú časté. K akej diskusii dochádza? Olaf Schäfer má za manželku moslimskú Turkyňu a vychádzajú spolu veľmi dobre.

V masmédiách sa tešia neobyčajnej popularite dve osoby, ktoré sú z hľadiska humanizmu prinajmenšom podozrivé: matka Tereza a dalajláma. O škvrnách na obraze matky Terezy sme písali v občasníku Prometheus. V tomto čísle ZH pretláčame prácu C. Goldnera o Tibete, za čias lámov zaostalej feudálnej krajine vykorisťovanej mníchmi, ktorá sa dnes, síce pod čínskou vojenskou diktatúrou, ale prudko modernizuje a doháňa zameškané. Tibet by sa mal oslobodiť spod vojenskej diktatúry, ale nemal by upadnúť späť pod vládu násilných lámov.

Len v konštruktívnom spore a výmenou argumentov postupuje vývoj. U.Tünsmeyer podáva návod, ako diskutovať pri svetonázorových konfliktoch.

Príliš často sme konfrontovaní s názorom pápeža, a, žiaľ, aj väčšiny našich politikov, že Európa stojí na kresťanských základoch. W. Lüder na príklade Karola Veľkého, ktorý prikázal biskupom študovať spisy pohanských filozofov, dokazuje, že „Európa je síce bez kresťanstva nemysliteľná, ale nijako nie je len kresťanská“.

Ku kosovskej vojne majú rozliční ľudia rozličné stanoviská, no spôsob jej vedenia sa stretá s kritikou zo všetkých strán, najmä ak ide o neľudské bombardovania. R. Luyken nazýva jedno z nich (varvarinský cestný most, ale boli aj iné, aj železničné) vojnovým zločinom a otrasné i zaujímavé podrobnosti opisuje v eseji „Most“.

Taslima Nasrinová si vyslúžila svojím dielom rovnaký osud ako Salman Rushdie: nenávisť moslimských fundamentalistov. Báseň „Matka“ je typická pre jej tvorbu.

Peter Sloterdijk, významný nemecký filozof, má iste blízko k humanizmu i v našom zmysle slova. V Literárnom týždenníku 43/1999 ho Nora Krausová nazvala nadutým antidemokratickým pochabým germánskym prorockým kvázifilozofickým elitaristickým bývalým ľavicovým plánovačom nadľudí, proti čomu protestujeme (str. 32).

Rastislav Škoda