Nikola Valter – životopis

Valter Nikola sa narodil 15. decembra 1918 v Soľnej Bani, okres Prešov. Jeho otec Alojz v čase synových štúdií už nežil. Bol Slovák a katolík. Maturoval na Evanjelickom slovenskom kolegiálnom gymnáziu v Prešove.

Veterinárstvo začal študovať v Hannoveri, ale po dvoch semestroch pokračoval vo Viedni, kde ostal aj po prechode frontu a 1. 6. 1945 sa zapísal do 6. semestra a 18. 3. 1946 do 8. semestra.

Potom však prestúpil na VŠV v Brne, kde 26. júna 1947 dosiahol veterinársky diplom a 6. 3. 1948 bol promovaný na doktora veterinárskej medicíny.

Pracoval na viacerých okresoch a na Katedre chirurgie a pôrodníctva VŠV Košice. Zomrel pomerne mladý v roku 1973.

Pozri tab. 13 a tab. 17.

*

Spomienka na MVDr. Valtera Nikolu (1918 – 1973)

Skromnou kytičkou a zapálenou sviečkou si 15. decembra tohto roku pripomenieme pri hrobe na verejnom cintoríne nedožité 90. narodeniny MVDr. Valtera Nikolu – prvého prednostu chirurgickej kliniky a vedúceho Katedry chirurgie a pôrodníctva na vtedajšej Vysokej škole veterinárskej v Košiciach.

Meno MVDr. Valtera Nikolu sa vytratilo z povedomia terajšieho osadenstva univerzity, ako aj mená prvých učiteľov ďalších disciplín v začiatkoch vtedajšej Vysokej školy veterinárskej v Košiciach. Myslím si však, že je on aj všetci ostatní sú časťou dejín našej školy a my si ho pripomíname touto malou reminiscenciou.

Silentiam memoriam Tibi tui etiam vivi amici dant. Ne sit nomen Tuum in Alma Mater nostra obliviscum! Lux perpetua luceat Tibi. doc. – MVDr. J. Balun, CSc.

Prameň: Balun, J. 1999. Spomienka na MVDr. Valtera Nikolu (1918 – 1973), Veterinársky spravodajca, č. 3/4, 2008.

*

Nedožité osemdesiatiny MVDr. Valtera Nikolu

Staršej generácii veterinárnych lekárov je meno Dr. Valtera Nikolu známe. Mladšej ho chcem pripomenúť pri jeho nedožitých 80-tych narodeninách.

Valter Nikola mal rušný, rozporuplný život. Narodil sa 15. 8. 1918 v Soľnej Bani (dnes súčasť Prešova). Po dedovi z otcovej strany mal prímes talianskej krvi a po babičke z matkinej strany krv viedenskú.

Maturoval na Kolegiálnom gymnáziu v Prešove r. 1940. Rok po maturite pracoval v hydrometeorologickej službe. Veterinárnu medicínu začal študovať ako štipendista Ministerstva národnej obrany na Vojenskej veterinárnej akadémii v Hannoveri (1941 – 1943). Pokračoval na Vysokej škole zverolekárskej vo Viedni (1943 – 1945). Štúdiá ukončil po druhej svetovej vojne na Vysokej škole veterinárnej v Brne r. 1947, kde po obhájení dizertačnej práce r. 1948 promoval.

Na Vysokej škole veterinárnej v Brne začal pracovať už r. 1946 ako asistent na chirurgickej klinike. Po promócii pracoval ako terénny vet. lekár v Rimavskej Seči, kde zriadil aj provizórnu ošetrovňu. Na brniansku chirurgickú kliniku prišiel r. 1950 ako stážista, vybratý na zriadenie chirurgickej kliniky na novovzniknutej Vysokej škole veterinárskej v Košiciach.

Dr. Nikola prichádza v r. 1951 na VŠV do Košíc. Rektor ho poveruje vedením chirurgickej a ortopedickej kliniky, kde od letného semestra 1951 prednáša a zabezpečuje praktické cvičenia s malým kolektívom pracovníkov. Bol vedúcim chirurgicko-pôrodníckej katedry v jej začiatkoch. Pod jeho vedením sa adaptovali dielne bývalého Komenského ústavu (polepšovne) pre klinickú prevádzku a praktickú výučbu. Po roku prenechal disciplínu veterinárna chirurgia Dr. J. Šuttovi a ponechal si len prednášky z ortopédie. Koncom roka 1954 pre nezhody s vtedajším vedením VŠV odchádza Dr. Nikola na vlastnú žiadosť opäť do terénnej praxe. Pracoval vo veterinárnych ošetrovniach v Podunajských Biskupiciach, Bardejove. Humennom a Vranove. R. 1969 odišiel s podlomeným zdravím do invalidného dôchodku. Žil v Košiciach v biednych pomeroch. Ubíjajúce chvíle depresie, existenčné starosti a budúcnosť bez výhľadu podlomili jeho životné sily. Po krátkom pobyte v nemocnici zomrel opustený v 55. roku života 5. 8. 1973.

Ani po takmer dvadsiatich rokoch nevedel zabudnúť na chirurgickú a ortopedickú kliniku VŠV, ktoré začal budovať a materiálne vybavovať za ťažkých podmienok, ale s mladistvým elánom. V. Nikola bol nádejný chirurg, veľmi zručný operatér, obľúbený medzi kolegami, pomocným personálom i študentmi. Odovzdával im svoje skúsenosti, a najmä, čo tak často chýba v ľudskom konaní, optimizmus a radostnú náladu. Vo svojom okolí vedel vytvoriť družnú atmosféru najmä pre svoj priamy prístup, úprimnosť a dobromyseľnosť. Mal ľudí rád a ľudia mali radi jeho. Bolo obdivuhodné, akým spôsobom pristupoval i k ťažkým životným problémom. Len tí najbližší poznali však jeho psychické vnútro, v ktorom hlodal nepokoj nad jeho nie práve šťastným životom. Publikoval tri originálne vedecké práce. Veľa času venoval okrem organizačnej, budovateľskej, materiálno-zabezpečovacej práce i zácviku mladších adeptov vet. chirurgie do diagnostiky a najmä do operačnej techniky, ktorú si osvojil i na zahraničných vysokých školách. Napriek jeho neresti, ktorej nedokázal čeliť, osud bol k nemu tvrdý. Ako človek dobrého srdca s dobrým vzťahom k ľuďom i k svojmu povolaniu bol by si zaslúžil lepší život. Okolnosti urýchlili a strpčili jeho záver života, hoci bolo treba málo, aby sa všetko vyvíjalo inak. Na UVL padá pomaly do zabudnutia. Rady tých, čo ho poznali, značne preriedli. Som presvedčený, že jeho miesto ako zakladateľa veterinárnej chirurgickej a ortopedickej disciplíny i kliniky na Vysokej škole veterinárnej v Košiciach by malo byť v análoch trvalé a meno Dr. Valtera Nikolu by nemalo zaniknúť s odchodom jeho posledného spolupracovníka. Podrobnejší životopis MVDr. Valtera Nikolu je k nahliadnutiu v Kabinete vet. histórie na IVVL Podhradová v Košiciach.

Prameň: Balun, J. 1999. Nedožité osemdesiatiny MVDr. Valtera Nikolu, Infovet, č. 1, 1999.

Be the first to comment on "Nikola Valter – životopis"

Leave a comment

Your email address will not be published.


*