Neslušná otázka

Rastislav Škoda

Žijeme na začiatku desaťročia, čo znamená pre štáty, ktoré si to môžu dovoliť, v krátkosti sčítanie obyvateľov, domov a bytov. V skutočnosti sú to u nás údaje z 52 oblastí, a to od 24 otázok na údaje o obyvateľovi až po jedinú otázku o plynovej prípojke k domu (Zbierka.sk).

Každý považuje v tejto súvislosti otázku o náboženstve za samozrejmú, no skutočnosť je taká, že vo Francúzsku sa táto otázka položila len raz, a to pri sčítaní v roku 1851, keď boli úrady súčasne zvedavé – aj to len raz – aj na telesné postihnutia a chronické choroby Francúzov. Ešte prísnejšie dodržujú odluku cirkvi od štátu a intímnosť viery v Boha Spojené štáty americké, kde sčítacie tlačivá nikdy nemali otázku o náboženstve a prípustné boli a dosiaľ sú len otázky o etnickej príslušnosti. V 1950-tych a 1970-tych rokoch sa síce uvažovalo o užitočnosti odpovedí na otázky o náboženstve, ale požiadavka sa nepresadila, lebo odpovede sa dajú získať aj iným spôsobom. Kongres vydal dokonca v roku 1976 zákon, zakazujúci pri cenze otázku o náboženstve. Americkí biskupi to akceptovali, naši by možno protestovali. Rovnako skončia asi aj aktuálne pokusy o oživenie tejto témy.

Pri sčítaniach v Británii, Kanade, Nemecku, Česku a iste aj inde sa síce kladie otázka o náboženstve, ale odpoveď na ňu je dobrovoľná. Je to jediná otázka sčítacieho tlačiva, na ktorú býva odpoveď dobrovoľná, hoci sa na to nie vždy upozorňuje; vo Švajčiarsku aj tak jednoducho neodpovedalo pri sčítaní roku 2000 na túto otázku 4,33 % obyvateľov (a 11 % bolo bez vyznania, takže sa dosiahol bežný priemer okolo 15 % ateistov).

Smernice Európskej únie k uskutočňovaniu sčítaní obyvateľov sa citlivej otázke o náboženstve vyhýbajú a spomínajú náboženstvo len ako jeden z ukazovateľov etnickej príslušnosti. Neuvádzajú ho ako údaj, ktorý sa má pri cenze vo vyspelej modernej spoločnosti zisťovať. Celkom iná je situácia v takej Indii (1,2 miliardy obyvateľov), kde sa pri sčítaní v roku 2001 zistilo 6 661 materinských rečí a 2 800 náboženstiev; kde majú všetky údaje celkom inú informačnú hodnotu, pretože sa tam, napríklad, hlási úradom len okolo 60 % narodení a úmrtí.

Považujem otázku o náboženstve za vtieravú a narušujúcu moje súkromie; prinajmenšom vyžaduje formálne „Ak dovolíte“, a odpoveď je podľa okolností – tentoraz hlasné Áno. Áno, rád poviem pri májovom sčítaní obyvateľov, že som bez náboženského vyznania. Toto je zriedkavá príležitosť, kedy má význam povedať, že aj na Slovensku existujú ostrovy spoločnosti bez náboženského vyznania; kedy má význam presviedčať priateľa, že nezáleží na tom, ako bol kedysi pokrstený, ale ako teraz rozmýšľa v rozhodujúcich politických a spoločenských situáciách, napríklad pri diskusii o zmluvách s Vatikánom, o výhrade svedomia, o prerušení tehotenstva, o predimplantačnej diagnostike, o využití kmeňových buniek na prípravu liečiv atď.; ukázať, že ak „bez vyznania“ bolo v roku 2001 len 15 % občanov, v skutočnosti je ich niekoľko krát viac.

Ako sa do nášho sčítacieho tlačiva dostalo 16 kresťanských cirkví plus židia a akési spoločenstvo? Ako možno päť a pol milióna ľuďom na Slovensku položiť otázku, či náhodou nie sú husitského náboženstva alebo členmi bahájskeho spoločenstva? Veď to robí z akcie cenzu paródiu! Premúdri Angličania tých 16 veľkých aj malých cirkví nahnali do jedného košiara kresťanov. Na druhej strane je definícia kategórie náboženstvo od štátu k štátu taká rozdielna, že medzinárodne platné kritériá na jeho jednotné spracovanie nie sú možné.

Poznámka: Denník Pravda uverejnil tento článok s malými úpravami 24. februára 2011 pod nadpisom „Vtieravá otázka“.

19 Comments on "Neslušná otázka"

  1. Aj keď ešte nie je ozajstné sčítanie, ktoré bude až v máji, už dnes si môže ktokoľvek vyskúšať vyjadriť svoj názor na otázku č. 23 na stránke http://www.bezvyznania.sk/matrika_humanistov.html

  2. Pán Škoda,
    – prekvapuje ma, že chcete odpovedať na tak “vtieravú” otázku, ktorá “narušuje Vaše súkromie”. Skutočne odporúčam neodpovedať. Ja som to chápal tak, že celé sčítanie je “ak dovolíte”.
    – Čo sa týka niektorých “vyspelých” krajín (hlavne v Európe), ktoré spomínate, tie platia vysokú daň za to, že náboženstvo vyčiarkli zo zoznamu svojich záujmov. Divím sa, že to nevidíte. Ale som rád, že Vás náboženstvo zaujíma a nedá Vám pokoja.

  3. Lubos, jedna poznamocka. Vo Vasich prispevkoch obcas – z akymsi vnutornym, ale pomerne lahko identifikovatelnym uskrnom – vyjadrujte zacudovanie alebo ironiu nad zaujmom ateistov o nabozenstvo. A mozno aj akusi vnutornu spokojnost typu, aha, neda im to pokoj, panbozko im uz sedi na pleci a ono to na nich pride. Neviem ako ostatni, ale mne osobne neda pokoj viac veci. Napriklad pomerne dobre poznam dejiny totalitnych spolocnosti, hlavne nacizmu a komunizmu. A uistujem Vas, ze nemam ziadne bolsevicke alebo fasisticke sklony. Zaujem o nieco este neznamena sympatie. Moj zaujem o nabozenstvo je len podobna snaha o poznanie. Je to snaha pochopit, ziskat co najvacsi prehlad. Podla mna je to prirodzene. Podla vas nie?

  4. Eduard,
    musím uznať, že je tam trochu irónie, ale to píšem len pánovi Škodovi, lebo on píše aj o vnútorných problémoch katolíckej Cirkvi a chce akosi “zvonka” podať návrhy na zmenu, čo je nemožné (bez viery v Písmo). Ja to vnímam ako dosť ne-ateistické (a samozrejme trochu nepekné).

  5. rastislav | 6. apríla 2011 at 15:02 |

    Pán Rojka (z 29/3),
    budem Vám vďačný, ak mi oživíte v mysli štáty, ktoré nevyčiarkli „náboženstvo zo zoznamu svojich záujmov“ a tak ostali vzorom slušného spoločenského usporiadania pre svet. V priebehu môjho dlhého života som počul označovať za „katolícke štáty“ okrem Slovenska rokov 1939/45 (s msgr. Tisom) Chorvátsko (s Ante Paveličom), Španielsko (s generálom Francom), Portugalsko (so Salazarom), Írsko a celý rad najmä nerozvinutých štátov inde vo svete, ale ako vidím, ani jeden z tých štátov neobstál pred súdom dejín lepšie, ako priemerné „nekresťanské“ štáty; ani v minulosti, ani dnes. Najkatolíckejšie Filipíny v Ázii súperia s Thajskom o prvenstvo v sexuálnom turizme, v katolíckej Rwande došlo ku genocíde 800 000 Tutsiov. Koho zachránilo pred platením akejsi vysokej dane náboženstvo? V mnohých prípadoch to bolo skôr naopak.
    Ako ma môžete nahovárať na neposlušnosť voči zákonu a neodpovedať na vtieravú otázku č. 23?
    Záujemcom o tzv. kresťanskosť štátov odporúčam stranu „Pomätenosť Novej cirkvi – Náboženská sloboda“ – http://home.gts.sk/olinko/13.html. a v otázke účasti na sčítaní obyvateľstva si neviem predstaviť hodnotnejší príspevok ako www-stranu http://www.ateizmus.sk/index.php/komunita-ateistov/472-scitanie-obyvatelov-2011. Čitatelia, skúste to!

  6. Výzva občanom bez náboženského vyznania

    Spoločnosť Prometheus – združenie svetských humanistov na Slovensku začala kampaň na povzbudenie tých spoluobčanov, ktorí sa ostýchajú, či obávajú otvorene prihlásiť k svojmu nenáboženskému pohľadu na svet.

  7. Najpočetnejšou cirkvou na Slovensku je Rímskokatolícka cirkev. Účasť na náboženskom živote, prípadne vzťah k nej deklarovalo 62 % obyvateľov SR. Kým podiel obyvateľov, ktorí si uviedli Rímskokatolícku cirkev, ako aj podiel obyvateľov, ktorí si uviedli ďalšie najpočetnejšie cirkvi – Evanjelickú cirkev augsburského vyznania (5,9 %), Gréckokatolícku cirkev (3,8 %) a Reformovanú kresťanskú cirkev (1,8 %) sa na Slovensku v porovnaní so sčítaním v roku 2001 znížil, počet obyvateľov bez vyznania sa za rovnaké obdobie mierne zvýšil, z 13 % v roku 2001 na 13,4 % v roku 2011.
    Prvé vybrané definitívne výsledky SODB 2011

  8. Prvé získané výsledky zo sčítania ľudu v Anglicku a Walese ukazujú výrazný pokles občanov, ktorí sa vnímajú ako „kresťania“. V roku 2001 sa ku kresťanstvu hlásilo 72 % občanov. V roku 2011 už len 59 % občanov.

    Naopak, k zvýšeniu došlo u ľudí, ktorí sa nehlásia k náboženstvám, z 15 % v roku 2001 na 25 % v roku 2011.

    To predstavuje 67% relatívny nárast počtu obyvateľov, ktorí vyznačili „bez vyznania“, čiže nevyznávajú „žiadne náboženstvo“ (no religion).

    Britská humanistická asociácia (British Humanist Association – BHA) výborne zvládla organizáciu kampane The Census Campaign.

    Viac: Census results show huge shift in cultural identity from Christianity to no religion

  9. Rastislav. Ten link na stránku komunity ateistov čitateľa dovedie na článok s nadpisom “Kam ďalej”. Tak Kam ďalej, pán sekhumanista? Zrejme ste nezaregistrovali fakt, že v našej krajine sa nenašiel jeden jediný ateista ochotný zaplatiť prenájom domény a tak stránka http://www.ateizmus.sk zmizla z povrchu zemského. Vďaka Bohu.

  10. Lemmy, ste ako pokazená platňa. Stále a stále opakujete ten nezmysel. Bez vyznania nie sú humanisti, aha:
    https://sites.google.com/site/tvojoponent/ateizmus/kategoria-ateizmu/tazkosti-so-slovom-vyznanie

  11. Nevidím dôvod zaoberať sa táraninami. Neopakujem nezmysel. Je potrebné sa naučiť čítať, potom myslieť, a z toho je krôčik k tomu, aby si človek dokázal aj správne vyhodnotiť získané informácie. Poskytol som argumenty, ktoré jednoducho niekto nevie stráviť.

  12. Celosvetové sčítanie ateistov: Medzinárodná ateistická aliancia (Atheist Alliance International) vytvorila celosvetový projekt s názvom Atheist census (Sčítanie ateistov).

  13. Citujem Vás:
    Neopakujem nezmysel. Je potrebné sa naučiť čítať, potom myslieť, a z toho je krôčik k tomu, aby si človek dokázal aj správne vyhodnotiť získané informácie.

    Držím Vám palce, aby ste z tých novoročných predsavzatí nezľavili.

    Myslím si, že sčítanie kamzíkov v Tatrách je zmysluplnejšie. Už vidím, ako poloanalfabeti v krčmách lúštia na internete dotazník v angličtine. Alebo o ateistov so základným vzdelaním nemáte záujem?

  14. Sčítanie pokračuje

    Do sčítania sa už zapojilo 191 715 ľudí. Najviac zo Spojených štátov amerických: 66 741. Zo Slovenska sa zúčastnilo 381 ľudí. Z Česka sa zúčastnilo 375 ľudí.

  15. Pri sčítaní ľudu uvediem položku „bez náboženského vyznania“. 😉

  16. Ja uvediem rímskokatolík !
    Beznabozenskeho vyznania to este neznamena, ze si ateista 🙂

  17. To je pravda. Bez náboženského vyznania ešte neznamená, že ide o ateistu.

  18. Štátne orgány nezaujímajú tí ľudia, ktorí sa nehlásia k žiadne náboženskej organizácii, ani ľudia, ktorí sú napríklad pokrstení, ale majú vlažný vzťah k cirkvi. Myslím, že sa im hovorí rôzne, ako nedeľní kresťania, roční kresťania. To sú takí, ktorí si na kostol spomenú akurát v nejaký významný sviatok, sviatočný čas, inak sa o cirkev vôbec nezaujímajú.

Leave a comment

Your email address will not be published.


*