Ostatné časti nájdete na nasledujúcich odkazoch: Mýtus 1, Mýtus 2, Mýtus 3, Mýtus 4, Mýtus 5, Mýtus 6, Mýtus 7, Mýtus 7 (dokončenie), Mýtus 8

V piatej časti mýtov si ukážeme ako štát cieľavedome a účelne podporuje cirkevné školstvo a náboženské výchovu i vzdelávanie. Opätovne si ukážeme čo pre štát znamená táto podpora, „dodržiavanie“ rovnakých podmienok pre všetky svetonázorové skupiny obyvateľov, ako aj dôsledky a náročnosť financovania tejto činnosti cirkví zo štátneho rozpočtu pri zachovaní privilegovaného postavenia len pre jednu z nich.

Mýtus 5. – Rovnoprávne vzdelávanie

Zákon o rodine v článku 4. Základných zásad zákona to hovorí jednoznačne: „Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.“ Ako toto krásne predsavzatie štát uplatňuje v praxi si ukážeme v nasledujúcich riadkoch. Zložitosť riešenia tohto záväzku spočíva nielen v množstve svetonázorových presvedčení (len náboženských hnutí a smerov je na Slovensku viac ako 70), ale najmä v nemožnosti naplniť deklaratívny charakter zákona v jeho konkrétnej materiálnej rovine pri zachovaní rovnosti v právach a dôstojnosti pre všetkých občanov štátu.

Slovenská republika totiž len s Katolíckou cirkvou (medzinárodnou zmluvou publikovanou v Zbierke zákonov pod číslom 394/2004 Z. z.) a s 11 nekatolíckymi cirkvami (dohodou publikovanou pod číslom 395/2004 Z. z.) dohovorila podmienky uplatňovania záväzku výchovy detí v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením rodičov. Pre ďalších 5 registrovaných cirkví, a už vôbec nie pre neregistrované cirkvi či humanistov, takéto zmluvy neexistujú. Keď Spoločnosť Prometheus požiadala Ministerstvo školstva o zabezpečenie etickej humanistickej výchovy na školách dostala odpoveď, z ktorej vyberáme: „Učebné osnovy týchto predmetov (náboženská výchova a etická výchova) obsahujú okrem iných hodnotných tém aj témy výchovy k tolerancii, rasovej a náboženskej znášanlivosti… Cieľom.. je vychovávať osobnosť, ktorá má pozitívny vzťah k životu a ľuďom so zrelým morálnym úsudkom… V predmete etická výchova je zahrnutý aj humanizmus. Z vedeného vyplýva, že nie je možné akceptovať Váš návrh na nový predmet humanistická etická výchova.“ Ako vyplýva z publikovaných zmlúv a tejto odpovedi, čo sa budú deti učiť na náboženskej výchove si určia cirkvi (aj to len niektoré!), čo sa budú učiť na etickej výchove určí štát! O práve vzdelávať deti v zhode humanistickým presvedčením rodičov ani slovo. Osobité ponímanie rovnosti v právach a dôstojnosti…

Cirkevné školy

Zmluvami z roku 2004 trinásť cirkví získalo právo zriaďovať školy a školské zariadenia, menovať riaditeľov a prijímať učiteľov, vydávať vnútorné poriadky škôl, ktoré sú v súlade so zásadami náboženskej výchovy a vzdelávania i právnym poriadkom štátu. Slovenská republika sa zaviazala nepožadovať od cirkevných škôl vyučovanie takých výchovných a vzdelávacích programov, ktoré nezodpovedajú náboženskej výchove a vzdelávaniu. Všeobecnovzdelávacie a odborné predmety na cirkevných školách svojim obsahom zodpovedajú obsahu týchto predmetov na štátnych školách, ale inak sa vyučovanie sa uskutočňuje podľa učebných plánov, osnov a výchovných programov, ktoré schváli vedenie cirkvi po dohode (nie schválení!) s Ministerstvom školstva.

V roku 2019 Ministerstvo školstva evidovalo na Slovensku 493 cirkevných škôl a školských zariadení, z toho 434 bolo katolíckych, čo predstavuje 88 % všetkých cirkevných školských zariadení. Zloženie bolo nasledovné:

Poznámka: V ostatných cirkevných školských zariadeniach sú zahrnuté centrá voľného času, školské kluby detí, internáty.

Cirkevným školám sa poskytuje v zmysle zmlúv rovnaké finančné zabezpečenie zo strany štátu v rozsahu ako ho majú všetky ostatné školy a školské zariadenia. Ich prevádzka sa hradí cez kapitolu Ministerstva vnútra, ktoré v roku 2017 poskytlo cirkevným školám transfér zo štátneho rozpočtu vo výške 88 314 000 €. Nezabudlo ani na podporu rozvojových projektov cirkevných škôl, ako rekonštrukcie telocvični a debarierizáciu, ako aj na odstránenie havarijných stavov budov a poskytlo im kapitálové výdavky vo výške 1 273 185 €. Štát tak len touto cestou podporil v roku 2017 cirkevné školstvo sumou 89 587 185 €.

Alternatíva bez alternatívy

Aj keď sa Etická výchova na Slovensku vyučuje od roku 1993, v roku 2005 sa dostala do povinnej alternácie (výberu medzi) s náboženskou výchovou. Zmluvy z roku 2004 osobitne požadujú uplatniť právo rodičov na náboženskú výchovu na štátnych materských, základných i stredných školách s tým, že riaditelia majú povinnosť umožniť prihlásiť rodičom deti na náboženskú výchovu bez akejkoľvek možnej diskriminácie žiaka v oblasti školských činností. Pre rodičov prihlasujúcich svoje deti na etickú výchovu to žiadna zmluva nezaručuje…

Spoločnosť Prometheus požiadala v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám Ministerstvo školstva o podanie informácie koľko žiakov je prihlásených na materských, základných a stredných školách na náboženskú a etickú výchovu. Štátny radca Mgr. Andrej Hazucha, z odboru komunikácie a protokolu ministerstva, nám na našu požiadavku neuviedol žiadne údaje, ale odpísal vyslovene stručne a najmä „vecne a odborne“: „Na materských školách asi nie je etická výchova a myslím, že náboženstvo sa nesleduje podľa jednotlivých cirkví. Ale všetko by malo byť v štatistických ročenkách.“ V štatistických ročenkách sme však nič nenašli a tak až na základe nášho odvolania, odkazu na štatistické hlásenia škôl, kde sa tieto údaje uvádzajú a rozhodnutia pani ministerky školstva o vrátení našej žiadosti k opakovanému vybaveniu sme sa dostali k týmto informáciám:

Podľa jednotlivých cirkví bola štruktúra žiakov nasledovná:

V prvom ročníku stredných škôl je situácia nasledovná:

Ak na základnej škole je podiel žiakov na náboženskej výchove 70 % k 30 % podielu žiakov na etickej výchove, tak v 1. ročníku strednej školy je však pomer 57 % ku 43 % v prospech náboženskej výchovy. Obe alternatívne volené výchovy oslovujú značný počet rodičov a ich detí a preto nás zaujímalo ako Ministerstvo školstva zabezpečuje pre ich potreby učebnice a pracovné zošity. Ani na túto otázku nám ministerstvo neodpovedalo, tentoraz s odôvodnením, že nevedie evidenciu vydaných učebníc celkove, ani podľa jednotlivých cirkví. A to napriek tomu, že ministerstvo prevádzkuje tzv. edičný portál, kde sú zverejňované a možno si objednať všetky učebnice pre všetky predmety.

Na odporúčanie Mgr. Hazuchu sme sa pokúsili vyhľadať zmluvy k učebniciam v Centrálnom registri zmlúv a po viacdňovom hľadaní medzi tisíckami zmlúv sme pochopili prečo nám ministerstvo neposkytlo údaje. Len podľa nami nájdených zmlúv ministerstvo školstva vydalo a zaplatilo pre potreby vyučovania náboženstva na základných a stredných školách od roku 2000 minimálne 541 190 kusov učebníc a pracovných zošitov v zmluvnej hodnote 1 533 351 €. Pre katolíkov tri edície učebníc, pre evanjelikov dve, pre pravoslávne a reformované náboženstvo po jednej edícii.

Súčasne však vyplynulo, že za celú dobu vyučovania etickej výchovy na štátnych školách Slovenská republika nevydala pre jej vzdelávanie ani 1 kus učebnice. Učiteľom sa desaťročia pred začiatkom každého roka neponúkajú nové učebnice, ale odporúča sa im spoliehať sa na vlastnú invenciu a tvorivosť. Žiakom sa ponúkajú len pracovné zošity, ktoré im však rodičia musia kupovať (na rozdiel od rodičov detí, ktoré chodia na náboženskú výchovu). V súčasnosti sú v ponuke edičného portálu pracovné zošity len pre 1. až 4. ročník etickej výchovy. Možno to je dôvod, prečo ministerstvo odmietlo etickú humanistickú výchovu i preklady učebníc etickej humanistickej výchovy, ktoré ponúkla Spoločnosť Prometheus.

Štátne či cirkevné vysoké školy?

Medzinárodná zmluva so Svätou stolicou o katolíckej výchove č. 394/2004 Z. z. oficiálne zaradila do systému slovenských verejných vysokých škôl Katolícku univerzitu v Ružomberku, štyri katolícke teologické fakulty, vrátane pôvodne šiestich, dnes už len piatich, kňazských seminárov pripravujúcich budúcich kňazov. Samozrejme aj so záväzkom Slovenskej republiky zabezpečiť pre nich finančné prostriedky. Podobne to vyriešilo aj 11 nekatolíckych cirkví v Dohode o náboženskej výchove č. 395/2004 Z. z., ktoré do systému verejných škôl zakotvilo ďalšie tri teologické fakulty. Na siedmych teologických fakultách v roku 2017 celkovo študovalo 1 550 študentov.

O charaktere školstva na Slovensku veľa vypovedá fakt, že v systéme vysokých škôl máme rovnaký počet teologických a pedagogických fakúlt – sedem. A to ešte dve pedagogické fakulty sú súčasťou katolíckych univerzít v Ružomberku a Trnave. Trnavská univerzita, aj keď to katolícka cirkev priamo nehovorí hlási sa k odkazu  a k vzdelávaniu pod vedením Spoločnosti Ježišovej – jezuitov. Princípy vzdelávania, na ktorých bola ich činnosť založená, sú dodnes základom jej vzdelávania a vedeckého bádania. Trnavská univerzita priamo deklaruje, že obhajuje kresťanské princípy, chce chrániť morálne a duchovné hodnoty, vychovávať v duchu ekumenizmu. Asi reálny pomer medzi teologickými s pedagogickými fakultami na Slovensku by mal byť deväť ku piatim.

Obrátili sme sa na teologické fakulty s požiadavkou o uvedenie aký je príspevok štátu na ich činnosť. Pozitívne sme boli prekvapení, že len dve teologické (bohoslovecké) – Evanjelická a Pravoslávna – fakulty nám v rozpore so zákonom neodpovedali na našu žiadosť. Vďaka výročným správam dvoch katolíckych univerzít a odpovedí piatich teologických fakúlt vieme povedať, že v roku 2017 štát podporil cirkevné vysoké školy (univerzity, teologické fakulty a kňazské semináre) sumou minimálne 25 477 032,59 €. Pri kvalifikovanom odhade nákladov dvoch fakúlt, ktoré neodpovedali, by to bolo okolo 26 miliónov eur.

Zhodnotenie 5. mýtu

Vybrané cirkvi si aj v oblasti vzdelávania vymohli nadštandardné postavenie s právom vyučovať v súlade s vieroučným poslaním ich náboženstva, vydávať učebnice a pracovné zošity, metodicky ich usmerňovať, mať právo výlučnej hospitácie na hodinách, vyberať a obsadzovať miesta učiteľov a riaditeľov škôl, určovať kritéria na prijímanie študentov. Na štátnych školách majú právo vyučovať náboženstvo, určovať, kto ho bude učiť i aké budú vzdelávacie materiály. Na akademickej pôde vysokých škôl je narušená ich ideová neutralita, pretože vybrané cirkvi majú právo zriadiť vysokoškolské pastoračné centrá. Štát má len jednu úlohu – celé to financovať. A len v roku 2017 dal štát na tieto účely minimálne 117 105 385,63 €. A to bez nákladov na vyučovanie náboženstva na štátnych školách.

Aj keď ústava a zákony formálne deklarujú rovnosť v právach a dôstojnosti, pri vzdelávaní v praktickej (materiálnej) rovine zákona štát na Slovensku jednoznačne zlyhal. Ignorovanie práv sekulárnych občanov s nenáboženským náhľadom na svet na výchovu svojich detí v zhode s ich presvedčením, ako aj dlhoročné ignorovanie etickej výchovy, nevydanie ani jednej učebnice pre jej vzdelávanie je toho jednoznačným dokladom. Už je tu čas, aby sa konečne naplnili slová slobodomyseľného slovenského kňaza Jána Horárika, ktorý už v polovici devätnásteho storočia napísal: „Štát by mal už raz uskutočniť celkom slobodné školy, nezávislé na cirkevnom elemente, organizovať práve také slobodné ľudové vzdelanie, zriaďovať iné chrámy. Totiž chrámy života, vedy, umenia, chrámy skutočnej pravdivosti, veľkosti, krásy a potom povoliť všetkým občanom nárokovať si tieto ľudské štátne alebo cirkevné ústavy. Tak sa zoskupujú pred našimi očami okolo panujúcej štátnej moci.

Štátna moc si má zvoliť medzi týmito poradcami a nápadníkmi, má sa rozhodnúť, zatiaľ čo ľudstvo očakáva toto rozhodnutie s najvyšším napätím.“

Mýtus 5. – Rovnoprávne vzdelávanie = Len pre cirkvi a za peniaze štátu!

Ostatné časti nájdete na nasledujúcich odkazoch: Mýtus 1, Mýtus 2, Mýtus 3, Mýtus 4, Mýtus 5, Mýtus 6, Mýtus 7, Mýtus 7 (dokončenie), Mýtus 8