Štefan Kunsch sa narodil 2. decembra 1919 v Starej Ľubovni v Prešovskom kraji; jeho otec Anton bol obchodník. Bol nemeckej národnosti a rímskokatolíckeho náboženstva. Maturoval v r. 1939 na Evanjelickom kolegiálnom gymnáziu v Prešove.

Na Vysokú školu veterinársku vo Viedni sa zapísal do 1. semestra 17. 10. 1939; to znamená, že po rozpade Česko-Slovenska, ale ešte pred zatvorením VŠV v Brne, dal prednosť štúdiu na nemeckej vysokej škole vo Viedni. Dostal imatrikulačné číslo 5294. Pri skrátenom trimestriálnom štúdiu vo vojnových rokoch zapisoval 28. mája 1942 už 8. semester. V roku 1942 alebo 1943 získal diplom a v máji 1943 aj doktorát.

Jeho doktorská dizertačná práca má titul „Über die Änderungen der Zahl der roten Blutkörperchen und des Hämoglobingehaltes nach oraler Wasseraufnahme beim Hund“ (O zmenách počtu červených krviniek a obsahu hemoglobínu po orálnom príjme vody u psa).

Takí ako on boli ešte dvaja: Heinz-Samuel Brosz a Mikuláš Sokol. Od januára 1940 ich nasledovalo a do Viedne v rokoch 1940 až 1943 prichádzalo ročne 15 – 22 študentov zo Slovenska (vrátane niekoľko etnických – karpatských – Nemcov).

Dá sa predpokladať, že po skončení štúdia a promócii bol ihneď, t. j. v roku 1943, povolaný do armády, ku ktorej sa tak pripojil po prehratej bitke o Stalingrad a porážke v najväčšom stretnutí tankových a iných armád pri Kursku v lete v roku 1943. Je pravdepodobné, že prežil ústup nemeckých vojsk z Ukrajiny do Maďarska a zúčastnil sa obrany obkľúčeného budapeštianskeho kotla (december 1944 až 11. február 1945), pretože jeho vnuk Matthias, píše na svojej webovej stránke:

Štefan Kunsch prišiel v roku 1945 so svojou rodinou do Bernlochu, okres Reutlingen v Baden-Würtembersku, kde pracoval ako zverolekár. Mal 3 synov: Hans-Petra, Lothara a Geert-Michaela, Matthiasovho otca. Jeho žena umrela okolo roku 1987. Ako penzista trávil väčšinu času vo Španielsku v blízkosti Gibraltáru, kde 17. 12. 2008 zomrel. Pochovaný je v Bernlochu.

Vnuk Matthias Kunsch sa narodil v roku 1990 v Meidelstetten (susedná obec pri Bernlochu) v krajine Baden-Württemberg (vo Švábsku), kde aj vyrástol. V roku 2009 maturoval v Pfullingen a potom absolvoval dobrovoľný sociálny rok pri Evanjelickom diele mládeže v Münsingen. T. č. študuje evanjelickú teológiu v Neuendettelsau pri Norimbergu. (E-mail 29. 12. 2010.)

Na webovej stránke Matthiasa Kunscha je uverejnené toto poetické oznámenie:

Historka k Vianociam

Milí priatelia,

Dnes by som Vám chcel rozprávať jednu životnú históriu. Je to história muža, ktorý si myslel že všetko zmôže.

História muža, ktorý vyrástol ako cudzinec vo vlastnej vlasti. Ktorý počas vojny narukoval. A bol jedným z tých 300 vojakov, čo zo 17 000 nasadených vyšli živí z budapeštianskeho kotla. Podľa iného údaja v internete to bolo 700 z 30 000.

História muža, ktorý si s rodinou ako utečenec vybudoval existenciu zverolekára.

História muža, ktorého rodina zlyhala a rozpadla sa.

História muža, ktorý bol dlho na úteku pred útlakom.

Je to však história muža, ktorý v posledných troch týždňoch svojho života našiel cestu ku Kristovi a začal sa s ním zmierovať.

História muža, ktorý spoznal, že by to sám nedokázal.

Bola by to životná história MVDr. Štefana Kunscha (* 2. 12. 1919 – † 17. 12. 2008).

(E-mail z 30. 12. 2010.)

*

Údaj MVDr. Alexandry Mičúchovej-Jeleníkovej (e-mail december 2010):

Okolo roku 2003 navštívil môjho otca Jozefa Jeleníka Dr. Kunsch, ktorý chcel ešte raz vidieť svoje rodné mesto Starú Ľubovňu. Býval u známych v Prešove. Stretol sa aj s mojím otcom, s ktorým sa nevideli od školských rokov na VŠV vo Viedni – pravdepodobne od promócie jedného z nich v roku 1943, teda šesťdesiat rokov. Mal dosť podlomené zdravie, ale bol plný humoru. Spomínali na študentské časy vo Viedni. Dr. Kunsch žil a pracoval od ukončenia štúdií v Nemecku. Na dôchodku žil vo Španielsku v blízkosti Gibraltáru, kde bola pre neho vhodná klíma.

Pozri tab. 7.

* * *

Príloha k životopisu:

1. Dr. Štefan Kunsch (vľavo) na návšteve u Dr. Jozefa Jeleníka okolo roku 2003 v Prešove.