Edward W. Said

V júli 2001 hrali v Izraeli po prvý raz Wagnera. Dirigent Barenboim si tým vyslúžil bojkot kultúrnej komisie Knesetu. Táto skutočnosť nás stavia pred dve otázky: Možno mať rád Hitlerovho obľúbeného hudobného skladateľa, teda rozlišovať medzi umelcom a človekom? Ako odôvodniť odmietanie blížneho?

Richard Wagner (1813-1883) bol veľký skladateľ a súčasne veľký antisemita  (a to odpudzujúcim spôsobom). Po smrti sa stal obľúbeným skladateľom Hitlera a tým sa, nie bez viny, dostal do spojenia s nacistickým režimom a strašným osudom miliónov Židov a iných „menejcenných” národov.

V Izraeli je zakázané hrať Wagnerove diela, lebo v očiach mnohých tam (ako aj inde v okupovaných krajinách) symbolizujú holokaust. Na druhej strane Wagner revolucionoval operu, najmä jej hudobnosť, a zložil desať významných diel, ktoré ostávajú vrcholmi západnej hudby. Ako milovať jeho hudbu a zabudnúť na jeho ošklivé protižidovské pamflety? Barenboim sa bráni tým, že v žiadnej opere nie sú vyslovene protižidovské témy či osoby. Ak niektorí kritici tvrdia opak, chýbajú im dôkazy. Aj Beckmesser v Majstroch spevákoch je nemecký kresťan.

7. júla 2001 na Festivale mala sa hrať Valkýra, no na požiadanie riaditeľa ju Barenboim nahradil dielami Schumanna a Stravinského. Potom navrhol publiku ako prídavok z Tristana a Izoldy – a ak to niekoho šokuje, nech odíde; mnohí to urobili, ale 2 800 ľudí ostalo a tlieskali. Verejná mienka ostala rozpoltená. Kneset a iné ustanovizne žiadajú, aby sa Barenboim ospravedlnil, iné jeho čin schvaľujú. Pritom ide o svetovú, ale kontroverznú osobnosť. Mladosť prežil Barenboim v Argentíne a v Izraeli, má obidve občianstva. Dokonale ovláda sedem rečí. Je najlepším súčasným huslistom a dirigentom. Pôsobil vo všetkých významných hudobných telesách sveta, no najviac sa zdržuje v Nemecku a v USA; v Izraeli je len pár dní v roku. Je doma všade a nikde.

Barenboim odmieta iracionalitu, že je lepšie nevedieť ako vedieť. Znepriateleným národom neodporúča ignoranciu; r. 1999 koncertoval na palestínskej univerzite v Bir Zeit a organizuje spoločné vystúpenia mladých židovských a arabských hudobníkov. Hlása, že keby nebol on hral Wagnerovu hudbu v Izraeli 7. júla 2001, niekto iný by to urobil skôr alebo neskôr. Každý bojkot sa raz skončí a aj tak len málokedy vedie k cieľu.

Prameň: Edward W. Said, Barenboim brise le tabu Wagner, Le monde diplomatique, č. 571, s. 24-25, október 2001.