Albín Jablonský sa narodil 1. júla 1918 v obci Jablonka na Hornej, Poľskej Orave v Malopoľskom vojvodstve, ktoré bolo v tom čase súčasťou Rakúsko-Uhorska.

Jeho otec Karol (* 19. 3. 1882) bol roľník. Matka Karolína (* 27. 11. 1880) bola aj rodená Jablonská. Mal dvoch súrodencov: staršiu sestru Gizelu (* 1912) a mladšieho brata Karola (* 1920).

Po sporoch pri určovaní hraníc nového Česko-Slovenska a Poľska pripadlo 12 dedín s čiastočne slovenským obyvateľstvom na základe Poľskej zmluvy z 24. apríla 1925 Poľsku. Nijaké referendum sa nekonalo.

V dôsledku Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže obsadilo Poľsko v októbri 1938 niektoré severné dediny Slovenska, no keď po vypuknutí 2. svetovej vojny 1. septembra 1939 Slovensko symbolicky napadlo Poľsko spolu s Nemeckom a neskôr aj so Sovietskym zväzom, odmenou za to získalo späť územia stratené roku 1938 aj roku 1920. Oficiálne sa to stalo 24. novembra 1939. Jablonka bola potom 6 rokov slovenská.

V januári 1945 bolo toto územie oslobodené Červenou armádou. Poľské úrady sa snažili obsadiť tieto územia a obnoviť hranice spred roku 1938 a prezident Eduard Beneš sa rozhodol v rámci svojej koncepcie obnovy predmníchovských hraníc vydať túto oblasť Poľsku; zmluva bola podpísaná 20. mája 1945.

Klasické gymnázium navštevoval Albín Jablonský v Novom Targu a tam v r. 1936 maturoval.

Veterinárnu medicínu začal študovať vo Ľvove, dnes centre západnej Ukrajiny, ktoré bolo od rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie do roku 1939 poľské. Zapísal sa 14. 10. 1936 na Academia medicinae vetarinariae Leopoliensis pod imatrikulačným číslom 3260. Po pripojení Ľvova k sovietskej Ukrajine dňa 17. septembra 1939 pokračoval v štúdiu v Záhrebe, a to od 1. januára 1940 do apríla 1941, pričom absolvoval tri semestre. Pred napadnutím Juhoslávie nacistickým Nemeckom 6. apríla 1941 posledným vlakom odcestoval do Bratislavy. Tu dostal ročné štipendium 6 000.- Sk na dokončenie štúdia vo Viedni, kde sa zapísal a štúdium ukončil veterinárskym diplomom dňa 14. 12. 1942 a doktorátom 9. 3. 1946 po obhájení dizertačnej práce s názvom: Über den Einfluß geringer Alkali- und Säuremengen auf die Blutsenkungsreaktion im Zitratblut von Pferden (O vplyve malých množstiev alkálií alebo kyselín na krvnú sedimentáciu citrátovej krvi koní).

V Záhrebe s ním študoval Andrej Pardel, ktorý tam štúdium aj ukončil.

Už v roku 1938 spoznal Jablonský vo Varšave Máriu Alicu Karolakovú, ktorá ho sprevádzala ako snúbenica do Záhrebu, s ktorou sa v apríli 1942 na Slovensku oženil a ktorá ho v roku 1943 sprevádzala do Viedne. Ako občianke Slovenského štátu jej bolo umožnené vo Viedni študovať na fakulte dejín umenia. Slovenské doklady dostala relatívne rýchlo cestou slovenskej konzulky vo Varšave, pani Országhovej. Až pri ďalšom dlhšom pobyte vo Viedni absolvovala 12. 7. 1946 s veľmi dobrým výsledkom viedenskú Štátnu kozmetickú školu.

Vo Viedni sa Albín Jablonský stal koncom roku 1942 asistentom u prof. Dirnhofera, prednostu katedry buiatriky (chorôb hovädzieho dobytka). Napísal si po ženu do Varšavy, tá prišla a dostali na škole malý ale vyhovujúci asistentský byt.

29. 6. 1943 ho na pracovisku zatklo Gestapo a obvinili ho zo špionáže pre podzemné hnutie STRAGAN. Manželka musela opustiť služobný byt a každý deň sa hlásiť na Gestape ako podozrivá. Slovenské vyslanectvo vo Viedni intervenovalo u príslušných orgánov, ale voči Gestapu bolo samozrejme bezmocné.

Do 5. 8. 1943 bol Albín Jablonský väznený v hlavnej budove Gestapa (Schwedenplatz), potom bol prevezený do väzenia Landesgericht Wien I, kde bol do 23. 2. 1944 a následne do Landesgerichtu Wien II. Dňa 14. 5. 1944 bol súdený pred Tretím senátom Ľudového súdu vo Viedni pre podozrenie zo špionáže. Gestapo nemalo k dispozícii nijaké relevantné dôkazy o jeho vine a jediný „svedok“ (študent M. zo Sliezska) nepodal žiadne usvedčujúce dokumenty, ba bol následne zastrelený Gestapom na úteku.

Hoci ho Ľudový súd v Berlíne dňa 22. 6. 1944 oslobodil spod obžaloby, gestapo to neuznalo a do 23. 9. 1944 ho väznilo kvôli „nejakým vysvetleniam“ vo väzení Landesgericht Wien I a potom v koncentračnom tábore Dachau pri Mníchove, kde ho držali až do oslobodenia americkou armádou v apríli 1945. Vážil vtedy 45 kg.

Po niekoľkých týždňoch rekonvalescencie v nemocnici v Mníchove sa vrátil k rodine na Slovensko. Pretože chcel dokončiť začatú dizertačnú prácu, vrátil sa do Viedne, prácu dokončil a 9. 3. 1946 obhájil.

Prvá cesta viedla rodinu do Podunajských Biskupíc, kde potom žili rok. Prihlásil sa na Povereníctve pôdohospodárstva, pracoval u Dr. Bednárika a finančne si ekonomickú situáciu prilepšoval prácami v obvode Podunajských Biskupíc. Priatelil sa s Dr. J. Topoľským.

Necítil sa dobre, keď mu kádrovníci kládli urážlivú otázku, „ako to, že prežil ten koncentrák?“ Tam sa malo umierať. Kto prežil, bol v podozrení, že spolupracoval…

V r. 1953 bol zriadený okres Senec a Albín Jablonský tu bol do r. 1956 prvým okresným veterinárom, keď odovzdal úrad Dr. Jozefovi Sokolovi. Sám sa stal vedúcim Veterinárneho strediska Bratislava-vidiek a neskôr Senec, kde pracoval až do dôchodku.

V r. 1956 bol obžalovaný, že podporuje kulakov a zbavený funkcie okresného veterinára. No prišiel Dr. Július Molnár a urobil ho vedúcim Veterinárneho strediska v Trnave.

Ako penzista pôsobil 5 rokov na polovičný úväzok na sanitných bitúnkoch v Senci, Ivanke pri Dunaji a Modre.

Do Biskupíc prišli po Dr. Hovorkovi, ktorý išiel v r. 1949 do Košíc. Hovorkova prvá manželka vtedy spáchala samovraždu. Blízkymi kolegami mu boli Dr. Hrudka a Dr. Gdovin, najmä však Dr. Topoľský, ktorý mal za ženu Poľku Izabelu, ktorá ako vdova žila v Námestove; to je od Jablonky len cez kopec.

Rodina Jablonských mala dve dcéry. Martu (* 18. 7. 1948) Šminčákovú, a Renátu Königovú (* 1950), obidve lekárky v Senci. Majú 3 pravnúčatá, z nich jedno žije vo Viedni.

V dôsledku dvojročného väznenia, z toho 7 mesiacov v koncentračnom tábore Dachau, udelili slovenské úrady Albínovi Jablonskému Vyznamenanie podľa zákona 255/1946 pre účastníkov národného boja za oslobodenie. Vyznamenanie dostal aj od Poľského zväzu protifašistických bojovníkov. Niekoľko rokov zastával funkciu predsedu OV Zväzu protifašistických bojovníkov.

Zomrel v decembri 1995 v Senci, kde je aj pochovaný.

V Senci, v novembri 2010.

vd. Mária Jablonská

*

Pani Jablonská zomrela 15. marca 2011 vo veku 89 rokov v Senci, kde je aj pochovaná.

Pozri tab. 6.