Peter Sloterdijk

Veľavážený pán Assheuer,

keď som čítal Váš veľmi zaujímavý, čo aj do určitej miery senzačný článok o Vami tak nazvanom „projekte Zarathustra“ v Die Zeit z 2. 9. 1999, pochytila ma spontánna potreba napriek pochopiteľným výhradám Vám zagratulovať…

Bol by som však rád, keby ste mi mohli prepustiť na preskúšanie text recenzovanej prednášky. Moje prianie sa dá ľahko vysvetliť: Leží mi tu doma jedna verzia Vami rozprávkovo démonizovaného textu a je oveľa bledšia ako Váš triumfálny referát.

Obyčajne si podľa možnosti sám vyberám ľudí, čo mi lepšie rozumejú, ako si rozumiem sám, ale vidí sa mi, že vo Vašom prípade musím urobiť výnimku. Rád by som porovnal Váš exemplár s mojím, aby som zistil, či používame tú istú predlohu.

V mojom texte, napríklad, na jednom mieste stojí, že Nietzscheho chovateľské vízie boli hysterické a neprimerané a že jeho koncept nadčloveka nemôže mať pre nás nijaký význam; že však aj tak ostáva – ako Platón – svedkom brieždenia určitých „pastorálnych“ aspektov v otázkach rozmnožovania, výchovy, medikalizácie (liečby) a sebaoptimalizácie ľudských bytostí.

Iný príklad: V mojom exemplári stojí, že vzhľadom na aktuálne epochálne objavy biotechnológie treba formulovať kódex (hovorím obsažnejšie „kódex pre antropotechniky“) – a dodávam, aby ste to pochopili, že taký kódex musí okrem iného ťahať hranicu medzi legitímnymi genomedicínskymi optimizáciami pre jednotlivcov a medzi nelegitímnymi biopolitikami pre skupiny. Vy máte zrejme pred sebou akúsi surrealistickú verziu, z ktorej čítate, že sa tam volá po rozsiahlom elitárnom pestovaní nového druhu ľudí. V mojich ušiach to znie po science-fiction kombinovanej s biologickými netvormi a chmúrnou sociologickou romantikou. Rád by som vedel, kto Vám predložený text tak senzačne prepísal, že teraz značí skoro opak toho, čo v ňom stojí? Alebo Vám dala nejaká zákulisná ruka pokyn, ako ho treba napriek zneniu čítať?

Pristúpme k spôsobu Vášho útoku. V podstate by mohol byť Váš alarmistický útok prejavom legitímnej demokratickej funkcie. Ak som povedal a mal na mysli nezmysel, ktorý ste vložili do môjho textu, máte právo varovať pred tým. Každá spoločnosť potrebuje semantické a fyzické poplašné systémy, aby sa mohla brániť proti útokom, morálnym alebo politickým, zvonka alebo zvnútra. Pomyslite si, aby som argumentoval klasicky, na kapitolské husi, ktoré svojím včasným gagotom za noci zachránili starý Rím pred Galmi. To boli začiatky staroeurópskeho alarmizmu. Strážcovia res publiky im túto službu nezabudli. Kapitolská hydina, funkčne prežívajúca v našej tlači a kritike ideológií, má od tých čias aj právo trúbiť na poplach falošne, a nebyť zarezaná. Dobre tak. Radšej zagagotať párkrát viac ako raz menej – ako demokrat som s Vami v tomto bode zajedno. Ak som povedal niečo nezodpovedné, prijímam alarm každého druhu, ak vedie k civilizovanému rozhovoru.

V súvislosti s Vaším postupom, pán Assheuer, treba však zahlásiť zapochybovanie. Netreba občas varovať aj pred varovníkom? Podľa mňa ste na najlepšej ceste stať sa problematickou husou, jednak pretože prehnane pridávate, jednak pretože vyvolávate poplach z poverenia tretích. O obidvoch treba hovoriť.

Po prvé: Všetkým čitateľom Vášho článku napadne, nakoľko ste svoj poplach estetizovali. To hneď vzbudí podozrenie: Objavili ste hádam tento poplach-pre-poplach pre seba? Opájate sa ním ako operená rozhorčená diva, stále zvedavá na reakciu publika … No čím osoží verejnosti sólová hus, ktorá gagoce svoju šialenú áriu a široko-ďaleko nevidieť nijakého Gala? Alebo chcete povedať: Kto je Gal, to určuje hus, ktorá pred ním varuje?

Toto je zrejme Váš prístup k veci. Vidí sa mi, že inakšie by bolo stačilo spomenúť, že filozof XY mal prednášku o jednej z brizantných tém dneška, dosť ezoterickú, literárne náročnú, akýsi filozofický nočný pohovor, a predniesol ju sám nie bez obáv nad priepasťami svojho stanoviska v Elmau pred skupinou eminentných filozofov a teológov (okrem Vás tam museli byť samí ospanlivci) …

Nie málo novinárov, medzi nimi aj Vy, pochopilo znamenie doby: Smrť kritiky a jej transformáciu na produkciu vzrušení na zúženom trhu kvót pozornosti. Odvtedy stále otvorenejšie ponúkate svoje služby: alebo ako reklamný agent alebo ako škandalista, čo je štrukturálne jedno. Slobodno sa teda pýtať: Komu slúžite svojím výstupom – sebe samému? niekomu inému? diskurzívnej demokracii? celému ľudstvu? …

V druhej polovici listu sa Sloterdijk obracia na veľaváženého pána Habermasa, rieši s ním svoj spor o kritickej teórii a končí so srdečnými pozdravmi.

* * *

Prameň: Peter Sloterdijk, „Kritische Theorie ist tot“, Die Zeit, č. 37, 9. 9. 1999.

Preložil Rastislav Škoda