Jürgen Gerdes
Humanisti ponímajú svet spôsobom, ktorý v základných bodoch odporuje kresťanskému svetonázoru. Humanistická orientácia stavia človeka do stredu životného diania: jeho schopnosti a slabosti, jeho prednosti a omyly, jeho kreativitu a zvedavosť, ale aj jeho početné poklesky. Je to v podstate jednoduché ponímanie života na tomto svete – v každom prípade v porovnaní k náboženstvám.
Všetky náboženstvá vytvorili v priebehu storočí komplikovanú spleť príkazov, dogiem, povinností a zákazov, ako aj životných pravidiel najrôznejších druhov. Tieto však v súčasnej dobe narážajú často na svoje hranice a nezodpovedajú dnešným požiadavkám, lebo sú príliš meravé a pokladajú človeka v mnohých smeroch za nesamostatnú bytosť. Tento prehľad základných kresťanských článkov viery a postojov humanistov má ukázať, v čom spočívajú rozdiely.
Kontrasty: Čo hovoria kresťania a čo humanisti
- Kresťania veria na všemohúceho boha, ktorý stvoril aj svet. Humanisti tomu nemôžu uveriť. Všetky sväté písma podávajú vysvetlenia, ktoré nie sú v súlade so stavom dnešných vedeckých poznatkov a vyvolávajú aspoň hlboké pochybnosti. V humanistovej mysli hovorí viac indícií proti božej existencii ako pre ňu.
- Pre kresťanov je Ježiš Kristus syn boží, ktorý sa narodil panne Márii, vstal z mŕtvych a dostal sa do neba. Raz bude súdiť živých aj mŕtvych – to vyznávajú katolícki aj evanjelickí kresťania. Humanisti nie sú vstave pochopiť tieto predstavy. Pokladajú Krista za historickú osobu, ktorá sa svojím správaním zásadne odlíšila od svojho okolia. Nejaký osobitný význam mu však nepripisujú. Popri ňom existuje mnoho ľudí, ktorí si v nasledujúcich generáciách svojimi činmi zaslúžili rešpekt a uznanie. Zmŕtvychvstanie je pre humanistu rovnako nepochopiteľné ako predstava „neba“.
- Existuje čert. Predstava čerta, ktorého považuje súčasný pápež za reálne existujúceho, je neprijateľná. V Taliansku sú ešte aj dnes cirkevní hodnostári, ktorí nerobia nič iné ako vyháňanie diabla. Humanisti sa pozerajú s hrôzou na takýto stredovek. Milióny ľudí – najmä údajné čarodejnice – bolo zabitých pri vyháňaní diabla.
- Existuje peklo a nebo.
Pre humanistov sú peklo a nebo pojmy, ktoré môžu mať svoje miesto v niektorých rozprávkach; nijako nezodpovedajú opisu reálnych pomerov.
- Pre kresťanov je ich náboženstvo pravdou, o ktorej neslobodno pochybovať.
Humanisti uznávajú síce pravdu ako takú, ale majú veľké problémy s ľuďmi, ktorí tvrdia, že len oni vedia, čo je pravda – absolútna a jediná pravda. Podľa humanistov sa pravda ťažko hľadá a nachádza. Jej spoznanie sa môže zakladať len na zistení dostatočných skutočností. Ak sa pozrieme na rozličné náboženstvá, zisťujeme, že všetky si myslia, že poznajú pravdu. Tak sa však od seba líšia, že sa zakaždým musia odznova biť medzi sebou až na smrť. Všeobecne sa pochybuje, že by náboženstvá poznali pravdu.
- Desatoro prikázaní sú bohom dané pravidlá.
Humanisti považujú desať prikázaní za životné pravidlá, zostavené a uzákonené ľuďmi – dodatočne dostali aj klauzulu povinného dodržiavania s odvolaním na boha. Dnes existujú vo väčšine štátov sveta písané zákony, obsahujúce aj tieto pravidlá – bez odvolávania sa na boha.
- Biblia je sväté písmo. Obsahuje podklady pre náš ľudský život a pre pochopenie sveta.
Humanisti vidia v biblii starú historickú knihu, napísanú početnými autormi. Obsahuje veľa životných múdrostí, ktoré aj dnes platia. Niektoré však čas predbehol a majú už len historickú cenu. Na vysvetlenie sveta a života nie je biblia vhodná, lebo jej obsah nezodpovedá našim dnešným istým vedeckým poznatkom.
- Existujú (dejú sa) zázraky.
Existujú síce prečudesné udalosti, na ktorých sa možno smiať alebo sa im možno čudovať. Existujú aj náhody, ktoré nás obšťastnia – alebo ohromia. Zázraky v zmysle porušenia prírodných zákonov sú pre humanistu nemysliteľné.
- Existujú svätí.
Boli ľudia, ktorí svojím životom dali znamenie celému svetu. Vyznamenali sa svojím konaním za určitých situácií a v určitej dobe. Za to im možno patrí rešpekt, no niekedy nie je ich správanie jednoznačné.
- Existujú hriechy – jednoduché (malé), ťažké a je tu dedičný hriech.
Pojem hriechu nepatrí do slovnej zásoby humanistu. Sú ľudia, čo porušujú pravidlá, prestupujú normy alebo inakšie sa stavajú mimo svojej skupiny. Možno sú to prestúpenia zákonov, a ako také sa musia potrestať. Vtedy je však zodpovedný jednotlivec a pri spoločnom konaní prípadne celá skupina. Možnosť prenosu viny na iných, možno dokonca na iné generácie, sa rozhodne odmieta.
- Modlením sa dá dosiahnuť zmena stavu vecí.
Humanisti nepoznajú modlitbu. Aj oni potrebujú fázu odpočinku a pokoja; vtedy vstupujú do seba, intenzívne rozmýšľajú a z toho čerpajú nové sily na uskutočnenie nových plánov. Ale premeniť stav vecí možno len vlastnou prácou. A pomôcť môžu len iní ľudia, no nikdy nie nadprirodzené sily, ktoré by sa dali naladiť k pomoci modlitbou.
- Boh život dáva a berie.
Pre humanistov sú ľudia živočíchy ako zvieratá. Len ich vedomie, rozum a pocity ich odlišujú od zvierat. Ľudia umierajú rovnako ako zvieratá – keď sa naplnil ich životný cyklus. Umierajú aj následkom chorôb a nehôd. Humanisti za to nečinia zodpovedným boha.
- Existuje život po smrti, večný život.
Humanisti sú pevne presvedčení, že po smrti sa život definitívne končí – pre zvieratá aj pre ľudí. Ľutujú smrť blízkych a zachovávajú si do ďalšieho života spomienky na svojich mŕtvych; rovnako ako na ich veci, myšlienky a odkazy. Smrť znamená pre humanistov absolútny koniec každej osoby. Ten je neodvolateľný – čo aj by sme si priali, aby to bolo inakšie.
- Ľudia si majú zem podrobiť.
Ľudia sú časťou zeme, hovoria humanisti. Nemajú právo všetko si podrobovať a bez uvažovania využívať. Humanisti sa cítia zviazaní s prírodou, ktorú chránia a ona ich za to potešuje. Mnohí humanisti – samozrejme aj mnohí kresťania – sa angažujú v ochranárskych hnutiach.
- Kto verí na náboženský systém kresťanstva a dodržiava s tým spojené pravidlá, je na tom lepšie ako iní.
O tom teda humanisti rozhodne pochybujú. Nevidia pre to nijaké indície. Isteže je pre každého dobré byť pevný vo svojej viere a presvedčeniach. Zakotvená dôvera veľmi pomáha v životných ťažkostiach, dáva pocit istoty a možno aj nádeje. Ale v tomto ohľade pôsobí takisto ako náboženská väzba aj nenáboženské životné poňatie, ak je spojené s jasnými presvedčivými predstavami. Život s náboženstvom nie je lepší ako život bez náboženstva, hoci sa to stále nanovo opakuje. Humanisti nechcú na svoje presvedčenie obracať ani kresťanov ani príslušníkov iných náboženstiev, ale nechcú sa nechať sústavne označovať za ľudí, ktorí „sú na tom biedne“, pretože vraj nemajú „správne“ náboženstvo. Humanisti sú spokojní so svojím životom.
- Láska k blížnemu je kresťanská cnosť.
Láska k blížnemu je cnosť. Je to ľudská cnosť. Nijaká skupina ju nemôže reklamovať len pre seba. Nájdeme ju všade, vo všetkých spoločnostiach, jedno je či kresťanských alebo nekresťanských, náboženských alebo pohanských. Láska k blížnemu je iste aj pre humanistov veľmi dôležitá cnosť. Humanisti si ju vážia rovnako ako kresťania. A sú si s kresťanmi zajedno, že nám občas chýba.
- Morálka a etika sa dá zachovávať len na náboženskom podklade.
Takúto povýšeneckú namyslenosť humanisti rozhodne odmietajú. Všetci ľudia majú sklon k morálke a etike. Náboženstvo čerpá svoju morálku z vlastných etických zdrojov a tradícií, humanisti zo svojej humanistickej etiky, a táto preberá podnety zo všetkých možných zdrojov, nielen zo svojej vlastnej tradície. Humanisti sú otvorení pre všetko nové – ak je dobré, nech prichádza odkiaľkoľvek.
„Ale veď vy humanisti na nič neveríte!“
Keď sa pozrieme, na čo všetko veria kresťania a čo všetko neveria humanisti, ľahko pochopíme tých, čo nám adresujú vetu „Ale veď vy humanisti na nič neveríte!“
Ale nie je to celkom tak. Humanisti si síce nevytvorili taký komplikovaný a dogmami prešpikovaný systém ako náboženstvá. Ale nič im nechýba. Sú presvedčení, že nemôžu vedieť všetko. Sú veci, ktoré len predpokladajú; dalo by sa celkom dobre povedať, že tomu veria, ale oni dajú prednosť výpovedi, že sú o tom presvedčení. Slovo „veriť“ je príliš poznačené náboženstvom, a preto ho humanista pri definícii svojho svetonázoru nepoužíva; veď o sebe vyslovene hovorí, že je nenáboženský, neveriaci.
Na čom sa teda zakladá moderný humanizmus ? Osobitné je na ňom to, že sa zaobíde bez komplikovanej myšlienkovej sústavy (všetkých cirkví a náboženstiev), ktorej dobre rozumejú len zasvätení; zaobíde sa aj bez toho ohromného aparátu úradníkov, ktorých potrebuje cirkev. V podstate je to vlastne len niekoľko málo zásadných výrokov, ktoré vedú humanistu životom:
- Ani v prírode, ani v ďalekom kozme neurčuje nejaká božská sila zmysel ľudského bytia.
- V strede všetkých úvah je človek a snaha o jeho dobro.
- Ľudia sú schopní sami sa eticky a morálne rozhodovať. Preto sa aj majú o svojom živote slobodne a zodpovedne sami rozhodovať.
- Humanisti sú si vedomí hraníc ľudského poznania.
- Humanisti dôverujú sile diskusie a radi vedú konštruktívnu a pokojnú výmenu názorov. Ich svetonázor je charakterizovaný toleranciou voči iným názorom. Sú to skeptici, plní pochybností.
- Humanisti sa zo všetkých síl usilujú presadiť ľudské práva na celej zemi.
- Ťažisko humanistického svetonázoru je individualita – osobná otvorenosť a osobná zodpovednosť. Svedomie je pre humanistov vnútorný hlas, ktorý hovorí, čo je dobré a čo zlé; treba sa podľa neho riadiť. Svedomie sa vyvíja – začína sa to rodičovskou výchovou a pokračuje to vlastnými skúsenosťami – až po aktuálny stav. Určité svedomie má každý človek, čo aj sa ľudia v podrobnostiach líšia. Humanisti považujú náboženské zásady za najmenej dôležité pre vývoj svedomia. Pozrite sa: nedá sa povedať, že by väčšina zločincov boli ateisti, alebo že by väčšina dobrodincov ľudstva boli hlboko veriaci ľudia.
Zmysel života
A ako je to so zmyslom života? Humanisti ho vedia nájsť, samozrejme nie v kresťanskom zmysle slova. Všetkým ľuďom spoločný jediný cieľ života, ako ho predstierajú cirkvi, humanisti nenachádzajú. Podľa nich si musí každý človek sám vypracovať svoje chápanie sveta a života. To znamená uznať zásady, určiť smer, hľadať a nájsť priateľov a rovnako zmýšľajúcich, kuť plány a pracovať na ich realizácii, snívať o budúcnosti a spolupracovať na jej stvárnení.
Život nie je predurčený – budúcnosť je otvorená. Osud nie je stanovený a neleží vo hviezdach. Sami si ho vytvoríme – v rámci možností, ktoré nájdeme vo svojom okolí, v priestore, ktorý máme medzi svojimi spoluobčanmi pre seba. Werner Schulz, zástupca predsedu Humanistického zväzu, vo svojej eseji „Humanizmus – hádankou a jej vyriešením je človek“ píše: „Život môže byť taký krásny, akým krásnym si ho dokážeme urobiť.“
* * *
Jürgen Gerdes je hovorcom spolku Slobodných humanistov Dolného Saska v Hannoveri.
* * *
Prameň: Jürgen Gerdes, “Humanismus und Christentum”, Diesseits, č. 49, s. 6-8, 1999.
Preložil Rastislav Škoda
Citujem: “Všetky sväté písma podávajú vysvetlenia, ktoré nie sú v súlade so stavom dnešných vedeckých poznatkov a vyvolávajú aspoň hlboké pochybnosti.”
To bude možno tým, pretože (zúžim pohlad na Bibliu) – tá nie je vyslovene prírodovedecká kniha. Taktiež je potrebné zvažovať rôzne “jazyky” vyjadrovania vo “vede” a vo “viere – zjavení”. Aj na duchovné veci používame ten istý jazyk, aj preto sa to môže niekedy javiť ako protirečivé. Ale nemusí to tak byť.
Napríklad J. Krempaský v jednej zo svojich publikácií uvádza porovnanie biblického a vedeckého scenára vzniku sveta a dospel k záveru, že je to v celkom dobrej zhode, a zaujímavé je aj to, že vtedajší autori (Biblie) zaznamenali svoje myšlienky tak presne, že nepotrebujú upravu ani po tisícoch rokoch.
Ciže z môjho pohľadu je potrebné rozlišovať aj to, čo text zachytáva, čo popisu, akým spôsobom (napr alegórie) a čo chce povedať.
Reagoval som hlavne kvôli generalizovanému tvrdeniu že “všetky písma nie sú v súlade s vedeckým poznaním”.
Druhá vec: “hmota je večná”, to už si človek môže predstaviť kľudne aj večnú Osobu.
Ben, hmota je večná len počas existencie vesmíru. Ak zanikne vesmír, zaniká automaticky aj hmota. Hmota je základný fundament vesmíru. Ľudia s duchovnou obrnou si často pletú hmotu s mamonárstvom, čiže s honbou za bohatstvom. Vo vesmíre je však veľmi veľa hmoty. Viac, ako si ľudia vedia vôbec predstaviť.
Poznámka k 2. veci: Je totiž úplne od veci. V tomto článku sa slovo hmota vôbec nevyskytuje.
O hmote tu čosi tára len diskutujúci s prezývkou Ben. Kvôli čomu? Je nejaký dôvod?
Nuž, nemusí to tak byť, ak si zoberieme do úvahy fakt, že Mohamed sa prenášal pomocou koberca a fakt, že Eva bola vyrobená z rebra Adama. Ak zabudnem na hovoriaceho hada, tak hádam už stojí za duchovnú jazykovú zmienku, že Jozue prikázal, aby Slnko a Mesiac sa zastavili, lebo ani sám autor tejto hlúposti nevedel o tom, že Zem sa točí, a obieha okolo Slnka, a Mesiac je len družica Zeme. A ja mám brať vážne nevzdelancov, ktorí obhajujú staroveké či stredoveké rozprávky? Dávajme si veľký pozor na duchamorných ľudí.
Je zaujimave, ze aj niektori spickovi vedci sa hlasia k odkazu Biblie a ziju podla nej….
Preco to tak asi vadi ateistom…je v tom zavist ?
Kto je špičkový vedec, a zároveň verí vo výrobu prvej ženy Evy z rebra prvého muža Adama počas toho, ako Adam spal? Už vidím toho vedca, ako sa bude na stoličke vrtieť. Takým veriacim nie je čo závidieť. 😀
Kopernik, Pascal, Pasteur,Lemaitre…
Títo ma nezaujímajú. Mŕtvi neprehovoria. Mňa zaujímajú špičkoví slovenskí vedci, ktorí veria v hovoriaceho hada.
To ze teba tito nezaujimaju , to skutocne nic neznamena . Ale aby si vedel , tak tu mas aj par zijucich Jan Sabol, Eduard Gombala, Robert Letz…atd
p.s: kedze ta mrtvi nezaujimaju, tak potom ked ti klepne tvojich polobozkov ako je Dawkins, Skoda…tak tiez ta bebudu zaujimat ?
Martin, aké trápne a detinské. Čo nám pomôže Pascal? Nič! Holé nič! Nedá sa u neho overiť, či veril v hovoriaceho hada? Či to myslel doslovne alebo len ako užitočnú rozprávku. Kde sa Sabol, Gombala alebo Letz vyjadrujú o svojej viere v hovoriaceho hada? Sem s takými informáciami o nich!
Ti ludia ma ucili, osobne sme sa poznali,rozpravali, stretavali sa na omsiach…
a ty to nazves trapnostou ?
Áno, je to trápne a detinské.
Lenze tymto ludom nesiahas ani po paty…
A ked tak citam diskusne fora, tak uz aj niektori ateisti ta maju za hlupaka…
To je vec názoru, či siaham alebo nesiaham. Argumenty ad hominem ma netrápia. Sú nerozumné.
Rozumné môže byť uvedenie webovej stránky, kde napríklad Sabol opisuje svoju vieru v hovoriaceho hada, kde uvádza, ako silno verí, že Jozue požiadal boha, aby sa Slnko a Mesiac zastavilo, aby mohol vyvraždiť ľud. Ide o primitívne rozprávky starovekých nomádov. Tak čo je špičkové na Sabolovi? Holé nič? Viera v rozprávky?
Lenze keby to aj Sabol uviedol, tak to pre teba nie je ziadny dokaz….
V podstate ani pre mna nie je dokaz, ked ateisti hovoria a vypisuju, ze Boh neexistuje….to nic neznamena a vlastne im ani neverim, ze neveria v Boha…a vlastne mi to ani nemozu dokazat…
Ano Lemmy, ta tema večnej hmoty bola v inom článku, asi som mal oba otvorene naraz, tak sa ospravedlňujem.
K tej ďalšej diskusii s Martinom len toľko, že Bibliu je potrebné ju aj správne intepretovať, a vyhýbať sa aj vyslovenému fundamentalizmu. Z mojho pohladu vyťahovať to, že niekto verí ako had rozprával je práve to detinské, lebo myslím že vieš že to tak veriaci doslova neinterpretujú a používaš to len na diskreditaciu Biblie. Ano, dá sa to intepretovať rôzne a kto sa z toho chce vysmievať, spraví to čo ty.
A tiež pozor na argumetn ad hominem.
Martin, zaujímavú vec si mi pripomenul čo som čítal od V. Frankla, a to duchovné nevedomie – ktoré ako ľudia máme. Frankl okrem iného spomína napr. to, že ako aj iné veci tak aj prirodzené smerovanie k transcendentnu – religiozitu môže človek potlačať a môže viesť až k patologickým stavom. Clovek si to nemusí ani uvedomovať a môze akosi potláčať vztah k niečomu presahujúcemu. K tomuto je fajn kniha od Frankla s názvom “Neuvedomený Boh”. Uvediem jednu výstižnú vetu: “…neurotická existencia je pomstou za deficit transcendencie.”
Martin, pre nás veriacich je ale vyzva prijať aj iné názory a rešpektovať rozhodnutia druhých. My vieme, že výsmech nie je argument – netreba si z toho robiť ťažkú hlavu, práve to môže vypovedať niečo o človeku, ktorý sa vysmieva.
Ben: len toľko, že Bibliu je potrebné ju aj správne intepretovať
V zásade je nutné akúkoľvek rozprávku správne interpretovať. Nielen biblické vety. I taká rozprávka o Červenej čiapočke môže spôsobiť neprimeraný úhyn vlkov v prírode.
Áno, z biblie sa najviac posmievajú samotní autori biblických viet. Musel to byť škodoradostný človek, kto písal tie vety. Zákerný, ale predovšetkým škodoradostný. Vyžíval sa v morbidite.
Zaujímavé, že žiadna iná rozprávka nemala taký vplyv ako biblické / kresťanské posolstvo. Hm, alebo by si niekto niečo vymýšlal len preto, aby ho za to mučili alebo ukameňovali? Napr. o Jezisovom vzkriesení sa dá zaujímavo logicky uvažovať.
Asi tak ako sa teraz ty využívaš v tom ako tomu nakladáš.
Áno, to veľa vypovedá o živočíšnosti človeka. Viem dobre o tomto vplyve, pomaly ako vplyv terorizmu.
Útočí na mozog, pôsobí na myseľ, a paralyzuje myseľ človeka.
Toto je silná metafora, pretože Lemmy je ateista. Ateisti nemajú problém povedať: Zbohom (ak už niekoho nemáte záujem stretnúť), vďakabohu (fráza za pomoc, poďakovanie).
Title: I Don’t Believe A Word.
Album: Overnight Sensation.
Track number: 3.
Year: 1996.
Naše vyjadrovanie môže vadiť len zaslepenému fundamentalistovi. Humanisti nemajú s tým problém. Ak áno, majú tu priestor na vyjadrenie svojich emócií, prečo im vadí používanie slov z archaického náboženského slovníka.
Vadí náboženským fanatikom, že humanisti používajú zvyčajný slovník ako kresťania?
Myslím si, že fanatickí kresťania by sa mohli zahryznúť do jazyka, a pomyslieť si, že je to skvelé, že máme vplyv na humanistov aspoň cez používanie slov.
Vďaka za konštruktívnu debatu 😀 Robíš dobru reklamu svojim súkmeňovcom. Más právo vyjadriť svoj názor samozrejme, veď aspoň vidieť že ateizmus nie je vždy len intelektuálna záležitosť. 😉
píšeš: “Áno, to veľa vypovedá o živočíšnosti človeka. Viem dobre o tomto vplyve, pomaly ako vplyv terorizmu.”
Hm, ako vidím niekedy je potrebné tu živočíšnosť asi aj krotiť, čo povieš?
Lemmy spieva: Born To Raise Hell. Taký náboženský fanatik musí mať z toho ateistu mindráky.
A Ben intelektuálnu záležitosť zahodí, pretože si uvedomí nezmyselnosť náboženských rozprávok, ktorým veril doposiaľ.
Otázka pre žobravých nábožných (teistov), prečo má Motörhead názov albumu INFERNO?
Intelektuálna záležitosť pre nábožných: Life’s a Bitch. Keď mám viesť tzv. akože intelektuálnu debatu s ľuďmi, ktorí veria v hovoriaceho hada, tak toto je tá správna hudba na počúvanie pri ich vybľakúvaní o špičkovom náboženstve. Nemám rád namysleným nábožných ľudí, ktorí sa zmôžu len na primitívne urážky, a pritom ignorujú, že veria v existenciu hovoriaceho hada. A ďalších nezmyslov, už vymenovaných.
V prípade viery v hada, ktorý vie rozprávať ľudskou rečou?
Co tu stale ateista pleties humanizmus ? Je to nova forma krestanstva ? Aj ty by si chcel byt oceneny krestan ? Alebo vam dosli ateisti ?
Re : Ben, vies Lemmyho argument o hovoriacich hadoch….a prirovnavanie Biblie k rozpravkam…je prejav maximalnej zufalosti…vlastne Lemmy len kopiruje nazory fundametalistickych fanatikov ako je Dawkins…za ktoreho sa paradoxne hanbia mnohi ateisti…
Doslova tento typ ateistov si mozu podat ruky so sektarmi….niet medzi nimi rozdielu 🙁
Neviem ako si usudil že ja alebo iní veriaci automaticky zahadzujú intelektualne zalezitosti, a neviem čo más stále s tým hadom. Tu ide skôr o problém tvojej interpretácie, ktorú si si prispôsobil a vyťahuješ to isté len aby si sa vysmieval. Argumenty ad hominem to ti ide. 😉 A ako humanista by si veru ľudí mal mať rád či nie? Je zaujímavé vidieť tie myšlienkové pochody emocionálne založeného ateizmu. Avšak, keď hovoríme o druhých veľakrát to hovorí niečo o nás. Takže smelo pokračuj v urážkach ak je to jeden z tvojích ateisticko-humanistikých prinícpov.
Martin: no Dawkinsa snáď nekopíruje, to by bola debata trochu zbytočná, ale tak je to možné. Dobre si to vystihol
citujem: “Ben napísal: „…ako vidím niekedy je potrebné tu živočíšnosť asi aj krotiť…“
V prípade viery v hada, ktorý vie rozprávať ľudskou rečou?”
Lemmy ale veď ked ty nevidíš rozdiel medzi človekom a zvieraťom tak prečo ti je divné to čo tu stále pišeš 😀
Re:Ben, ale aby sme neboli az tak zli na Lemmyho, ja musim za seba povedat, ze som mu v niecom vdacny.
Vdaka nemu som pricuchol k takym ludom ako su John Lenox, Krempasky, Grygar, Lemaitre,Holt, Behe, Strobel….atd…
Moja viera bola len posunuta z rodicov na deti….ale vdaka ateistom sa moj vztah k Bohu prehlbuje a paradoxne utvrdzuje!
Myslel som si, ze viera je len starych babiek v kostole…ale teraz ked vidim, kolko vzdelanych, inteligentnych, ale aj mladych ludi sa hlasi k odkazu Jezisa Krista a jeho diela, tak ma to naplna stastim 🙂
To je super Martin. Tiež som sa stretával a aj stretávam s rôznymi otázkami, a snažím sa hľadať odpovede. Niekedy je fajn byť konfrontovaný pretože to človeka podnieti kriticky myslieť a skúmať, hľadať odpovede. A my vieme ze viera hľadá pochopenie, nie je to slepá viera. Navyše je to uvažovanie v širšom rozmere a dimenziách ľudskej existencie. Držím ti palce 🙂