Začiatkom tohto mesiaca sa po troch rokoch virtuálneho stretávania sa uskutočnili v škótskom Glasgowe Valné zhromaždenie a humanistický kongres, kde sa reálne stretli humanisti z celého svete. Pre humanistov sveta je rok 2022 výnimočný aj tým, že tento rok je súčasne rokom 70. výročia založenia strešnej celosvetovej organizácie Medzinárodní humanisti (v roku 1952 bola založená ešte pod pôvodným názvom Medzinárodná humanistická a etická únia – IHEU) a rokom 20. výročia prijatia základnej definície humanizmu – Amsterdamskej deklarácie humanizmu.

Cieľom tohtoročného kongresu v Glasgowe bolo prerokovanie a schválenie nového znenia Deklarácie moderného humanizmu. Schváleniu deklarácie predchádzala dvojročná diskusia s cieľom reagovať na výzvy súčasného sveta i všeobecne 21. storočia. Aj preto sme za slovenských humanistov navrhli zahrnúť do jej textu osobitne aj otázku mieru ako predpokladu realizácie humanizmu a jeho hodnôt vo svete. Na priebeh schvaľovania deklarácie sme sa opýtali nášho delegáta na kongrese, mierového aktivistu, politológa nositeľa čestného titulu Humanista roka 2021, Eduarda Chmelára.

Na kongrese v Glasgowe sa prvý krát spoločne stretli delegáti Višegrádskej štvorky: maďarských, českých slovenských a poľských humanistov. Význam regionálnej spolupráce je pre nás kľúčový aj v rámci svetového humanistického hnutia. Táto spolupráca by mala mať prioritu v našej činnosti.

Redakcia (RED:): Edo, ak nám dovolíš toto familiárne oslovenie, na podobnom celosvetovom humanistickom podujatí si sa zúčastnil prvý krát. Preto bude pre nás zaujímavé dozvedieť sa, aké sú tvoje dojmy a pocity z tohto stretnutia?

Eduard Chmelár (ECH): „V prvom rade ďakujem Spoločnosti Prometheus  za príležitosť. Bola to pre mňa veľká skúsenosť, hlavne v tom, aby som sa zorientoval, aká je situácia vo svetovom humanistickom hnutí. Musím povedať, a budem hovoriť otvorene, že som dosť rozčarovaný. Čakal som skôr nejaké hlboké úvahy a snahu o rozvíjanie o humanistických otázok. Napríklad tam bola prednesená veľmi dôležitá téma o dôstojnej smrti, ktorú ale nemal kto zodpovedať. Jednak nemali o to záujem a jednak je to hlbší filozofický a psychologický problém. Pretože, ak chceš ísť do konfrontácie, diskusie s teológmi, tak musíš byť filozoficky podkutý.

RED: Edo, možno na malé vysvetlenie, je potrebné povedať, že toto bol pracovný kongres zameraný na vnútorné, organizačné otázky. Vážnym filozofickým, hodnotovým či etickým otázkam sa toto fórum nezvykne venovať. Platformou pre riešenie týchto otázok sú svetové humanistické kongresy, ktoré sa organizujú spravidla raz za tri roky. Najbližší takýto kongres bude na budúci rok v Kodani (Dánsku), kde by si mohol nájsť dostatočné odpovede na svoje otázky.

ECH: Rozumiem. Musím však povedať, že ja som sa tu cítil ako v prostredí nejakej liberálnej mimovládky, ktorá si žije v paralelnom vesmíre a nevníma základné problémy. Stráca sa z toho zmysel pre realitu. Preto som pripomenul, že som v noci videl v Londýne pred každým výkladom bezdomovca. Žiadne európske veľkomesto nemá toľko bezdomovcov. Bez toho, že by som chcel podceňovať práva sexuálnych menšín, treba si jednoducho uvedomiť v akom svete žijeme a aké sú dnes hlavné výzvy doby. Nevyjadrovať sa k tomu, či dokonca odmietať, ako napríklad právo na mier, nie je riešenie. Zdá sa mi, že takto sa svetoví humanisti sami postupne vyčleňujú z hlavného vývoja. Humanizmus je humanizmom aj preto, že rozoberá problémy z pozície potrieb človeka a ničoho iného.

Kongres Medzinárodných humanistov sa uskutočnil v aule univerzity v Glasgowe, budove sira Charlesa Wilsona. Aula bola vytvorená z bývalého kostola. V Škótsku je tradícia, povedané ich slovami, že oslobodzujú kostoly a menia ich z chrámov viery na chrámy poznania. Bolo by krásne, keby táto tradícia vznikla aj na Slovensku.

RED: My v Spoločnosti Prometheus sme v období prípravy Deklarácie moderného humanizmu aj na základe diskusie na našom Stredoeurópskom humanistickom fóre 2020 navrhli začleniť do jej textu časť o mieri. Navrhli sme toto znenie: „Zachovanie mieru považujeme za kategorický imperatív. Mier si vyžaduje rešpektovanie hodnôt a dôstojnosti našich blížnych, toleranciu medzi jednotlivcami a harmóniu vo vnútri každého človeka. Podporujeme právo na mier nielen v medzinárodných vzťahoch, ale aj na vnútroštátnej úrovni. Odzbrojenie považujeme za dôležitý krok k pevnejšiemu mieru a k získaniu prostriedkov na realizáciu práva na rozvoj pre ľudstvo i pre každého človeka.“ Ty si náš návrh, ako dlhoročný mierový aktivista, osobne podporil vystúpením na kongrese, kde si zdôvodnil náš návrh. Ako to dopadlo?

ECH: Ja som s touto otázkou vystúpil niekoľkokrát, lebo právo na mier považujem za fundament humanizmu. Pripomenul som slová známeho nemeckého teológa, alebo skôr teologického disidenta, Hansa Künga: „Nebude mieru bez mieru medzi náboženstvami.“ A ja som ho doplnil o upozornenie, že tam nie sú sekulárni humanisti. A pritom práve sekularisti sú tou neutrálnou platformou, ktorá môže zabezpečiť mier medzi svetonázormi. Keď ľudia ako Küng považujú za kľúčové, že mier je základnou etickou hodnotou, tak sa mi zdá, že práve v tomto čase to musíme nejakým spôsobom akcentovať predovšetkým my. Nestačí to spomenúť len jednou vetou, slovom.

Eduard Chmelár pri prednášaní a obhajobe nášho návrhu doplnku k Deklarácii moderného humanizmu.

RED: Naša iniciatíva i tvoje vystúpenia nakoniec neboli úspešné. Ani v čase prípravy ani pri prerokovaní deklarácie na kongrese. Náš návrh hlasovaním nakoniec neprešiel. Čím si to vysvetľuješ?

ECH: Proti boli najmä delegáti zo západnej Európy a USA. Prvý argument bol o tom, že to je v deklarácii povedané viac krát. Ale to nie je pravda! Nestačí obraňovať mier, musíme, ako som to sformuloval vo svojom vystúpení, vytvárať kultúru mieru. Je to už dvadsať rokov sformulované v deklarácii OSN o mieri, ktorá nebola nikdy uvedená do praxe. Aj na príklade aktuálnej vojny na Ukrajine vidíme, že my sme sa nikam neposunuli. Stále vnímane dejiny ako dejiny vojvodcov, dejiny hrdinov. Ale nepoznáme ľudí, ktorí vytvárali mier, alebo zabránili vojnám. Našou povinnosťou je meniť toto vnímanie a to považujem za základ humanizmu.

RED: Edo, povedal si nám, kto bol proti, ale nehovoríš kto našu iniciatívu podporil. Bol vôbec niekto za?

ECH: Ale áno, podporili nás ľudia z Indie, Ázie, Afriky. Treba ale povedať, že systém hlasovania je taký, že nepreváži väčšina delegátov, ale kto má koľko hlasov. A drvivá väčšina hlasov je na strane západných štátov. Tu nejde len o hlasy, ale o samotný prístup. Vedenie kongresu bolo veľmi citlivé na možnosť dopĺňania textu deklarácie. Platilo: Takto sme vám to predložili a už nám do toho nezasahujte, lebo je to najlepšie tak, ako je pripravené našimi expertmi.

Systém hlasovania Medzinárodných humanistov je pomerne zložitý. Váha hlasu jednotlivých organizácií je však rozdielna. Počet hlasov každej organizácie závisí od počtu členov a rozpočtu organizácie, jej charakteru a forme členstva. 1 hlas majú asociovaní členovia (ako napr. Ethos), 5 hlasov majú riadni členovia (ako napr. Spoločnosť Prometheus) a 9 hlasov niekoľko najväčších organizácií (napr. Britskí humanisti).

RED: Humanizmus by mal byť sociálny. Ale sociálny nemôže byť bez mieru. Mier je základným predpokladom všetkých princípov a hodnôt humanizmu, ktoré sú uvedené v deklarácii. Preto sme navrhli túto zmenu. Nateraz sme nedokázali ostatných presvedčiť s našim videním. Nezúfame, pred nami je teraz úloha presvedčiť o potrebe tejto zmeny v budúcnosti.

ECH: Oni týmto aj argumentovali. Jeden delegát, nie som si istý, či bol z britskej alebo škótskej humanistickej organizácie, povedal, že oni našu iniciatívu berú pozitívne, do budúcna je to zaujímavý podnet. Toto nie je formálna téma. Humanisti nikdy nebudú úplne jednotní vo svetonázore, to je v rozpore s podstatou humanizmu. Už Bertrand Russell zdôrazňoval, že základný princíp humanizmu je v tom, že svoje poznanie prehodnocuje na základe vedeckého poznania a nevnucuje humanistom nejakú dogmu. To čo môžeme sformulovať sú základné princípy a východiská spoločné pre všetkých humanistov, ktoré ich odlišujú od rôznych šarlatánov a pod.

RED: Neboli sme úspešní možno je to preto, že predsa len ešte nepoznáme dostatočne všetky potrebné cesty a chodníčky, ako sa úspešne presadiť. Ty si bol na takomto stretnutí prvý krát. Napriek všetkým tvojim kritickým výhradám sa ťa musím opýtať, či by si bol ochotný zopakovať si túto skúsenosť?

ECH: Určite. Netreba sa vzdávať. Humanisti veria v princípy a tie sa menia v čase a v podmienkach. Medzinárodní humanisti sú obrovská organizácia. Humanisti existujú v Ugande, Peru či na Filipinách. Po celom svete. Mať medzinárodné zázemie je vždy dobrá a významná vec. Sme súčasťou celosvetovej rodiny ľudí, ktorí bojujú proti náboženským dogmám a snažia sa o zveľaďovanie humanistických hodnôt a zásad. A za to sa vždy oplatí bojovať.

RED: Edo, ďakujeme ti za zaujímavé informácie, stanoviská i za reprezentáciu Spoločnosti Prometheus.

Prečítajte si: DEKLARÁCIA MODERNÉHO HUMANIZMU 2022

Použité fotografie: Humanists international (Medzinárodní humanisti), Javan Lev Poblador .