Pri udeľovaní našich výročných Cien humanistov Spoločnosti Prometheus sme za sedemnásť rokov spoznali veľa skvelých a dobrých ľudí. Viacerí z nich sú nositeľmi našich cien. Práve oni dokazujú, že konkrétny človek, jeho ľudský životný príbeh je tou najlepšou propagáciou humanizmu a jeho hodnôt na Slovensku. Tak to bolo aj v prípade nositeľa čestného titulu Humanista roka profesora PhDr. Jozefa Lysého, CSc., ktorý náhle zomrel minulú nedeľu, 30. júna 2024, len osem dní po tom, ako si v Banskej Bystrici prevzal naše ocenenie. Bol to pre nás obrovský šok. Ťažko sa nám s touto, žiaľ nemennou, skutočnosťou vyrovnáva. Tešili sme sa na naše ďalšie stretnutia, načrtávali sme si nové plány spolupráce. Ceny humanistov sa snažíme vždy priznávať žijúcim osobnostiam. Za celých sedemnásť rokov sme niektorú z cien humanistov udelili in memoriam len raz, v roku 2010. Napriek tragickej správe o skone profesora Lysého v nedeľu 30. júna okolo obeda, v nás nakoniec prevláda aspoň malé uspokojenie, že sme, povedané slovami Eduarda Chmelára, radi, že sme stihli Jožka Lysého oceniť. Rozlúčka so vzácnym a láskavým človekom, profesorom PhDr. Jozefom Lysým, CSc., sa uskutoční v pondelok 8. júla 2024 o 11:45 h v Krematóriu Bratislava. Smútočné oznámenie si môžete stiahnuť kliknutím TU.

Naša komunikácia s profesorom Lysým neskončila odovzdaním ceny. Ešte v utorok, 25. júna, tri dni po Dňoch humanistov 2024, sme si e-mailom vymenili vzájomné pozdravy a uistenia, že všetko skončilo dobre, aj cestovanie domov či na liečenie bolo v poriadku, sme zdraví a spokojní. Profesor Lysý samozrejme nezabudol pridať aj niekoľko slov o našom stretnutí: „Podujatie v Banskej Bystrici mi vlialo optimizmus do žíl s presvedčením, ako je dôležité rozumieť histórii, dejinám, ale najmä spoznávať ľudí, aby forma priateľstva, ktorá takto vzniká bola nádejou pre spoločnosť. Atmosféra, ktorú ste pripravili, ukázalo vašu predvídavosť a ukázali ste význam jednomyseľnosti, ktorá samozrejme pozná aj rozdiely v názoroch a pohľadoch na život. Tu sa rodí skutočná pluralita. S úctou a vďakou Váš Jozef Lysý.“

Na tomto mieste v prípade úmrtia našich priateľov zvykneme uviesť nekrológ. Životné osudy i životné hodnoty profesora Lysého sme uviedli na našom webe len nedávno 27. júna, keď sme zverejnili laudatio (chváloreč), v ktorom sme zdôvodnili udelenie čestného titulu Humanista roka 2024  práve jemu. Na počesť profesora Lysého sme sa rozhodli uverejniť prepis jeho posledného verejného vystúpenia, poďakovanie, ktoré predniesol na Dňoch humanistov 2024, po prevzatí výročnej ceny.

Cenu Humanista roka 2024 sme slávnostne odovzdali profesorovi PhDr. Jozefovi Lysému, CSc., na Dňoch humanistov 2024 v Banskej Bystrici. Zľava: Marián Baťala, podpredseda Spoločnosť Prometheus(SP), Humanista roka 2024 Jozef Lysý, Roman Hradecký, predseda SP a Ivan Poljak, čestný predseda SP. Fotografia Spoločnosť Prometheus, František Jedinák.

Príhovor profesora Lysého bol, ako to bolo v jeho prípade charakteristické, plné zaujímavých a pozoruhodných myšlienok:

Prof. PhDr. Jozef Lysý, CSc.

Vážený pán predseda,
chcel by som sa poďakovať za ocenenie, ktoré som práve dostal od Spoločnosti Prometheus. Nie som zvyknutý na takéto slová, ktoré tu dnes odzneli. Je to pre mňa predovšetkým nesmierna česť. Ja si myslím, že to ocenenie nepatrí iba mne, patrí všetkým, ktorí s nami spolupracujú na rozširovaní týchto krásnych ideí sekulárneho humanizmu v našej spoločnosti. My, Klub Nového Slova, vydávame webový časopis Slovo, ktorý nezištne, zadarmo desiatky rokov vedú Emil Polák a 0ľga Gáfriková. A bez nároku na honorár tu publikujú všetci tí, ktorí sa s týmito myšlienkami, ktoré tu dnes zaznievajú, delia s čitateľmi podobne zmýšľajúcimi a tieto nádherné idey rozširujú.

Ja som vysokoškolský učiteľ a sám veľmi dobre viem, ako všetky doterajšie reformy vzdelávania, ktoré sa u nás za posledné desaťročia uskutočnili, sa ako keby míňali cieľom, ako keby obchádzali tie základné problémy a naopak stavajú sa balvanom, ktorý bude treba odvaliť pri riešení skutočných potrieb vzdelanosti, konceptu vzdelania našej spoločnosti. Bude to ťažká úloha, pretože od toho závisí, a nebojím sa to povedať, naša budúcnosť. A bude to skutočne ťažká úloha, lebo dnes sa ponúka našej mladej generácii svet bez konfliktov. Svet, v ktorom sa iba držíme za ruky. Svet, v ktorom sa musíme na seba iba povinne usmievať. Svet, ktorý nepotrebuje pocítiť záťaž poznania. Poznanie nie je ľahká záležitosť. To nie je záležitosť, ktorá sa dá kúpiť, nie je to záležitosť, ktorá sa dá nahradiť. Ale je to záležitosť, ktorú treba vykúpiť tvrdou prácou na sebe. To musí každý, kto chce tento problém riešiť, pochopiť.

V poslednom čase konečne počúvam slová, ktoré ako keby ťali do živého. Niektorí z prominentov reforiem sami hovoria, že sa minuli cieľom. Pretože to, čo potrebujeme, chápať myšlienky univerzalizmu, spoločenských a politických súvislostí, to sa mi nedá odčítať z pier, to sa dá získať jedine ohromnou prácou pri hľadaní zdrojov, prameňov poznania. Sám veľmi dobre viem, aké ťažké je identifikovať tie najjednoduchšie veci. Vieme, že dnes žijeme v ére, ktorá o sebe tvrdí, že je to doba skutočného individualizmu. V skutočnosti je to vynútený individualizmus, do ktorého sme boli vrhnutí. A tento typ individualizmu, charakterizujúci sám seba ako liberálny alebo libertariánsky, odhliada od vlastných zdrojov.

Ako keby sme zabudli na to, že hľadanie pravdy, nie je záležitosť, s ktorou sa dá stretnúť v nejakých zábavných reláciách. Je to vážna vec, s ktorou naši predkovia zápasili a vedeli ju pomenovať. Pravda súvisela s rozpravou a s hľadaním pravdivosti. Nie s niečím ako keby darovaným. Bol to plod stretávaní sa názorov a protinázorov. Až táto funkcia, ktorá sa prezentovala v reči slovom rex, kráľ. Stá rokov vznikala postupne, až sa stala samozrejmosťou, ktorá nepotrebovala byť normou. Ale táto nesankciovaná morálna zásoba postrehov o tom, čo nás v živote spolu spája, sa stala fundamentom, z ktorého sme vyrástli. Fundamentom, ktorý starí Slovania nazývali mir, mier, zmierenie. Túžba človeka žiť v harmonickej a spravodlivej spoločnosti. A to sa nedá urobiť väčšinovým hlasovaním. Tam panuje jednomyseľnosť. To sú veci, ktoré naša dnešná slovenská spoločnosť potrebuje znova prežiť, pretože zmier potrebujeme ako soľ.

Ja si myslím, že tieto veci nie sú plodom akéhosi nachádzania zrniečok piesku na púšti. Sú to jednoducho záležitosti, ktoré potrebujeme bezprostredne v dnešnej dobe odovzdávať ďalšej generácii. Pretože existuje horšia vec ako genocída, horšou vecou v našej spoločnosti je menticída: zákaz odovzdávania skúseností staršej generácie mladšej generácie. Tomuto zákazu sa musíme naučiť čeliť, pretože je horším zločinom ako genocída, ktorú dnes denno-denne vidíme na obrazovkách televízií, na internete, v priestoroch verejných médií, ktoré diskreditujú myšlienku správneho fungovania verejných autorít. Lebo aj nádherné slovné spojenie obyčajný človek sme dokázali sprofanovať. Ja by som si želal z celého srdca, aby generácia, ktorá príde, bola schopná zmocniť sa tej myšlienky pravdy tak, aby to, čo slovo mir, mier, znamená a niekedy znamenalo, teda česť, cnosť a sociálny status, aby ten sociálny status v spoločnosti zvíťazil.

Ešte raz, chcem veľmi pekne poďakovať Spoločnosti Prometheus za toto ocenenie. Myšlienky, ktoré toto hnutie propaguje sú natoľko vážne, že som bol veľmi vďačný vo vašej prítomnosti znova ich precítiť. Ste dôležitým poslom do budúcnosti, pretože, to čo sme v týchto desaťročiach zažili bol pokus novodobej oligarchie a aristokracie starých elít technikou zneutralizovať sociálny svet človeka. Som presvedčený, že techniku dokáže zneutralizovať smer, ktorý ponúka Prometheus, osobitne sekulárny humanizmus. Želal by som si to z celého srdca.

Ďakujem vám veľmi pekne.

Doplnenie redakcie:

Menticída = systematická snaha rozložiť a zničiť hodnotový systém a morálku človeka použitím psychického alebo fyzického týrania alebo drog s cieľom dosiahnuť radikálnu zmenu jeho myslenia a konania. Ako prvý v roku 1956 tento termín použil Dr. Joost Meerloo v knihe Znásilnenie mysle. Termín vysvetľuje aj nasledovný citát z uvedenej knihy: „Neustály strach a spoločenské napätie sú historicky najznámejšími nástrojmi na vyvolanie spoločenskej menticídy. Ľudia, ktorí podľahli vymývaniu mozgov a menticíde žijú ako v tranze, opakujúc slová, frázy a heslá, ktoré do nich nahral niekto iný.“

Podkladová fotografia titulky: www.freepik.com