Zmluva s Vatikánom je vec politického rozhodnutia – časť 2.

Vo štvrtok, 13. februára 2025, sme uverejnili prvú časť rozhovoru predsedu Spoločnosti Prometheus Romana Hradeckého, ktorý poskytol týždenníku Naše pravda v súvislosti so schvaľovaním zmluvy medzi Svätou stolicou a českou republikou v českom parlamente. Dnes uverejňujeme jeho druhú časť. Uverejňujeme ho tak, ako bol zverejnený, teda otázky redaktorky pani Jany Dubničkovej sú v češtine, odpovede nášho predsedu v slovenčine.

Zatím jsem ale nezaznamenala nějaké protesty zástupců jiných církví…

Možno je to dané tým, že katolícka cirkev je v rámci cirkví jednoznačne dominantná. Na druhej strane, ak neustále klesá počet veriacich v katolíckej cirkvi, a teraz sa to dostalo len na úroveň 7 % zo všetkých občanov Českej republiky, nerozumiem, z čoho vyplýva tá snaha petrifikovať ich postavenie v spoločnosti. Pretože to nie je nič iné ako upevnenie ich pozície v spoločnosti. Pokiaľ ide o ostatné cirkvi, je to ich vec, ako k tomu pristupujú.

Ja by som sa ale spýtal, ako Česká republika rieši postavenie občanov bez náboženského vyznania. Tí majú tiež svoje presvedčenie, majú svoje hodnoty, podľa ktorých tu fungujú, rodia sa im tu deti, vychovávajú ich, budujú tento štát. Ako im štát ručí ich práva? Žiadnym spôsobom.

Pritom ide o skoro 50 % ľudí. Máte tu Českých ateistov, Českých humanistov, máte tu spolok Sisyfos, pôsobila tu Volná myšlenka. Sloboda svedomia je nielen o slobode náboženského vierovyznania, ale i filozofického presvedčenia a štát by mal všetkým ručiť rovnaké práva ako ručí cirkvám a náboženským spoločnostiam. V Česku ich neručí.

Rozhovor s Romanom Hradeckým vyšiel vo veľkom rozsahu v ľavicovým týždenníkom Naše Pravda, číslo 5. 30. januára 2025, na stranách 4 a 5. Redakcia týždenníka poskytla pri vydaní článku značný priestor aj informovanosti nielen o Spoločnosti Prometheus, ale aj o Cenách humanistov, ktoré udeľujeme každoročne už 18 rokov. Fotografia článku: Spoločnosť Prometheus.

Uvediem to na príklade. V armáde máte veriacich dôstojníkov, ktorým duchovnú opateru majú právo poskytovať duchovní a podľa tejto zmluvy aj pastorační pracovníci cirkví. Ale čo tí, ktorí nie sú veriaci, ktorí majú svoje filozofické presvedčenie, fungujú v jednotkách, ktoré prišli do Afganistanu. Kto sa staral a stará o ich duševné zdravie, o to, aby zvládali tie podmienky? Duchovní. Pýtam sa, prečo len duchovní? Prečo tam nie sú pastorační pracovníci humanistov, ako sú v Holandsku, Belgicku, Nemecku. Pretože občanov bez náboženského vyznania je čoraz viac. Podľa sčítania obyvateľov je to 47,77 % obyvateľov. Na Slovensku je to 24 %, ale i tak je to prakticky štvrtina obyvateľov.

Smlouva je předmětem kritiky některých politických stran. Kromě jiného ji vyčítají, že byla projednávaná v utajení. Veřejnost před jejím podpisem neměla možnost seznámit se s jejím obsahem. O čem to podle vás svědčí?

Vláda sa chcela vyhnúť akýmkoľvek konfliktom a veľmi dobre si uvedomuje pomery v parlamente a šancu, že zmluvu presadí. Na druhú stranu to ale je obvyklý spôsob prerokúvania takýchto zmlúv a ich prípravy. Podobné to bolo aj na Slovensku, ale tam to prešlo za 24 dní, od uverejnenia, prerokúvania do ratifikácie a výmeny listín. Verejnosť sa k tomu nemohla nijako vyjadriť.

Je to neobvyklé z hľadiska štandardnej prípravy zmlúv. Lebo táto zmluva sa dotýka všetkých obyvateľov Českej republiky. Pretože vedia, že to vyvoláva kontroverzie, že to vyvoláva otázky, tak radšej to minimalizujú tým, že všetko pripravia a podpíšu v utajenom režime a pred ratifikáciou to zverejnia a spoliehajú sa na politické počty. Preto tiež tvrdím, že je to vec politického rozhodnutia a nie vec racionálneho riešenia problému.

Další výtka směřuje ke zpovědnímu tajemství. Podle některých ho stanoví v širším rozsahu, než je běžné u ostatních mezinárodních smluv tohoto charakteru, a v širším rozsahu, než je běžné v českém právním řádu. Jaký na to máte názor? Hrozí, že dojde k zamlčování trestných činů?

K tomu ale dochádza už teraz na základe toho, že sa rešpektuje spovedné tajomstvo. Keď sa ale začne chrániť medzinárodnoprávnou rovinou, tak sa ešte zvyšuje možnosť zneužívania tohto inštitútu a zamlčovania trestných činov.

Pýtam sa, zverejnila katolícka cirkev v Čechách počty zneužívania detí? Vyhýba sa tomu, ako sa dá a napriek tomu, že už je oficiálna snaha Vatikánu postaviť sa k tejto problematike čelom, sa naďalej tieto informácie zamlčujú. A v dôsledku tejto zmluvy sa to ešte posilní.

Okrem toho v zmluve je vždycky napísané, že sa riadi i učením katolíckej cirkvi, jej vieroukou, dogmatikou a kódexom cirkevného práva. A tam si treba pozrieť, aké sú pravidlá pre neohlasovanie alebo ohlasovanie takýchto vecí a spolupráce s orgánmi verejnej správy a polície pri ochrane týchto osôb. Tu som nezaregistroval nejakú otvorenosť zo strany českej ani slovenskej katolíckej cirkvi.

Jako to je se zpovědním tajemstvím v praxi? 

Toto je konflikt cirkevného a štátneho práva. Cirkevné právo ho núti zachovať mlčanlivosť. Český kňaz nie je len príslušník katolíckej cirkvi. Je aj občan Českej republiky. To znamená, že keď sa dozvie o takýchto veciach, je zo zákona povinný tieto informácie poskytnúť. Ak sa kňaz odvoláva na spovedné tajomstvo, tak sa dostáva do konfliktu týchto dvoch právnych noriem. A čo vyhrá? Duchovný, alebo človek? Nejde však len o osobný konflikt svedomia kňaza, ale aj konflikt s tými osobami, ktorých sa to bytostne dotýka. Konkrétne konanie kňaza rozhodujete o tom, ako obeť napríklad toho sexuálneho zneužívania bude ďalej existovať a žiť a ako sa bude pozerať na to, či mu tá cirkev pomohla nebo nepomohla.

Kritici smlouvy vidí problém i v tom, že navrhovaná úprava, pokud jde o zpovědní tajemství, se týká všech pastoračních pracovníků. Jde o pojem, který Česko nijak vymezený nemá. Proč podle vás s takovýmto rozšířením česká vláda souhlasila?

V zmluve sa zavádza nový pojem pastorační pracovníci. To je ďalšia vec, ktorej nerozumiem, je to nad rámec doterajšieho právneho poriadku Českej republiky, pretože pastoračných pracovníkov nemáte zadefinovaných vo vašom právnom systéme. Zase to rozširuje podmienky ich pôsobenia na úkor ostatných cirkví a náboženských spoločností.

Otázka je, kto budú tí pastorační pracovníci. O tom bude rozhodovať len cirkev. Ako určí cirkev kritéria, kto je pastoračný pracovník? Podľa svojich podmienok a predstáv. Nie sú dané žiadne kritéria, žiadne limity. Pýtam sa, sú rovnaké práva napríklad i pre českých humanistov? Dobré pravidlá robia dobrých priateľov. A tato zmluva nie je o čistých pravidlách.

O charaktere rozhovorov medzi Českou republikou a Svätou stolicou veľa vypovedá podanie si rúk medzi štátnym sekretárom Vatikánu Parolinim a predsedom vlády Českej republiky Petrom Fialom pri podpise zmluvy v sídle českého premiéra. Ktorému z aktérov podpisu viac záležalo na podpise zmluvy? Fotografia zdroj: Olomoucké arcibiskupstvo, Lucia Horníková.

Jsou rozdíly mezi smlouvou, kterou podepsala ČR a smlouvou, kterou má s Vatikánem uzavřenou Slovensko?

Slovenská zmluva je jednoznačne horšia, pretože je nevypovedateľná, čo je absurdné. Už len to by mať byť dôvod na jej neplatnosť. Ale zmluva platí a to je ďalší veľký problém. Zmluva vytvorila podmienky pre uzatvorenie ďalších štyroch zmlúv – o službách v ozbrojených zložkách, o katolíckej výchove vo všetkých formách vzdelávania, o financovaní cirkví a o výhrade vo svedomí. U nás výhrada vo svedomí bola postavená tak, že o tom, čo je výhrada vo svedomí bude rozhodovať spoločná komisia, kde bude mať 50 % štát a 50 % katolíci. Akú mám výhradu vo svedomí mi nemôže určiť žiadna komisia a už vôbec nie podľa vierovyznania a učenia katolíckej cirkvi. Ja predsa nie som veriaci katolíckej cirkvi. Som ateista, humanista, občan bez náboženského vyznania, ale to neznamená, že nemám svoje presvedčenie a svoje hodnoty, podľa ktorých sa v živote riadim. Prečo mi má niekto určovať, či sa podľa toho môžem riadiť v živote, či podľa toho môžem vychovávať svoje deti, alebo nemôžem. Návrh tejto zmluvy bol tak kontroverzný, že viedol k pádu vlády.

Pozrite sa, koľko je vo vašej zmluve záväzkov zo strany Českej republiky a koľko je práv a oprávnení je zo strany katolíckej cirkvi. Katolícka cirkev podľa tejto zmluvy si môže 22 krát nárokovať, má právo… a má len tri povinnosti voči štátu. A prvá z nich – zosúladenie hraníc diecéz a štátu sú splnené už od 1.1.1978. Na rozdiel od Slovenska, česká strana má stále možnosť zmluvu vypovedať do 6 mesiacov. Je to vec politickej ochoty a odvahy. Na Slovensku, ako som už povedal, žiaľ táto možnosť neexistuje.

U nás sa často hovorí o tom, že Česko urobilo majetkové vysporiadanie s cirkvami. Nebudem to širšie hodnotiť, to mi nenáleží, poviem len, že bolo veľmi veľkorysé. Ale i tak ste zďaleka nedosiahli úroveň Slovenska. My sme nielenže urobili veľkorysé vysporiadanie s cirkvami, ale naďalej ich ešte financujeme. Za 20 rokov, podľa posledného sčítania obyvateľov, prišli cirkvi o 18 % svojich veriacich, ale príspevok na cirkvi vzrastá tak, že v roku 2027 to bude nárast o 407 percent.

Pri reštitúcii cirkevného majetku na Slovensku sme prekročili Benešove dekréty. Nárok na vrátenie cirkevného majetku je k 8. máju 1945. Dôvod je zrejmý, vtedy mala katolícka cirkev najväčší majetok. Za Slovenského štátu bola ideologickou chrbticou štátu. Kňazi byli súčasťou slovenského snemu, štátnej rady a tak ďalej. Zo zákona získali napríklad všetky obecné školy len katolícka a evanjelická cirkev, ostatné nie. To platilo do 8. mája 1945. Zakázali sa menšie cirkvi, takže im sa vracal majetok až po 25. februári 1948. Boli tri vlny reštitúcii cirkevného majetku a žiadajú štvrtú, pretože ešte nedostali všetko. Dostali miliónkrát viac ako mali oprávnené, ale u nás je zase politická vôľa, im v tom vyhovieť.

Potřebuje podle vás Česko takovouto smlouvu?

Som presvedčený, že ani samotná katolícka cirkev nepotrebuje tuto zmluvu. Cirkvám sa vrátením majetku a finančnou kompenzáciou otvorili možnosti, ktoré dovtedy nemali. Majú aj obrovský prítok financií, ktorý ešte chvíľu bude fungovať. Vytvorilo sa veľmi pekné obdobie na to, aby cirkev mohla zodpovedne a normálne fungovať ako súčasť tejto spoločnosti.

Ona nepotrebuje mať nadštandardné postavenie. A keď o to usiluje, tak sa im to len vráti. Pretože osobitne v Česku sú ľudia citliví na neoprávnené privilégia. A v českej histórii je strašne veľa príkladov toho, ako ľudom vadili privilégia cirkvi a osobitne katolíckej. A táto zmluva bude vyvolávať len negatívnu konotáciu.

Cirkev, ak racionálne uvažuje, tak vie, že túto zmluvu nepotrebuje. Ale obávam sa, že tu nejde o racionálnu úvahu, ale ide o to, ako získať momentálny prospech a výhodu. Mrzí ma, že súčasná česká vláda touto zmluvou zaťaží Českú republiku a vzťahy s cirkvami na dlhé roky do budúcna. Je to škoda, pretože to nie je ani racionálne, ani perspektívne, ani z hľadiska záujmov politických subjektov, ktoré to presadzujú. Nerozumiem uzavretiu tejto zmluvy, pretože táto zmluva im určite neprinesie politické body.

Prvá časť rozhovoru bola uverejnená 13. februára 2025.

Be the first to comment on "Zmluva s Vatikánom je vec politického rozhodnutia – časť 2."

Leave a comment

Your email address will not be published.


*