V súvislosti so schvaľovaním zmluvy medzi Svätou stolicou a Českou republikou v českom parlamente oslovil týždenník Naše pravda predsedu Spoločnosti Prometheus Romana Hradeckého so žiadosťou o rozhovor. Predmetom rozhovoru bola nielen samotná zmluva, ale aj širšie súvislosti spojené s jej podpisom. Článok bol zverejnení v čísle 5, 30. januára 2025. Rozhovor vzhľadom na jeho dĺžku sme rozdelili na dve časti. Dnes uverejňujeme jeho prvú časť. Uverejňujeme ho tak, ako bol zverejnený, teda otázky redaktorky pani Jany Dubničkovej sú v češtine, odpovede nášho predsedu v slovenčine.

Spoločnosť Prometheus – združenie svetských humanistov se dlouhodobě věnuje problematice vztahu státu a církví. Patříte ke kritikům smlouvy, kterou uzavřelo Slovensko se Svatým stolcem, obdobnou smlouvu koncem loňska podepsal se Svatým stolcem i český premiér a nyní ji projednává parlament. Jak se v obecné rovině díváte na smlouvy mezi jednotlivými státy a Vatikánem?

Uzatváranie zmlúv s Vatikánom s inými štátmi má svoje špecifiká. V mene Vatikánu v týchto zmluvách, v zmysle kódexu cirkevného práva (CIC), vystupuje ako zmluvná právnická osoba Svätá stolica, ktorá je subjektom medzinárodného práva ako najvyšší reprezentatívny orgán katolíckej cirkvi a držiteľka suverenity štátu Vatikán. Prostredníctvom Svätej stolice Vatikán uzatvára oficiálne diplomatické vzťahy so štátmi, ktorých má ku dnešnému dňu uzavretých 184 štátmi a k tomu ešte diplomatické vzťahy s Európskou úniou a Rádom Maltézskych rytierov. Okrem týchto zmlúv Vatikán veľmi rád uzatvára ďalšie oficiálne zmluvy so štátmi, kde chce mať uzákonené všetky privilégia katolíckej cirkvi, ktoré v danom štáte má alebo si ich vyrokoval.

Medzi takýto druh zmlúv patrí zmluva, ktorú podpísal 24. októbra minulého roka predseda vlády Českej republiky Petr Fiala pri prijatí štátneho sekretára Vatikánu Pietra Parolina v Prahe a v týchto dňoch jej znenie prerokovávajú obe komory českého parlamentu. Ak český minister zahraničia Lipavský hovorí o tom, že nejakú zmluvu s Vatikánom má uzavretú 25 európskych štátov, tak tento typ zmluvy, má uzatvorených len 16 európskych štátov. Je to v podstate konkordát, kde sa stanovujú záväzky štátu voči katolíckej cirkvi. To nie je zmluva o vzťahoch dvoch štátov, to je zmluva o privilégiách katolíckej cirkvi a katolíckych veriacich v Českej republike. To je ten základný rozdiel.

Otázka v tomto prípade znie: Prečo chce Česká republika takúto zmluvu uzatvoriť? Zákon o cirkvách a náboženských spoločnostiach, z roku 2002, nikde nehovorí o tom, že štát môže uzatvárať individuálne zmluvy s cirkvami.

Tu sa zneužíva fakt, že Vatikán má prostredníctvom Svätej stolice štatút subjektu medzinárodného práva. Pýtam sa, prečo Česká republika, ktorá má podľa môjho názoru dobre postavený zákon o cirkvách a náboženských spoločnostiach a ktorý je rovnako spravodlivý voči všetkým cirkvám, čím vytvára rovnaké podmienky pre 44 registrovaných cirkví, ktoré sa registráciou stali právnickou osobou, môžu vyučovať a vychovávať na svojich školách i na bohosloveckých vysokých školách. Z nich 21 cirkví má podľa tohto zákona oprávnenia k výkonu ďalších zvláštnych práv. Stručne povedané môžu vyučovať náboženstvo na štátnych školách, poveriť duchovných výkonom služby v ozbrojených silách, väzniciach, zriaďovať vlastné právnické cirkevné osoby i školy a pod.

Prečo sa Česká republika rozhodla, že uzatvoriť medzinárodnú ľudskoprávnu zmluvu so Svätou stolicou o právach katolíkov a katolíckej cirkvi na svojom území? Prečo majú byť katolícka cirkev a je veriaci takto chránení? Znamená to, že 7 % obyvateľov Českej republiky je nadštandardne chránených oproti ostatným 93 percentám. Z čoho to vychádza? Nájsť pre to racionálne argumenty sa nedá.

Můžete přiblížit historii vzniku těchto smluv?

Len pripomeniem, že Vatikánsky cirkevný štát zanikol zjednotením Talianska a dobytím Ríma v roku 1870. Pápeži zostali v Ríme, ktorý bol vyhlásený za hlavné mesto nového zjednoteného štátu a na protest proti tomu sa vyhlásili za Vatikánskych väzňov. Až 11. februára 1929, až po 60 rokoch, podpisom Lateránskych zmlúv prvou z nich získal Vatikán opätovne nielen vlastné štátne územie (aj keď len o rozlohe 0,44 ha), ale aj medzinárodnú právnu subjektivitu. Druhou zmluvou katolícke náboženstvo sa stalo jediným štátnym náboženstvo v Taliansku A treťou zmluvou Vatikán spätne získal časť svojho bývalého majetku a značnú finančnú náhradu za nevrátený majetok. Nepripomína Vám to niečo?

Lateránske zmluvy z roku 1929 za Taliansky štát podpísali vtedajší predseda vlády Benito Mussolini a za Svätú stolicu (Vatikán a katolícku cirkev) štátny sekretár kardinál Pietro Gasparri. Za uzatvorenie týchto zmlúv bol Mussolini, bývalý voľnomyšlienkar, vtedy však už fašista, odmenený a bol vyznamenaný najvyšším cirkevným vyznamenaním Rádom Krista. Pápež Pius XI. sa o ňom vyjadril: „Je to muž, ktorého nám zaslala prozreteľnosť.“

Na druhej strane Mussolini potreboval znormalizovať vzťahy s katolíckou cirkvou, získať voľné ruky a legitimizovať i upevniť fašistický režim v štáte. Čo mu následná podpora a tolerancia katolíckej cirkvi umožnili.

Len štyri roky potom v roku 1933 uzavrel Vatikán konkordát s Nemeckom, ktorý umožnil Hitlerovi nástup k moci, aj prostredníctvom následných krokov Vatikánu, ktoré viedli k likvidácii významnej opozičnej katolíckej strany Zentrum. Len tak mimochodm podľa rozhodnutia Nemeckého Ústavného súdu z roku 1954 táto zmluva platí doteraz.

Uzatvoriť diplomatické vzťahy so Svätou stolicou je normálne a v poriadku, keďže Vatikán má medzinárodnoprávnu subjektivitu. Ale čo núti Českú republiku nabúravať rovnoprávny a rovnocenný systém vzťahu štátu a cirkví tým, že príjme nadštandardnú ochranu záväzkov len voči katolíckej cirkví a katolíckym veriacim, tomu nerozumiem. Podľa môjho názoru platný zákon o cirkvách a náboženských spoločnostiach neumožňuje uzatvárať individuálne zmluvy medzi štátom a jednotlivými cirkvami a štátom. Zmluva je teda v rozpore s týmto zákonom.

Čím si to vysvětlujete?

Ako hovorím, žiadna vecná potreba tam nie je, existuje tam len určitý politický záujem. Naopak uzavretie tejto zmluvy spôsobí právne a ľudskoprávne problémy.

Odlišují se navzájem smlouvy, které má Svatý stolec podepsané s jednotlivými státy? Jsou mezi nimi rozdíly?

Určite sú rozdiely, v jednotlivých štátoch je rôzna história, tradície, kultúra. Jeden všeobecný princíp však existuje: Katolícka cirkev vždy chcela a chce mať osobitými zmluvami potvrdené všetky svoje privilégia. To je zmyslom týchto zmlúv.

Ja sa však pýtam, z čoho vychádza záujem českej vlády odsúhlasiť tieto privilégia jednej cirkvi na úkor všetkých ostatných. Pretože sú chránené ľudskoprávnou medzinárodnou zmluvou, tak majú krytie, ako nemá žiadna iná cirkev. Potom nemôžete zachovať rovnaké podmienky a rovnaké práva všetkých. Obrazne povedané, ak jednému vytvoríte diaľnicu, pre ostatných zostanú len okresné a poľné cesty.

Základná listina ľudských práv pritom hovorí o rovnosti v právach a dôstojnosti. Ako zachováva rovnaké práva a dôstojnosť napríklad pre Československú cirkev evanjelickú husitskú, cirkev bratskú a ich veriacich, keď už nechcem spomínať ľudí bez náboženského vyznania? Mne to pripadá ako prejav arogancie voči ostatným.

Říkáte, že to je politická otázka, co tedy vede českou vládu, když Češi jsou obecně považováni za ateistický národ, k uzavření takové smlouvy?

Nie som politik, preto možno môžem povedať, že podľa mňa je to dôsledok zloženia súčasnej vlády, ktorá si do svojho programového vyhlásenia dala, že uzavrie tieto vzájomné vzťahy. Otázka znie, či je to potrebné riešiť touto zmluvou. Pretože diplomatické vzťahy sú jedna rovina, tým, že navzájom fungujú veľvyslanectvá, funguje vzájomná komunikácia, rešpekt, tak si myslím, že fungujú úplne štandardne. Kto vlastne uzatvoril túto zmluvu? Svätá stolica? Tá ju podpisuje. Ale obsah zmluvy vyrokoval nuncius a zástupcovia Českej biskupskej konferencie. To de facto znamená, že Česká republika de facto uzatvára medzinárodnoprávnu zmluvu so svojimi občanmi.

Nebezpečenstvo tejto zmluvy vidím v článku 13, kde sa dáva Českej biskupskej konferencii právo rokovať a uzatvárať ďalšie zmluvy s orgánmi štátu.

O jaké smlouvy by se mohlo jednat?

Napríklad o podmienkach fungovania v školách, v cirkevných, zdravotných, sociálnych a charitatívnych zariadeniach, vo väzniciach, v armáde a podobne. Prečo by mali mať právo tieto zmluvy uzatvárať? Ak existujú všeobecné pravidlá pre všetkých, tak je šanca dodržiavať istú vyrovnanosť a spravodlivosť. Ak sa umožní jednej cirkvi uzatvárať individuálne zmluvy so štátom, nebudú sa môcť dodržať rovnaké podmienky pre všetkých.

Dokončenie rozhovoru bude zverejnené v 2. časti článku na budúci týždeň.