Túto sobotu (8.6.) budeme po piatich rokoch opäť voliť poslancov Európskeho parlamentu. Do volieb sa na Slovensku pôvodne prihlásilo až 24 subjektov (strán a hnutí), v súčasnosti je to už len 23, nakoľko sa Pirátska strana vzdala kandidatúry ako celok v prospech Demokratov. Tieto voľby budeme  voliť celkove 15 poslancov, na ktorých kandiduje len 308 kandidátov, pretože sedem strán a hnutí nedokázalo naplniť plný počet 15 kandidátov. Raritou je SDKÚ-DS, za ktorú kandiduje až 1 (slovom a písmom: jeden!!!) kandidát. Napriek tomu je z čoho vyberať, na jedno miesto poslanca kandiduje 20,53 kandidáta. Aj keď sú to voľby, o ktoré je najmenší záujem, predsa len ide o dôležité voľby, pretože Európska únia a Európsky parlament významným spôsobom ovplyvňujú našu súčasnosť.

Nezáujem o svojich občanov

Ak sa máme zodpovedne rozhodnúť je potrebné a hodné zobrať do úvahy skúsenosti s činnosťou europoslancov v predchádzajúcich obdobiach. Spoločnosť Prometheus sa v predchádzajúcich dvoch volebných obdobiach (2014-2019 a 2019-2024) obrátila na všetkých poslancov s požiadavkou účasti na prezentácii Správy o slobode myslenia v Európskom parlamente, ktorú robia každý rok Medzinárodní humanisti.

Upozornili sme ich na skutočnosť, že ide o ľudsko-právnu problematiku a správa hovorí o slobode a prenasledovaní ľudí s nenáboženským názorom (agnostikov, ateistov, etikov, humanistov, skeptikov a pod.) vo svete. Podľa tejto správy v 186 krajinách sveta zostáva v 87 z nich rúhanie sa náboženstvu je trestným činom, v 15 je nezákonné alebo nemožné identifikovať sa ako ateista alebo byť bez náboženského vyznania a dokonca v 11 krajinách sveta za to hrozí trest smrti. Súčasne sme ich upozornili, že Slovensko neustále klesá v tomto hodnotení a zhoršuje sa u nás situácia v oblasti slobody svedomia a myslenia.

Napriek nášmu osloveniu prezentácie Správy HI o slobode myslenia sa nezúčastnil za všetky roky ANI JEDEN z doterajších 14 europoslancov a na náš e-mail ANI JEDEN nereagoval. Situácia sekulárnych občanov na Slovensku ich vôbec nezaujímala. Mali a majú iné priority!

A to napriek tomu, že Martin Hojsík (Progresívne Slovensko), ako podpredseda Európskeho parlamentu mal priamo vo svojich prioritných úlohách problematiku ľudských práv a demokracie okrem siete nositeľov Sacharovej ceny (spolu s podpredsedníčkou europarlamentu Hautalovou). Napriek tomu, že členmi výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody a vnútorné veci boli až traja slovenskí europoslanci: Vladimír Bilčík (nezávislý, predtým Spolu), Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá, predtým SaS) a Milan Uhrík (hnutie Republika). Napriek tomu, že ďalší dvaja slovenskí europoslanci boli náhradníkmi na členstvo v tomto výbore: Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) a Peter Pollák (Oľano). To znamená, že až 1/3 slovenských europoslancov sa mala zaujímať a obhajovať prioritne ľudské a občianske práva, občianske slobody. Ich záujem o postavenie a situáciu jednej štvrtiny obyvateľov Slovenska a ich práva nebol žiadny!

Aktivity v parlamente

Predchádzajúce hodnotenie môže vyzerať zaujato, pretože ide o oblasť, ktorej sa cieľavedome (na rozdiel od našich europoslancov) venujeme. Preto sme sa rozhodli spracovať porovnanie ich celkovej činnosti podľa množstva aktivít v deviatich oblastiach počas pôsobenia v Európskom parlamente. Aby to bolo objektívne, zhodnotili sme ich činnosť len za obdobie rokov 2023 a 2024, pretože Katarína Roth Neveďalová a Jozef Miháľ nastúpili do europarlamentu neskôr dodatočne ako náhradníci. Porovnávali sme len slovenských europoslancov medzi sebou.

Spracovala Spoločnosť Prometheus

Pre názornejšie zobrazenie a porovnanie, ak počet aktivít europoslanca či europoslankyne bol len do 33 % najaktívnejšieho z nich, toto pole sme označili červenou. Ak počet aktivít europoslanca bol priemerný, od 34 do 66 %, označili sme pole oranžovou. A ak počet aktivít bol najlepší – od 67 do 100 % – tak sme pole vyfarbili zelenou. Za červené pole sme udelili 1 bod, za oranžové 2 body, za zelené 3 body. Takto sme získali celkové skóre aktivít ich činnosti. Pre lepšie porovnanie sme v poslednom riadku sme uviedli priemernú hodnotu aktivít v danej oblasti činnosti na jedného slovenského europoslanca.

Uvedomujeme si, že toto hodnotenie je len štatistickým hodnotením bez hodnotenia obsahu ich aktivít. Ako príklad môžeme uviesť jednu z najaktívnejších, europoslankyňu za KDH Miriam Lexmann. V europarlamente vystupovala pomerne často a najmä k ľudsko-právnym otázkam. Venovala sa najmä presadzovaniu kresťanského pohľadu na občianske a ľudské práva: „…som zhrozená, pobúrená a sklamaná. Základným ľudským právom je právo na život a základným pilierom našej slobodnej civilizácie je sloboda myslenia, svedomia a vierovyznania, nie takzvané právo na potrat. Zároveň všetci dobre vieme, že kultúrno etické otázky patria do výlučných kompetencii členských štátov. Odmietam toto hrubé podkopávanie našich zmlúv a dohodnutých kompetencií.“

Pani Lexmann pravidelne a dlhodobo upozorňovala na prenasledovanie kresťanov vo svete, ich zatváranie do väzenia a vraždenie. Osobitne aj v Nigérii. Má na toto vystupovanie právo. Len škoda, že obhajovala ľudské práva len pre kresťanov, nie pre všetkých ľudí. Napríklad nie pre prezidenta humanistov Nigérie Mubaraka Balu, ktorého v Nigérii odsúdili na 24 rokov väzenia len preto, že zverejnil svoj status občana bez náboženského vyznania. Mubarak trpí aj preto, že sme v europarlamente nemali nikoho, kto by upozorňoval na jeho prípad a pomohlo mu k spravodlivému oslobodzujúcemu rozsudku. Nepomohli mu, napriek slovnej deklarácii, ani slovenské ministerstvo zahraničných vecí a ani úrad splnomocnenkyne vlády SR pre ochranu náboženskej slobody a presvedčenia. Ale vďaka dlhodobej aktivite právneho tímu Medzinárodných humanistov sa podarilo dosiahnuť aspoň to, že odvolací súd potvrdil zníženie jeho trestu na päť rokov.

Toto hodnotenie práce europoslancov je súčasne mierne deformované systémom práce v europarlamente prostredníctvom práce cez politické parlamentné skupiny. To sa prejavuje napríklad v počte kolektívnych návrhov stanovísk, z ktorého sú vylúčení nezaradení europoslanci. Mimochodom, všimli ste si, koľko máme nezávislých europoslancov, ktorí však museli kandidovať cez niektorú politickú stranu. Po získaní miesta europoslanca až piati z nich sú nezávislý…

Napriek všetkým týmto výhradám výsledné hodnotenie práce europoslancov ukazuje veľké rozdiely a nepôsobí práve optimisticky. Rozhodujme preto v sobotu s rozvahou a s odhodlaním voliť tak, aby naše hodnoty a postoje mal kto v europarlamente obhajovať.