Preberanie ocenenia z rúk predsedu Spoločnosti Prometheus PhDr. Romana Hradeckého

JUDr. Jozef Pupala sa narodil v roku 1951 v Českej Lípe, kde jeho rodičia odišli po vojne pomôcť zveľadiť pohraničie. Zo severných Čiech sa rodina v roku 1959 presťahovala do malej dedinky Čierny Potok, na juhu okresu Rimavská Sobota. O rok nato mladého Jozefa a jeho najbližších zasiahla tvrdá rana osudu: otec, živiteľ početnej rodiny, prišiel pri dopravnej nehode o život. O všetko sa musela postarať starostlivá mamka Pupalová. Okrem výchovy, starosti o každodennú poživeň na stole a ošatenie pre šesť detí dokázala dostavať aj dom, aby rodina mala strechu nad hlavou, ktorá ju bude držať pokope. Neľahké detstvo a hmotná núdza všetkých súrodencov ešte viac stmelili. „Najstaršia sestra mala štrnásť rokov, najmladší brat len tri. Čo sme si nemohli zaobstarať sami, s našou mamkou, to len ťažko sme mohli očakávať od cudzích ľudí. Každý z nás pomáhal ako vedel“, spomína na svoje detstvo Jozef Pupala.

Už vtedy v ich detských mysliach, dušiach i srdciach začal kvitnúť kvet solidarity, zmysel pre spravodlivé rozdeľovanie hmotných prostriedkov, nevyhnutných pre život. Pomoc druhému v núdzi, v ťažkých životných situáciách – to bola u Pupalovcov základná hodnota prežitia rodiny a každého z jej členov. Je preto pochopiteľné, že so svojím sociálnym cítením a hlbokým humanistickým presvedčením nezostal v rodine sám.

Gratulácia k oceneniu kyticou kvetov od krásnej dámy

Po absolvovaní učilišťa v Bratislave začal študovať odbor mechanizácia v stavebníctve na Strednej priemyselnej škole strojníckej v juhočeskom Tábore. Práve tu, jeho triedu osemnásťročných chlapcov požiadali o bezplatné darovanie krvi pre nemocnicu. Možno práve spomienka na otecka, ktorý tragicky vykrvácal pri dopravnej nehode, mu pomohla prekonať úzkosť či strach a zdvihnúť ruku. Na druhý deň, 25. apríla 1972, prvýkrát bezplatne daroval krv. Od tohto dňa túžba pomáhať ľuďom a darovať krv tým, čo ju potrebujú, Jozefa Pupalu neopustila. Dá sa o ňom povedať, že darcovstvo krvi má v krvi.

Jeho rodinou a životom daný zmysel pre solidaritu s ľuďmi v núdzi a ochotu pomáhať druhým, na vlastnej skúsenosti už spoznali mnohé rodiny, ktorým vytrvalo, neúnavne a nespočetnekrát pomáhal získavať darcov krvi, keď ju potrebovali ich najbližší. U neho často hľadali a našli poslednú nádej na zmobilizovanie, či získanie nových bezplatných darcov krvi pre svojich blízkych.

Nespolieha sa len na celoslovenské aktivity, ale sám inicioval mnohé ďalšie. Založil Gemerskú kvapku krvi a Kvapku krvi Medzinárodného dňa žien v Tornali, Dukliansku kvapku krvi vo Svidníku na počesť Karpatsko-Duklianskej operácie. Spolu s MUDr. Pavlom Slezákom a poľskými priateľmi v roku 1998 založili Karpatskú kvapku krvi na pamiatku najväčšej bitky Veľkej vojny na východnom fronte pri Gorliciach. V tomto poľskom meste sám Jozef Pupala daroval krv už 18-krát.

Knižka darcu krvi JUDr. Jozefa Pupalu z čias základnej vojenskej služby

Dlhodobo sa angažuje v činnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Bol členom redakčnej rady Bojovníka, v súčasnosti je členom Historicko-dokumentačnej komisie pri Ústrednej rade SZPB. Aktívne sa podieľa na organizovaní podujatí k výročiam SNP, konca vojny, výročí oslobodzovania Gemera, besied a prednášok v základných a stredných školách. Je predsedom základnej organizácie SZPB v Čiernom Potoku, v obci, z ktorej 4. novembra 1944 odvliekli maďarskí fašisti do koncentračného tábora štrnásť nevinných ľudí. Od roku 2005, vždy začiatkom novembra, organizuje na ich pamiatku pietne spomienkové zhromaždenie, ktorého súčasťou je Slovanská kvapka krvi Slovenského národného povstania. Tú organizuje ako jediná organizácia SZPB na Slovensku.

Prirodzené a cieľavedomé spájanie darcovstva krvi s hodnotami antifašistického boja za demokraciu a slobodu Jozef Pupala vysvetľuje slovami: „Vojna sa krvavo dotkla našej rodiny. Na smrti našich blízkych z maminej či otcovej strany som pochopil, že krv už nesmie tiecť vo vojne. Môže a musí tiecť len v mieri, a to dobrovoľne. Vtedy pomáha a spája.“

Dnes má Jozef Pupala na svojom konte celkom 183 bezplatných odberov krvi, čím sa zaradil medzi slovenskú špičku darcov tejto životodarnej tekutiny, ktorú ani v našich časoch modernej medicíny nemožno ničím nahradiť. Po jeho vychodenom „darcovskom chodníčku“ sa vydala aj jeho rodina, bližšia i širšia: traja bratia, manželka a deti Slavomír, Veronika, Soňa i Alžbetka. Pripojili sa synovci Ján Sebíň a Peter Dúbrava s maminou, či rodina bratranca Dominika Lakotu. Všetci „Pupalovci“ darovali krv v rodinnej kvapke krvi už 446 krát.

Veľvyslanec humanizmu 2022 v kruhu najbližších

JUDr. Jozef Pupala je človek nasýtený človečinou, praktickým humanistom s príkladným vzťahom k ľuďom, muž obdivuhodných činov. Je držiteľom všetkých vyznamenaní Slovenského červeného kríža v oblasti dobrovoľného darcovstva krvi. Od prvej bronzovej plakety profesora MUDr. Jána Janského za desať odberov, až po pamätnú plaketu doc. MUDr. Vladislava Krišla, CSc, udeľovanú ľuďom, ktorí svoju energiu a čas venujú dobrovoľníckej činnosti v oblasti rozvoja bezpríspevkového darcovstva krvi. Na návrh Poľského červeného kríža mu Vláda Poľskej republiky udelila vyznamenanie Zaslužony honorowy darca krwi.

Spoločnosť Prometheus — združenie svetských humanistov udeľuje JUDr. Jozefovi Pupalovi, v súlade so štatútom pre udeľovanie Cien humanistov, čestný titul Veľvyslanec humanizmu 2022 za dlhoročné aktivity darcovstva krvi a s tým spojenú osvetu, za každodennú praktickú prezentáciu humanizmu a jeho hodnôt na Slovensku, za príkladný a obdivuhodný celoživotný humanistický príbeh.

Prečítajte si aj informáciu o priebehu oceňovania humanistov  za rok 2022 v Banskej Bystrici.