Špeciálna správa *

Viera v paranormálno alebo pseudovedu

Štátna vedecká rada, ktorá je výkonným orgánom Štátnej vedeckej nadácie (ŠVN), vydáva každé dva roky rozsiahlu správu o stave vedy v USA.

Do úžasných podrobností sa v jednotlivých kapitolách opisuje podpora výskumu a vývoja, úloha vlády v základnom výskume, pracovná sila pre vedu a technológiu, stav vedeckej a matematickej výchovy, vzťah medzi R&D (Research and Development, výskum a vývoj), inováciou a ekonomickým rastom krajiny, ako aj medzinárodná spolupráca vo vede. V posledných rokoch sa uvádzali aj podrobnosti o postojoch verejnosti k vede a technológii, pričom sa ukazovalo, že verejnosť si veľmi cení a podporuje vedu, ale jej veľmi nerozumie, najmä nie jej postupom. Posledná správa má názov Indikátory vedy a technológie 2000 a obsahuje novú sekciu „Viera v paranormálno alebo pseudovedu”, ktorej primárnou autorkou je Melissa Pollaková z Divízie pre štúdium zdrojov vedy. Jej text prekladáme z orgánu amerických skeptikov, Skeptical Inquirer, 25/1, 2001.

Veda a technológia: Postoj a pochopenie verejnosti

Viera v paranormálno alebo pseudovedu (1)
– Ako je rozšírená viera v paranormálno?
– Majú masmédiá vplyv na vznik a udržovanie viery v paranormálno?
– Čo sa robí, aby sa prezentovala aj druhá strana?

Záleží na tom, či ľudia veria v astrológiu, mimozmyslové vnímanie (MZV), alebo či veria, že mimozemšťania pristáli na Zemi? Či sa ľudia, ktorí sledujú svoje horoskopy, ktorí sa obracajú na horúce linky psychológov, alebo ktorí sledujú historky o únosoch mimozemšťanmi, zapájajú len do neškodných foriem zábavy? Alebo tým dokazujú znaky svojej nevedomosti?

Najmä vo vedeckej obci boli vyslovené obavy, že viera v paranormálno sa veľmi šíri. Vedci (ale nielen oni) spozorovali, že ľudia, ktorí veria v existenciu paranormálnych javov, majú ťažkosti pri rozlišovaní fantázie od reality. Predmety ich viery poukazujú na to, že nemyslia kriticky a nemajú schopnosti, ktoré sú potrebné nielen pri rozhodovaní vo volebnej kabínke, alebo pri
iných občianskych povinnostiach (napr. pri výkone úlohy porotcu (2), ale aj pri správnych voľbách, ktoré sú bežné a potrebné v každodennom, bežnom živote (3).

Osobitné zlá, zapríčinené vierou v paranormálne javy, boli zhrnuté takto:
– úpadok vedeckej úrovne a kritického myslenia;
– neschopnosť občana správne sa rozhodovať;
– peňažné straty (telefónne psycholinky dávajú malý osoh za veľa peňazí);
– zlé využitie zdrojov, ktoré by sa dali použiť na účinnejšie a užitočnejšie ciele (napr. na riešenie závažných spoločenských problémov);
– povzbudzovanie mentality voľačo-za-nič a predstavy, že na vážne problémy existujú jednoduché odpovede, napr. že pozitívne myslenie nahradí ťažkú prácu;
– falošné nádeje a nereálne očakávania (Beyerstein 1998).

Pre lepšie pochopenie ziel, spojených s pseudovedami, je dobre rozlišovať medzi vedeckými znalosťami a vedeckým rozmýšľaním. To prvé sa týka ovládania technických vedomostí. To druhé však je nielen znalosť faktov, ale aj schopnosť logicky myslieť, vedieť robiť závery a na základe starostlivého zváženia a analýzy týchto faktov sa aj rozhodnúť (Maienschein 1999, Peccei a Eiserling 1996).

Množstvo informácií, ktoré máme dnes k dispozícii, je obrovské a vidno, že rastie exponenciálne. To vedie k „informačnej záplave”, pri ktorej sa aj fikcia prezentuje ako fakt. Preto schopnosť rozlíšiť fakt od fikcie sa stala takou dôležitou ako schopnosť rozlíšiť dobro od zla. Chýbanie tejto schopnosti veľmi hnevá vedcov (a nielen ich) a vedie ich k záveru, že pseudovedecké predstavy (viera v pseudovedu) majú škodlivý účinok na blaho spoločnosti (4).

Viera v paranormálno: Nakoľko je rozšírená?

Zdá sa, že viera v paranormálno je veľmi rozšírená. Rozličné prieskumy ukázali,

– že až tretina Američanov verí na astrológiu, t.j. že postavenie hviezd a planét ovplyvňuje život ľudí (Harris 1998, Gallup 1996, Southern Focus 1998). V roku 1999 v prieskume ŠVN označilo astrológiu 7 % opýtaných za „veľmi vedeckú”, 29 % za „určitý druh vedy”. 12 % udalo, že si čítajú horoskop „každý deň” alebo „veľmi často”; 39 % odpovedalo, že „len príležitostne” (5);

– že skoro polovica alebo aj viac opýtaných verí na mimozmyslové vnímnie (MZV) – (Gallup 1996; Southern Focus 1998). Podľa jedného prieskumu sa počet ľudí, ktorí navštevujú veštcov alebo psychikov, zvyšuje: kým v roku 1990 ich bolo len 14 %, v roku 1996 to bolo 17 % (Gallup 1996) (6);

– jedna tretina až jedna polovica Američanov verí v existenciu neidentifikovaných lietajúcich objektov (UFO). Len o málo menej verí, že mimozemšťania už pristáli na Zemi (Gallup 1996, Southern Focus 1998).

Iné prieskumy ukázali, že pätina až polovica respondentov verí, že v domoch môže strašiť a na strašidlá vôbec (Harris 1998; Gallup 1996; Sparks, Nelson a Campbell 1997), na liečbu vierou (Roper 1994, USA Today 1998), na komunikáciu s mŕtvymi (Gallup 1996) a na šťastné čísla. Niektoré periodicky opakované prieskumy dokonca poukazujú na vzrast viery v tieto príklady pseudovedy (USA Today 1998).

Viera vo väčšinu – ale nie všetky – paranormálne javy je častejšia u žien ako u mužov. Viac žien ako mužov verí na MZV (najmä telepatiu a predvídanie), na astrológiu, strašidlá a liečenie vierou. A viac mužov verí na UFO a bizarné formy života, napr. lochneskú obludu (Irwin 1993). V prieskume ŠVN považovalo astrológiu za „veľmi vedeckú” alebo „druh” vedy 39 % žien a 32 % mužov; vedeckosť jej odoprelo („vôbec nie je vedecká”) 56 % žien a 63 % mužov (7).

Neprekvapuje, že viera v astrológiu je nepriamo úmerná úrovni vzdelania (8).  Z tých, čo nemajú strednú školu, povedalo 41 %, že astrológia „nie je vôbec vedecká”. Z maturantov stredných škôl to povedalo 60 % a z absolventov vysokých škôl 76 %.

Podporujú masmédiá vieru v paranormálno?

Nielen vedci sú tej mienky, že masmédiá – a najmä „zábavný priemysel” – sú aspoň čiastočne zodpovedné za vysoký počet ľudí, čo veria na astrológiu, MZV, únosy mimozemšťanmi a iné formy pseudovied. Nie každý, kto sleduje programy s paranormálnymi témami, vníma také rozprávky len ako zábavné fikcie, a táto skutočnosť podporuje názor, že nekritický spôsob podávania paranormálnych aktivít zhoršuje situáciu a prispieva k neinformovanosti o základných vedeckých poznatkoch, ba až k analfabetizmu verejnosti (9).  V nedávnych rokoch sa robili viaceré štúdie, či televízne podávanie paranormálnych udalostí a názorov ovplyvňuje vnímanie skutočnosti u divákov (Sparks 1998). Hoci výsledky sú len predbežné a vyžadujú opakovanie prieskumu, všetky svedčia, že spôsob, ako televízia podáva paranormálne témy, má výrazný účinok na divákovo zmýšľanie. Napríklad:

– Pravidelní diváci seriálov ako Akty X, Neobjasnené mystériá alebo Zjavenia preukazne častejšie veria, že paranormálne veci existujú (Sparks a spol 1997) (10).

– Programy s paranormálnymi námetmi ako sú UFO, ale bez upozornenia na vzťah k realite, vyvolajú skôr vieru v paranormálno ako programy, ktoré toto upozornenie obsahujú (Sparks a spol. 1994, Sparks a Pellechia 1997).

– Niektorí fanúšikovia Aktov X hodnotia ich obsah ako „veľmi pravdepodobný” a veria, že vláda bežne uskutočňuje tajné výskumy, aké sa opisujú v tomto seriáli (Evans 1996).

Čo sa robí v prospech správnych názorov?

Výbor pre vedecké preverovanie tvrdení o paranormálne (CSICOP) je nezisková vedecká a vzdelávacia organizácia, založená v roku 1976 vedcami (vrátane viacerých nositeľov Nobelových cien), členmi akademickej obce a popularizátormi vedy. Členovia Výboru CSICOP, často nazývaní skeptikmi, propagujú vedecké preverovanie paranormálnych tvrdení a šírenie faktických informácií o ich potieraní.

Medzi úlohy Výboru CSICOP patrí využívanie možností na rozvoj kritického myslenia, vedeckú výchovu a používanie rozumu pri určovaní hodnôt pri dôležitých rozhodnutiach (11).

V roku 1996 bola ustanovená Rada pre čestnosť masmédií ako vzdelávací a propagačný program Výboru CSICOP. Má za úlohu podporovať pravdivé spravodajstvo o vede v masmédiách. Rada, ktorej členmi sú významní medzinárodní vedci, akademici, a mediálni pracovníci, je presvedčená, že je potrebné pôsobiť proti spôsobu, ako „zábavný priemysel” vykresľuje paranormálne javy, pretože

– televízia má taký prenikavý vplyv na to, čo ľudia veria;

– paranormálno sa prezentuje v stále rastúcom počte programov a tieto sústavne priťahujú vysoký počet divákov;

– mnohé programy používajú hodnoverný dokumentárny štýl pri budení viery, že ufóni skutočne existujú, že vláda robí utajené akcie a že mimozemšťania naozaj unášajú ľudí;

– v seriáloch, ktoré navádzajú vieru v paranormálno, len zriedkakedy počuť protirečivé hlasy; a

– niektoré seriály prispievajú k vedeckému analfabetizmu tým, že predstavujú nedokázané myšlienky a viery ako skutočnosti, že divákom vštepujú nedôveru voči vedcom (12) a že pestujú neochotu chápať metódy vedeckého prieskumu.

Aby sa podporila zodpovednosť masmédií – najmä v prostredí „zábavného priemyslu” – a aby sa zverejnila aj nezodpovednosť, založila Rada dve ceny:

– „Cena sviečky v temnote” sa dáva za televízne programy, ktoré podstatnou mierou prispeli k pokroku v chápaní vedy a vedeckých princípov. V rokoch 1997 a 1998 ju dostali dva programy stanice PBS, a to Bill Nye The Science Guy a Scientific American Frontiers.

– „Cena zhasnutej sviečky” sa dáva za televízne programy, ktoré poškodzujú verejné chápanie metód vedeckého bádania. V roku 1997 ju dostal Dan Akroyd za interpretáciu paranormálna v seriáli Faktor Psí; a v roku 1998 Art Bell, ktorého rozhlasové rozhovory podporovali vieru v UFO a realitu únosov ľudí ufónmi.

Vo svojej snahe odhaľovať pseudovedu žiada Rada televíznych producentov, aby programy dokumentárneho typu o paranormálnych témach zreteľne označovali ako zábavu alebo fikciu; dáva médiám k dispozícii mená expertov na diskusie okolo okrúhleho stola; žiada americké denníky, aby vedľa horoskopových stĺpcov uverejňovali varovanie, že tieto veci neslobodno braťvážne; používa „mediálnych strážnych psov”, ktorí sústavne sledujú všetky programy a nabádajú televíznych producentov k zodpovednosti.

A nakoniec: rozličné skupiny skeptikov a menovite chýrny skeptik James Randi ponúkajú už dávno veľmi vysoké peňažné odmeny hocikomu, kto dokáže pravdivosť hociakého paranormálnehotvrdenia. Randi a členovia jeho „Klubu 2000″ ponúkajú za jeden dôkaz viac ako milión dolárov. Dosiaľ nikto túto výzvu neprijal.

Poznámky

1. Pseudoveda sa definuje ako „tvrdenie, ktoré sa podáva takým spôsobom, že vyzerá ako vedecké, hoci niet preň nijakých dôkazov a ani nie je pravdepodobné.” Naopak, „veda je sústava metód na opis a vysvetlenie pozorovaných a odvodených minulých alebo súčasných javov, zameraná na vybudovanie množstva preveriteľných vedomostí, ktoré možno potvrdiť alebo odmietnuť.” (Shermer 1997). Za paranormálne javy sa považujú napríklad: levitácia, liečba dotykom, astrológia, chodenie na boso po ohni, myslenie typu vúdú, Uri Geller, placebo, alternatívna medicína, channeling, Carlosov podfuk, psychické horúce linky a detektívi, skúsenosť- skoro-smrti, UFO, Bermudský trojuholník, homeopatia, liečenie vierou a prevteľovanie (podľa CSICOP).

2. Na podklade niekoľkých veľmi dobre dokumentovaných súdnych prípadov sa musí venovať veľká pozornosť úlohe vedy v súdnej sieni v súvislosti so schopnosťou sudcov a porotcov správne rozhodovať aj v prípadoch, v ktorých ide o veľmi zložité vedecké alebo technické podrobnosti (Angel 1996, Frankel 1998).

3. Osobitne výrečný príklad chýbania schopnosti kriticky myslieť je vysoký počet ľudí, ktorí sa opakovane ľahko stávajú obeťou návodov, ako rýchlo zbohatnúť (napr. pyramídové hry).

4. Podľa Jamesa Randiho „môže nám byť prijatie nezmyslu za len neškodné poblúdenie nebezpečné. Žijeme v medzinárodnej spoločnosti, ktorá nevídaným tempom rozširuje hranice našich vedomostí a sami nezvládneme viac ako malú časť toho, čo sa nám ponúka. Miešať stále nové poznatky s detskými predstavami kúzelníctva a fantázie znamená mrzačiť naše vnímanie okolitého sveta. Musíme siahať po pravde, a nie po strašidlách dávno mŕtvych absurdít.” (Randi1992).

5. Pri Gallupovom prieskume v roku 1996 sa 18 % respondentov priznalo, že pravidelne čítajú horoskopový stĺpec.

6. Na konferencii o vede a médiách v Stredisku pre prvý dodatok k ústave uviedol jeden z účastníkov čísla, ktoré nazval „najhrozivejším” výsledkom prieskumu zmýšľania študentov na Kolumbijskej novinárskej škole: 57 % študentov verilo na MZV; 57 % dôverovalo prútikárstvu; 47 % verilo na čítanie aury; a 25 % akceptovalo mienku, že existoval kontinent Atlantis (J. Franklin, cit. v Hartz a Chappell 1997).

7. V nedávnom prieskume ŠVN odpovedalo 6 % žien, že na základe astrologickej porady menia svoje chovanie; u mužov to boli len 3 %.

8. V prieskume 1500 študentov prvého ročníka sa zistilo, že 48,5 % študentov umeleckých smerov, ale len 33,4 % študentov technických smerov považuje aj astronómiu aj astrológiu za vedy (De Robertis a Delaney 1993).

9. Príkladmi skutočnosti, že v hlavných periodikách sa pseudovedám venuje nadmerná pozornosť, môžu byť články o neoverených liečebných metódach. Okrem toho nás Carl Sagan opakovane upozorňoval, že skoro každé noviny majú častý astrologický stĺpec, ale nie veľa ich má čo len raz za týždeň niečo o vede.

10. Toto môže znamenať, že kto veri na paranormálne javy, bude skôr ako iný sledovať také programy. Napriek tomu súhlasia tieto výsledky so závermi predošlých pokusov toho istého autora (Sparks 1998).

11. Skeptical Inquirer, úradný orgán CSICOP, je prostriedok na uverejňovanie a šírenie výsledkov vedeckých preverovaní paranormálnych tvrdení.

12. Podľa jednej štúdie bývajú vedci v zábavných programoch, vysielaných v čase najvyšej sledovanosti, portrétovaní oveľa negatívnejšie ako príslušníci iných zamestnaní. Je pravdepodobnejšie, že ich niekto zabije, alebo že oni niekoho zabijú. V číslach: 10 % ich je zabitých a 5 % niekoho zabije (Gerbner 1987).

13. Názvy medajlí boli inšpirované knihou Carla Sagana The Demon-Haunted World: Science as a Candle in the Dark (Démonmi strašený svet: Veda ako sviečka v temnote, 1996).

Vybraná bibliografia

Angell, M. 1996. Science on Trial: The Clash of Medical Evidence and the Law in the Breast Implant Čase (Veda pred súdom: Zrážka lekárskeho dôkazu a zákona v prípade prsného implantátu). New York: Norton & Co., Inc.

Beyerstein, B.L. 1998. The sorry state of scientific literacy in the industrialized democracies. (Smutný stav vedeckého vzdelania v spriemyselnených demokraciách). The Learning Quarterly, č.2.5-11.

CSICOP – informácie aj na www.csicop.org.

De Robertis a Delaney. 1993. Asurvey of the attitudes of university students to astrology and astronomy. (Prehľad postojov univerzitných študentov voči astrológii a astronómii). Journal of the Royal Astronomical Society of Canada 87, č. 1:34-50.

Ewans, W. 1996. Science and reason in film and television. (Veda a rozum vo filme a v televízii. Skeptical Inquirer, január/február.

Gallup News Service Poli. September 1996. Výsledky sa opierajú o telefonické opýtanie 1000 dospelých vo veku 18 rokov a viac, v čase od 3. do 5. sept. 1996. O výsledkoch sa dá s 95 % istotou povedať, že stredná chyba je plus-mínus 3%.

Gerbner, G. 1987. Science on television: How it affects public conceptions. (Veda v televízii: Ako ovplyvňuje verejnú mienku). Issues in Science and Technology, jar: 109-115.

The Harris Poli # 41. 1998. Veľká väčšina ľudí verí, že pôjdu do neba; len jeden z 15 verí, že pôjde do pekla. Mnohí kresťania a nekresťania veria na astrológiu, strašidlá a prevteľovanie. New York, Louis Harris & Associates, Inc. (12. augusta). Prieskum sa robil telefonicky v čase 17.-21. júla na 1011 dospelých a výsledky majú štatistickú presnosť plus-mínus 3 %.

Hartz, J. a Chappel, R. 1997. Wortds Apart: How the Distance Between Science and Journalism Threatens Americas Future. (Oddelené svety: Ako ohrozuje priekopa medzí novinárstvom a vedou budúcnosť Ameriky). Nashville, Tennesee: Freedom Forum First Amendment Center.

Maienschein, J. a študenti. 1999. Commentary: To the future. Argument for scientific literacy. Science Communication (sept.): 101-13.

Peccei, R. a F. Eiserling. 1996. Literacy for the 21 st century. (Gramotnosť pre 21. storočie). Los Angeles Times 26. feb.

Randi, J. 1992. It is time for science to take a stand against popular superstitions. (Je na čase, aby sa veda postavila proti rozšíreným poverám). Time, 13. apríla.

The Roper Center for Public Opinion Research. 1994

Sagan, C. 1996. The Demon-Haunted World: Science as a Candle in the Dark. New York: Random House.

Shermer, M. 1997. Why Poeple Believe Weird Things: Pseudoscience, Superstition, and Other Confusions of Our Time. (Prečo ľudia veria na tajomné veci: na pseudovedu, povery a iné pochabstvá našich čias.) New York: W.H. Freeman & Co.

Southern Focus Poli. (Prieskum zameraný na Juh). 1998. Uskutočňuje ho University of North Carolina at Chapel Hill, Institute for Research in Social Science s internetovou adresou www.irss.unc.edu. Sponsoruje ho IRSS a Stredisko
pre štúdium amerického juhu. Každú jeseň a jar sa robí telefonický prieskum randomizovanej skupiny asi 800 dospelých Južanov (obyvateľov štátov Aíabama, Arkansas, Florida, Georgia, Kentucky, Louisiana, Mississippi, North Carolina, Oklahoma, South Carolina, Tennessee, Texas a Virgina) a 400 ne-Južanov; viac informácií dostanete na adrese www.irss.unc.edu/irss/resear~ chdesservice/resdesservice.html.

Sparks, G.G. 1998. Paranormal depictions in the media: How they affect what poeple believe? (Podávanie paranormálna v médiách: Ako to ovplyvňuje, čo ľudia veria). Skeptical inquirer, 35:9.

Sparks, G.G. a iní. 1994. Do televised depictions of paranormal events influence viewers beliefs? (Ovplyvňuje televízne podávanie paranormálnych udalostí názory divákov?). Skeptical Inquirer, 18:386-95.

Sparks, G.G. a M. Pellechia. 1997. Účinok noviniek o UFO na čitateľove názory na UFO: Rola potvrdzujúceho alebo odmietajúceho svedectva nejakého vedca. Communication Reports (leto).

Sparks, G.G. a iní. 1997. Vzťah medzi vystavením televíznym správam o paranormálnych javoch a vierou v paranormálno. J. of Broadcasting & Electronic Media 41: 345-59.

USA Today Poli (Prieskum denníka USA dnes). Uskutočnili ho Jankelovich a spol. 20. apríla 1997. Dokazuje, že viera v paranormalno sa šíri; opýtaných bolo tisíc ľudí, kým v r. 1996 to bolo 8.709 ľudí; hranica chyby je plus-mínus 3,5 %. Podrobnosti dostanete na www.csi-cop.org/articles/poll/index.html.

* Celú správu aj s prílohami a tabuľkami nájdete na adrese www.nsf.gov/sbe.srs/stats.html.

Preložil Rastislav Škoda