Robert Leicht

Poznámky k formuláru Berlínskej lekárskej komory, resp. jej etickej komisie, získavajú na aktuálnosti najmä od vlaňajška v súvislosti s uzákonením možnosti dobrovoľnej eutanázie v Holandsku a iných štátoch. (Pozri knihu Paul Kurtz: Zakázané ovocie – etika humanizmu)

Meno: … Dátum narodenia: … Bydlisko: … Pacientova vôľa (posledná vôľa – testament ) – 1

A.  Pre prípad, že by som nebol v stave sám riadiť svoje záležitosti, určujem teraz pri plnom ovládaní svojich duchovných schopností toto: – 2

B.  Keď pri veľmi ťažkom telesnom ochorení spojenom s utrpením, pri trvalom bezvedomí alebo pri pokračujúcom duchovnom úpadku nebude nijaký výhľad na zlepšenie môjho života v zmysle jeho znesiteľnosti alebo mojej účasti na ňom, – 3

• nemajú sa na mne robiť nijaké opatrenia na udržanie pri živote (napr. opakované oživovanie, umelé dýchanie, dialýza, transfúzia krvi, podávanie liekov), resp. už začaté opatrenia treba prerušiť; – 4
• neprajem si výživu žalúdočnou sondou alebo píšťalou;
• neprajem si podávanie antibiotík pri horúčkovitých sprievodných infekciách;
• prajem si čo možno najkompletnejšie odstránenie sprievodných príznakov, predovšetkým bolesti, a to aj v tom prípade, že by to malo za následok skrátenie života;
• prajem si osobnú účasť iných ľudí;
• prajem si duchovnú účasť; – 5
• prajem si, aby bol upovedomený môj domáci lekár Dr. X.Y.;
• súhlasím / nesúhlasím s pitvou; – 6
• súhlasím / nesúhlasím s odberom mojich orgánov na účel transplantácie, resp. s výnimkou týchto orgánov: ………..

Dátum a podpis pacientky /pacienta:

Svedkovia: Potvrdzujeme svojím podpisom, že pán/pani X.Y. túto pacientovu vôľu zostavil/a pri plnom vedomí. – 7

Podpisy svedkov s miestom a dátumom, ako aj údaje o ich mene, dátume narodenia a bydlisku.

Pripomienky Roberta Leichta (číslované):

1.  Názov „testament“ sa nehodí; testamenty (posledné vôle) určujú, čo sa má stať po smrti pacienta (človeka) a práve to „pacientove vôle“ nie sú! Tu sa dá hovoriť len o pacientovej vôli, vyjadrujúcej to, čo si jeden človek – zatiaľ ešte žijúci – praje, aby sa s ním stalo v  pravdepodobne poslednej fáze jeho života. Precízne vyjadrené: určujúca osoba vedome zaznamenáva, aká by pravdepodobne raz bola jej vôľa – z hľadiska súčasnosti.

2.  Účelom pacientovej vôle je ďalekosiahle zachovanie práva na sebaurčenie aj v stave, keď svoju vôľu nemôže zreteľne prejaviť. Formulácia vyžaduje spresnenie: Aby to malo zmysel, môže ísť len o nenávratnú stratu schopnosti sebaurčenia. Malo by to teda znieť: „Pre prípad, že budem nenapraviteľne v stave, keď …“ Aj formulácia „sám riadiť svoje záležitosti“ je príliš všeobecná. Sú pacienti, ktorí sú zbavení svojprávnosti, majú poručníka a preto nemôžu sami riadiť svoje záležitosti. Mal by môcť ich poručník vysloviť vzdanie sa liečby aj bez ohľadu na vôľu pacienta žiť? Malo by tu stáť „aby som vyjadril svoju vôľu.“

3.  Táto formulácia mieša pojmy: „Trvalé bezvedomie“ je na jednej strane príčina, ktorá odôvodňuje skorú (pred tým urobenú) Pacientovu vôľu, na druhej strane má byť súčasne bodom, ktorý navodzuje prerušenie liečby. Kritérium „postupný duchovný úpadok“ je príliš paušálne a rozsiahle; senilita a demencia ako také nie sú navodzujúci bod pre prerušenie (zastavenie) liečby. Takto odôvodnená „pacientova vôľa“ by nesmela lekára viazať.

Predovšetkým: východiskom môže byť len situácia, keď pacient stojí pred neodvratnou a bezprostredne hroziacou smrťou, a jej príchod sa nemá zastaviť a predlžovať masívnym nasadením prístrojovej medicíny.

To isté platí pre prípad, že by pacient následkom veľmi ťažkého poškodenia svojho mozgu mal ostať po celý ostatok svojho života nenapraviteľne v bezvedomí (resp. v kóme v stave bdelosti) a jeho život by sa dal predĺžiť len prístrojmi.

„Veľmi ťažké telesné utrpenia“ môžu nechať v pacientovi dozrieť pochopiteľné prianie umrieť v pokoji. V mnohých prípadoch budú pacienti vedieť a môcť toto prianie artikulovať takým spôsobom, ktorý musí lekár brať do úvahy.

Vcelku by sa mala v tejto časti „pacientovej vôle“ výraznejšie zachytiť situácia bezprostredne prichádzajúceho umierania a nezvratnej straty vedomia, čo definitívne ukončí každú komunikáciu a povedie do úplnej závislosti na prístrojoch.

4.  Jednotlivé súčasti, body, priania sú síce kazuisticky zreteľne zoradené, ale či sú všetky, to sa ukáže v jednotlivom prípade. Problematický ostáva pojem „opatrenia na udržanie pri živote“, ktorý predsa označuje vlastný cieľ lekárskej činnosti. Lepšie by bolo vysloviť vzdanie sa „opatrení na predlžovanie umierania“.

Prianie dôstojnej základnej ľudskej opatery – o tom hovoria smernice Ústrednej lekárskej komory: dôstojné ubytovanie, opatera, ošetrenie, miernenie bolestí, ťažkostí pri dýchaní, a nevoľnosti, ako aj tíšenie hladu a smädu – netreba v „pacientovej vôli“ osobitne uvádzať. Takéto prianie je samozrejmou úlohou lekára.

5.  Prianie osobnej a duchovnej účasti (ďalších osôb) pôsobí na tomto mieste – práve pre svoju samozrejmosť – skoro strašidelne; veď predstavovaná situácia je taká, že pacient nie je schopný komunikácie s okolitým svetom. Pri zostavovaní „pacientovej vôle“ by však bola prítomnosť nejakej radiacej osoby želateľná.

6.  Téma pitvy a odobratia orgánov nepatrí do vzťahu k pacientovej vôli. V nijakom prípade nesmie v jej autorovi ani vzdialene skrsnúť dojem, žeby rešpektovanie jeho priania mohlo byť čo aj len v nepriamom vzťahu k jeho dobrému správaniu sa voči záujmom medicínskej vedy alebo umenia.

7.  Vyhlásenie „pacientovej vôle“, ktoré má pomôcť lekárovi pri spoznaní či chápaní toho, čo si asi pacient praje, nepotrebuje svedkov. Nijako nemôže toto vyhlásenie získať nejaký dôraz, ktorý by mohol zbaviť lekára zodpovednosti. Často sa odporúča obnoviť občas – povedzme každé dva roky – vlastnoručný podpis a dátum. Tak získa lekár informáciu o tom, či pacient od spísania vyhlásenia nezmenil svoj pôvodný názor.

Charakter tohto formulára je východisko z núdze. Lepší a pre ľudskú situáciu citlivejšie zostavený text „Prezieravej vôle týkajúcej sa lekárskej starostlivosti“ dostať v Stredisku pre lekársku etiku (Zentrum für medizinische Ethik), Ruhr-Universität Bochum, Gebäude GA 3/53, D – 44780 Bochum.

V tomto článku opísaný formulár možno dostať na Berliner Ärztekammer, Flottenstrasse 28, D – 13407 Berlin proti obálke s adresou a známkou za 3.- DM. Je aj v internete: www.aerztekammer-berlin.de

*  *  *

Prameň: Robert Leicht, Wahrung der Selbstbestimmung. In Patientenverfügungen zählt jedes Wort. (Zachovanie sebaurčenia. V pacientovej vôli záleží na každom slove.) Die Zeit, č. 5, s. 31, 1999.