Július Topoľský sa narodil 27. novembra 1920 v Žiline. Bol katolík slovenskej národnosti.

Jeho otec, tiež Július (* 1888), bol železničiar. Mal jedného súrodenca, Rudolfa, * 1919.

Navštevoval reálne gymnázium v Kláštore pod Znievom, kde 14. 6. 1941 maturoval. Až po roku začal študovať veterinárstvo, a to v rámci Vojenského vysokoškolského internátu na Vojenskej veterinárskej akadémii v Hannoveri; do 1. semestra sa zapísal v novembri 1942.

Pri prechode z Hannoveru na VŠV vo Viedni na jeseň 1943 sa zapísal do 3. semestra a dostal imatrikulačné číslo 5853. Pri zápise do 5. semestra 11. 11. 1944 udáva, že mal štipendium 250 RM, čo je na mesiac veľa a na rok málo.

Prechod fronty a koniec 2. svetovej vojny prežil vo Viedni. 3. februára 1946 sa zapísal do posledného, ôsmeho semestra a krátko potom dostal diplom veterinárneho lekára. Vo Viedni dosiahol aj doktorát, a to 27. 6. 1947 na základe dizertačnej práce s titulom „Retraktion oder Synaerese des Blutkuchens“ (Retrakcia alebo synaeréza krvného koláča).

V ten istý deň boli vo Viedni promovaní aj ostatní traja zo štvorlístka, mušketieri, ktorí v roku 1942 spolu začínali v Hannoveri: Štefan Benedek, Ján Farbiak a Ernest Lazar.

Topoľský sa v roku 1947 sa vrátil na Slovensko a priviedol si z Viedne ženu, Izabelu, Poľku, rodenú Kwiatkovskú (* 1926 ). Mali spolu tri deti, dvoch chlapcov a jedno dievča – 18 (Martin), 20 (Juraj) a 22 (Monika) – najmladšie malo pri smrti otca rok, ktoré vyštudovali medicínu a techniku (Juraj).

Jeho vdova na starosť stratila zrak; zomrela 26. 3. 2011 a je pochovaná v spoločnom hrobe s manželom.

Okolo roku 1953 bol Topoľský preložený na Zamagurie do Spišskej Starej Vsi a odtiaľ ako okresný veterinár do Námestova. Po zrušení okresu pracoval v Námestove ako obvodný veterinár. V roku 1966 ho prepustili z práce a bol pol roka nezamestnaný, čo v socialistickej spoločnosti nebolo prípustné. Nakoniec sa našlo miesto veterinára na bitúnku v Žiline, kam dochádzal na takzvané týždňovky. V roku 1967 sa vrátil do Námestova ako veterinár na sanitný bitúnok.

Počas celých 25 rokov sa nezmieril s panujúcim spoločenským poriadkom a dával to najavo; jeho spis na ŠTB má 108 strán.

Zomrel ako veľmi mladý, keď mal v roku 1972 päťdesiatjeden rokov.

*

Pri promócii 27. 6. 1947 vo Viedni dostal tieto rukopisné blahopriania (pozri obrázky):

1. Tak ako teraz, nech zostanú dobrí priatelia a úspech s Tebou na ceste životom. Ján R.
2. Uži života – odváž sa byť šťastným. Tvoj priateľ Ondro.
3. Zum Tage der Promotion: Wie heute so immer weiter. (Ku dňu promócie: Aj naďalej tak, ako dnes). Dr. Varady.
4. Ťažkosti svojho života prekonáš vlastnou odvahou. Tvoj priateľ Ernest (iste Lazar).
5. Často možno ďakovať za životný úspech dobrému a vernému kamarátstvu. Jano (jeden zo „štvorlístka“ – Jano Farbiak).
6. V Tvojom budúcom povolaní Ti praje mnoho úspechov Tvoj Števo (Benedek).
7. Die besten Wünsche für den heutigen Tag und die weitere Zukunft! (Najlepšie priania ku dnešnému dňu a do ďalšej budúcnosti). Janka Čulenová.
8. Kant: „Jednaj vždy tak, žeby sa Tvoje jednanie mohlo stať zákonom.“ – K dnešnému dňu Ti blahoželá a veľa šťastia, úspechov a spokojnosti Ti praje Tvoj L…

Pozri tab. 13, tab. 17 a tab. 19.

* * *

Prílohy k životopisu MVDr. Júliusa Topoľského: