Eugen Sádecký sa narodil 22. januára 1922 ako syn Aladára Sádeckého, správcu veľkostatku vo Vígľaši a Márie, rodenej Geysslerovej. V zápisnom liste vo Viedni udáva 11. 12. 1943 ako rodisko Zolnu, okres Zvolen a v zápisnom liste v Brne 15. 7. 1945 Breziny, okres Zvolen. Obidve obce sú v okrese Zvolen, ale ležia od seba na 35 km. Kto dnes vysvetlí túto záhadu?

Mal troch starších súrodencov – dve sestry a jedného brata. Po odchode otca do dôchodku žila rodina od roku 1930 vo Zvolenskej Slatine, a to až do smrti oboch rodičov v roku 1948.

Bol slovenskej národnosti a rímskokatolíckeho vyznania. Do národnej školy chodil vo Zvolenskej Slatine, potom navštevoval gymnázium vo Zvolene. V máji roku 1943 maturoval na Slovenskom katolíckom patronátnom gymnáziu v Kláštore pod Znievom.

11. decembra 1943 sa imatrikuloval na Vysokej škole veterinárskej vo Viedni pod imatrikulačným číslom 5805. Mal ročné štipendium 7.000.- Ks. Absolvoval tam dva semestre a urobil prvé skúšky do prvej štátnice. Patril do krúžku Šutta – Krušpán – Izák – Fraňo – Faix – Škoda. Meno si urobil znalosťou detvianskych ľudových piesní, ale krásne spieval obidve Ave Maria. Neskoršie v Bratislave súťažil vo speve s kolegom Milanom Goišom.

19. 7. 1945 sa ako jeden z prvých zapísal na VŠV v Brne do 1. výukového kurzu (trvajúceho od 9. 7. do 31. 8. 1945) a 25. 10. 1945 do 4. semestra. Dostal imatrikulačné číslo 2831.

Diplom veterinárneho lekára dosiahol 22. 12. 1948 a doktorskú dizertačnú prácu obhájil 12. 2. 1949.

Po prvýkrát bol ženatý od roku 1950 do roku 1966 s Agnesou Orosovou; deti nemali.

Po druhýkrát sa v roku 1966 oženil s Angelou Lukáčovou. V roku 1966 sa im narodila dcéra Katarína, ktorá vyštudovala právo a vydala sa za Mariána Kordíka; majú dcéru Lindu a žijú v Bratislave.

Po skončení štúdií v roku 1948 bol Ministerstvom pôdohospodárstva v januári r. 1949 pridelený ako obvodný veterinárny lekár do okresu Veľké Kapušany, odkiaľ 1. septembra 1949 nastúpil na päťmesačnú vojenskú službu na Škole pre vojenských veterinárov v Pardubiciach, kde strávil štyri mesiace a prežil príhodu so zlomeninou nohy, ktorú opisuje vo svojom životopise Ondrej Pecháč:

Už 4. 9. 1949 konali vojaci viacerých útvarov na motocyklových závodoch Zlatá prilba mesta Pardubice poriadkovú službu. S Pecháčom a Polónym mal Sádecký službu na zatáčke, ktorá sa im videla nebezpečná, tak poodišli takých 150 – 200 m a sedeli v tráve na vonkajšej strane závodnej dráhy. Pecháč zbadal zlý smer závodníka Svatoňa, babrajúceho sa s motorom, skríkol a odtiahol nohy, takže motocykel mu prešiel len cez členok. Naplno to schytal Sádecký, ktorému sa zlomila pravá noha pod kolenom. Napriek sadrovému obväzu celej nohy dlhé týždne kurz dokončil, hoci na streľbové cvičenia sa nechal voziť na mestskom koči. Najlepšie obišiel s pár poškriabaniami Polóny.

Pre ročník narodenia 1922 a menej platila dĺžka základnej vojenskej služby 5 mesiacov, pre mladších dva roky a tak už vo februári 1950 nastúpil Sádecký opäť do štátnej služby ako zamestnanec PPPR, tentoraz v okrese Trebišov.

Od augusta 1950 do 1953 pracoval v košickej filiálke Ústredného štátneho veterinárneho ústavu v Bratislave (ÚŠVÚ – riaditeľ Dr. František Nižnánsky), kde bol vedúcim Dr. Zoltán Koppel. V roku 1953 bol poverený vedením a budovaním vznikajúcej pobočky ÚŠVÚ v Prešove, kde pôsobil do februára 1959.

Vo februári 1959 sa stal prvým veterinárom na novom pracovisku akademika Ivana Braunera, v Laboratóriu experimentálneho veterinárstva (LEV) Pobočky čs. akadémie pôdohospodárskych vied v Bratislave, pre ktoré uvoľnil nový riaditeľ ÚŠVÚ MVDr. Miloš Halaša štyri miestnosti v starej, pôvodnej budove svojho ústavu na Karloveskej ceste. V máji 1959 prešiel na toto pracovisko, ktorého prvou výskumnou úlohou sa stala epizootológia a prevencia Aujeszkého choroby hospodárskych zvierat, z ÚŠVÚ aj Med. vet. Rastislav Škoda. Našiel tam aj prom. biol. Jarmilu Pokornú, Ing. Stellu Ivaničovú (chemičku) a o pár rokov prišla MVDr. Oľga Jamrichová, dnes Borsuková.

Po zrušení Československej akadémie pôdohospodárskych vied v roku 1961 sa LEV stalo na krátky čas vysunutým pracoviskom Výskumného veterinárskeho ústavu v Brne a v roku 1963 prešlo do Virologického ústavu ČSAV v Bratislave (riaditeľ akademik Dionýz Blaškovič) ako Oddelenie veterinárnej virológie (vedúci akademik Ivan Brauner). Po smrti akademika Braunera 6. 9. 1967 sa stal vedúcim oddelenia Med. vet. Rastislav Škoda, ktorý 1. januára 1968 nastúpil študijný pobyt vo Francúzsku, z ktorého sa do vlasti nevrátil.

Celý kolektív pracovníkov oddelenia sa od roku 1959 venoval výskumu Aujeszkého choroby hospodárskych zvierat a v roku 1962 vyrobili účinnú vakcínu proti tejto nákaze u ošípaných.

V roku 1969 obhájil Sádecký kandidátsku dizertačnú prácu Význam potkanov pri šírení Aujeszkého choroby.

Od 1. 6. 1970 až do odchodu do penzie v roku 1989 pracoval na oddelení rickettsií VÚ-ČSAV (vedúci oddelenia bol MUDr. Rudolf Brezina, CSc.), ktoré bolo vo svojich počiatkoch zamerané na výskum Q horúčky hovädzieho dobytka a oviec, v tom čase najčastejšieho prameňa infekcie Coxiellou burnetti u ľudí. Spolu s Ing. Štefanom Schramekom, CSc. získali v roku 1981 autorské osvedčenie č. 185051 – patent na „Spôsob prípravy očkovacej látky proti Q horúčke u domácich zvierat“. V roku 1984 získal s Ing. Štefanom Schramekom, CSc. patent č. 211113 na „Spôsob prípravy očkovacej látky proti enzootickému potratu oviec“; na danú tému publikoval v domácich aj zahraničných odborných periodikách.

Po roku 1984 sa Sádecký zameral na výskum chlamýdiových infekcií. Venoval sa prevažne skúmaniu uretritídy mužov, spôsobenej agensom Chlamydia trachomatis a spolu s kolegami J. Miklášovou, M. Zamborom, J. Úrvölgyim, Z. Haviarovou a E. Kováčovou publikovali v domácich i v zahraničných odborných periodikách.

Ku koncu života mal problémy s dvanástnikom a žalúdkom a vtedajšie lieky proti tejto chorobe mu spôsobovali zrážanie krvi, takže musel brať lieky na riedenie krvi a to sa mu asi stalo osudným. 22. 2. 1990 šiel do nemocnice s diagnózou prasknutý vred a 27. 2. 1990 úplne nečakane náhle umrel na zástavu srdca v dôsledku zápalu pľúc. Pre zákaz návštev v dôsledku epidémie chrípky sa s ním rodina nemohla rozlúčiť, pretože návštevy boli zakázané a vážnosť situácie lekári rodine neoznámili. Pochovaný je na cintoríne Ružinov v Bratislave.

Spracované podľa údajov manželky a dcéry v novembri 2011.

Zoznam publikácií

Brauner, I. – Škoda, R. – Sádecký, E. – Somogyiová, J. 1962. Pokusy s modifikovaným kmeňom vírusu Aujeszkého choroby. Imunizácia s kmeňom BUK v laboratórnych a terénnych podmienkach. Veterinarna Sbirka (Sofia), 1962, č. 9, s. 3 – 7.

Škoda, R., Sádecký, E. a Molnár J., Sérologická imunita proti Aujeszkého chorobe prasníc po prirodzenom ochorení, Veterinářství, vol. 13, no. 5:205 – 208, 1963.

Škoda, R., Sádecký, E. a Molnár, J.,1963. Über die bei Mutterschweinen nach natürlicher Infektion nachweisbare Immunität gegen die Aujeszkysche Krankheit. Archiv exp. Vet.-Med., 17, 1363 – 1370, 1963.

Škoda, R., Brauner, I., Sádecký, E., Mayer, V., Immunization against Aujeszky disease with live vaccine. 1. Attenuation of virus and some properties of attenuated strains. Acta virologica, 1964; 8: 1 – 9.

Škoda, R., Brauner, I., Sádecký, E., Somogyiová, J., Immunization against Aujeszky disease with live vaccine. 2. Immunization of pigs under laboratory conditions. Acta virologica, 1964; 8: 123 – 134.

Škoda, R. – Brauner, I. – Sádecký, E. – Somogyiová, J. – Jamrichová, O. 1966. Imunizácia proti Aujeszkého chorobe živou vakcínou. 3. Imunizácia ošípaných vakcínou BUK v terénnych podmienkach. Veterinární medicína 1966, roč. 39, s. 85 – 95.

Blaškovič D., Szanto J., Albrecht P., Sádecký E., Lackovič V., Demonstration of swine influenza virus in pigs by the fluorescent antibody method, Acta Virol. 1964 Sept; 8: 401 – 9.

Blaskovic D., Rathová V., Kočišková D., Kaplan M. M., Jamrichová O., Sádecký E. Experimental infection of weanling pigs with A-swine influenza virus. 3. Immunity in piglets farrowed by antibody-bearing dams experimentally infected a year earlier. Bull World Health Organ. 1970; 42(5): 771 – 777.

Sádecký E., Brezina R., Michalovič M., Q fever in the southern part of Western Slovakia (in Slovak). Vet. Med. 1974, 19, 549 – 556.

Sádecký E., Brezina R., Michalovič M., 1974, Weterinarna medicina, II, 19, 653 – 660.

Sádecký, E., Brezina, R., Immunization of large livestock against Q fever, Veterinarno-medicinski nauki: 2 (3), 73 – 74, 1975.

Sádecký. E., Brezina, R., Kazár. I. et al., Immunization against Q fever of naturally infected dairy cows. Acta Virol. 19: 486 – 488, 1975.

Sádecký E., Brezina R., Michalovič M., Vaccination of cattle against Q-fever, J. Hyg. Epidemiol. Microbiol. Immunol., 19(2), 200 – 6, 1975.

Urvölgyi, J., Sádecký, E., Detection of complement-fixing antibodies against Coxiella burnetii in sera of experimentally infected hens. Acta virologica, 20(3), 1976.

Urvölgyi, J., Sadecký, E., Obnaruženije komplement-svjazyvajuščich antitel k Coxiella burnetii v syvorotkach eksperimentaľno inficirovannych, Acta virol., 1976, Roč. 20, č. 3, s. 269.

Travniček, M., Sádecký, E., Balaščák. J., Kazár, J., Urvölgyi, J., Brezina, R., Mitterpak, J., Incidence of mass abortions in sheep from Chlamydia infection in Slovakia, Veterinářství, 7 (12) 542, 1977.

Sádecký E., Kazár J., Brezina R., An epidemic Q fever in employees and shearers of wool in sheep breeding in east Slovakia (in Slovak). Veterinářství 1977, 30, 548.

Sádecký, E., a Brezina, R., Vaccination of naturally infected ewes against Q-fever. Acta Virol. 21:89, 1977.

Sádecký E., Ábel J., Vaccination of cattle against Q-fever in the district of Bratislava-countryside, Veterinárna medicína (slov.) 19, 653 – 660, 1978.

Sádecký E., Evidence for sheep and human infections with the agent of enzootic abortion of ewes in Slovakia. J. Hyg. Epidemiol. Microbiol. Immunol., 22(1): 127 – 8, 1978.

Sádecký E., Trávniček M., Balaščák J., Brezina R., Kazár J., Úrvölgyi J. et al., Enzootic abortion of sheep in Rožňava district, Vet Med, 23, 25 – 28, 1978.

Sádecký, E., Vaccination of cattle and ewes against Q fever under field conditions, Rickettsiae and rickettsial diseases, Bratislava, Veda, 1978, s. 603 – 609.

Trávniček M., Urvölgyi J., Sádecký E., Balaščák J., Brezina R., Kazár J., Gazdic J., Mitterpak J., Isolation and identification of Chlamydia psittaci as the pathogen in enzootic abortion of sheep in eastern Slovakia. Vet. Med. (Praha), Aug., 23(8), 479 – 83, in Slovak, 1978.

Schramek, S., J. Kazar, and E. Sadecky, Serological cross reaction of Lipid A components of lipopolysaccharide isolated from Chlamydia psittaci and Coxiella burnetii, Acta Virol. (Engl. Ed.), 24:224, 1980.

Sádecký E., Infection of cattle and livestock handlers with Coxiella burnetti and Chlamydiae in the farm of Bernolakovo (West Slovakia). J. Hyg. Epidemiol. Microbiol. Immunol., 25(1), 52 – 59, 1981.

Sádecký E., J. Miklásová, M. Zambor, J. Urvölgyi, E. Kovácová a R. Brezina, Isolation of Chlamydia trachomatis from urethral scrapings of men, Acta Microbiol. Hung., 31(2), 85 – 90, (1984).

Sádecký E., J. Urvölgyi, J. Javorová, M. Zambor a Z. Haviarová, Urethritis in men caused by Chlamydia trachomatis, Česk. Epidemiol. Mikrobiol. Imunol. 33(2), 71 – 5, 1984.

Sádecký E., M. Zambor, Z. Haviarová a J. Miklásová, Clinical aspects, diagnosis and treatment of nonspecific urethritis of chlamydial origin. Bratisl. Lek. Listy, 84(1), 83 – 7, (1985).

***

Obrazový materiál

Prílohy k životopisu:

1. Sádecký (2. sprava) v Devíne u Krušpánovcov (2. zľava je Dagmar Krušpánová)
2. Sádecký Nacionále VŠV Viedeň, 1. sem. 11. 11. 1943
3. Sádecký Imatrikulačný list Brno 1945 – 1948

Pozri tab. 14.