Nat Hentoff

Nedávne prieskumy Freedom Forum First Amendment Center (asi Fóra pre slobodu prejavu podľa Prvého dodatku) pri Vanderbiltovej univerzite odhalili početné zarážajúce javy v ohľade súčasného zdravia Prvého dodatku k ústave USA.

Bolo oslovených 1000 Američanov starších ako 18 rokov v celom štáte. 78 percent povedalo, že „by nepovolili verejné používanie slov, o ktorých si rasové menšiny myslia, že ich urážajú“ a 75 percent sa vyhlásilo za odporcov verejného vystavovania umeleckých diel, ktoré môže niekto považovať za urážlivé.

Na otázku, či má byť novinám dovolené súhlasiť alebo nesúhlasiť s politickými kandidátmi, len 35 % vyslovilo pevné áno; 28 % dalo len mierny súhlas.

Takýmto miernym spôsobom naznačuje americký novinár, že dnešní Američania si dosť nevážia slobodu prejavu, t.j. Prvý dodatok k ústave. Pokračuje:

24. októbra 1999 sa odohrala na námestí Foley Square v New York City – to je miesto, kde sú sídla vysokých súdov – živá ilustrácia aktívneho hromadného nepriateľstva voči Prvému dodatku.

Viac ako 6000 rámusiacich demonštrantov prišlo na konfrontáciu s 18 mlčiacimi členmi organizácie Ku Klux Klan, ktorí riadne požiadali radnicu o povolenie využiť svoje právo podľa Prvého dodatku k ústave a mať verejný prejav.

Nebolo im povolené používať tlampače a bolo im zakázané maskovať sa do svojich typických kukiel, a to aj napriek výraznému upozorneniu Newyorskej únie civilných slobôd, že už pred americkou revolúciou bolo americkou tradíciou právo prednášať politické reči anonymne.

Toto porušenie práva Klanu nosiť kukly schválil aj odvolací súd druhého obvodu a v odpovedi na súrny dotaz Najvyššieho súdu sudkyňa Ruth Bader Ginsburgová.

Niektorí protestujúci rodičia priviedli aj svoje deti, aby aj tie revali na klanských bigotných fanatikov. Tieto deti dostali osobitne pamätihodnú lekciu o podstate Prvého dodatku, keď jedna mladá žena v dave jednoducho povedala, ukazujúc na mlčiacich členov Klanu:

„Prečo sú ticho? Veď majú právo hovoriť. Sme v Amerike!“

V tom momente bola obkľúčená rozzúreným davom, ktorý sa na ňu vrhol, kopali ju a mlátili ju po hlave americkými zástavami. Rany päsťami ju položili na zem, no nejako sa postavila na nohy a ušla do blízkej budovy.

O tejto brutálnosti, ktorá poukazuje na pohŕdanie davu Prvým dodatkom, sa noviny zmienili len letmo. Nebolo úvodníka, ktorý by volal po nápravnej výchove populácie v predmete právo prejavu – ktoré je, ako povedal sudca William Brennan, prameňom všetkých našich slobôd a práv.

Uvedený prieskum Fóra pre slobodu prejavu posvietil aj na prameň ignorancie tohto základného práva. Len o málo viac ako polovica opýtaných sa pamätala, že mali asi hodinu vyučovania o Prvom dodatku v základnej, strednej alebo vyššej škole.

V novinách sa stále píše, že v našich školách je veľa vecí v neporiadku. Ale videl som len málo článkov a počul málo rozhlasových a televíznych príspevkov o nebezpečnom zlyhaní škôl pri úlohe naučiť žiakov, že ak sa niekde siahne na Prvý dodatok, je to rana ich vlastnej slobode prejavu – ako to zistila tá mladá žena, ktorú za pár slov dokopali a zrazili na zem v New Yorku.

*  *  *

Nat Hentoff je pravidelný prispievateľ do novín Village Voice, Legal Times, Washington Times a Editor & Publisher. Vydal knihu Living the Bill of Rights (Život s listinou práv).

*  *  *

Prameň: Nat Hentoff, The First Amendment and the KKK, Free Inquiry, 20/3, jún 2000.

Preložil Rastislav Škoda