Eddie a Marie Bushoví

Cestovná správa

Kto chce zblízka poznať kultúrne rozdiely, musí po USA cestovať. V Európe sú skeptické a humanistické myšlienky pomerne veľmi rozšírené a cirkvi bojujú so spoločnosťou ústupové boje — okrem Slovenska. V Amerike idú hodiny naozaj inakšie.

Na letisku v Minneapolis visí model lietadla „Spirit of St. Louis”, na ktorom Charles Lindbergh, jeden z najslávnejších synov Minnesoty, ako prvý preletel Atlantik. Nápadné je, že z aerodynamických dôvodov nemá toto lietadlo okná s pohľadom dopredu. Neodolal som pokusu vidieť v tom metaforický význam: Rýchlosť je pre Američanov dôležitejšia ako vedieť, kam to vedie!

Klerikálne infiltrácie

Humanisti a voľnomyšlienkari v Minnesote však dobre vedia, kam to vedie a nepáči sa im to. Evanjelickí kresťania držia v rukách kormidlo štátu a kŕčovito sa pokúšajú zmeniť kurz tak, aby sa rozdeľovacia čiara medzi štátom a cirkvou posunula v ich prospech. Hiero Russell, bývalý predseda a terajší pokladník minnesotských humanistov a náš sprievodca v tomto štáte, nám uviedol niekoľko príkladov: V nemocniciach, ktoré vedú cirkevné ustanovizne, stratia sestričky miesto, ak sa priznajú k svojmu voľnomyšlienkarstvu. Štátne poukazy na výchovu a štúdium majú čoskoro nadobudnúť platnosť aj na cirkevných školách. Aj na štátnych školách sa má vyučovanie začínať modlitbami. Stalo sa už, že v niektorých štátoch sa mali začínať modlitbou aj futbalové zápasy. Proti takýmto snahám bojujú humanisti v spolupráci so „Spoločnosťou pre odluku štátu od cirkvi”, žiaľ, neraz neúspešne.

Okrem humanistov  existuje v Minnesote rad ďalších voľnomyšlienkárskych organizácií, medzi nimi „Minnesotskí ateisti”, „Univerzita minnesotských ateistov a humanistov”, „Voľnomyšlienkari od Červenej rieky a Horného jazera”, „Priatelia slobody od teizmu”, „Spoločnosť pre humanistický judaizmus”, „Náboženskí humanisti”, unitári atď.

Táto rôznorodosť pripomína trochu židovské roztrieštenie spoločnosti vo filme „Brianov život”. Aspoň humanisti a ateisti však, zdá sa, navzájom dobre vychádzajú. Na dôkaz toho sme boli pozvaní na večierok obidvoch organizácií a okrem malých dráždení si tam nešli nijako do vlasov. Tam sme sa dozvedeli, že obidve organizácie majú skoro rovnaký počet asi 200 členov a okrem iného obidve šíria v káblovej televízii raz za dva týždne svoj program pre Minneapolis a iné mestá v Minnesote.

Zaujímavé je, že terajší guvernér Minnesoty, Jesse Ventura, bývalý boxer, je voľnomyšlienkar, ktorý raz povedal: „Organizovaná viera je barla pre tých, čo slabo rozmýšľajú a ktorí sa jednoducho zavesia na veľký počet veriacich.” Keďže Minnesota leží v tzv. biblickom kruhu južných štátov, treba predpokladať, že Ventura to povedal až po svojom zvolení za guvernéra.

Vyzývanie boha

Druhým významným synom Minnesoty je spisovateľ Sinclair Lewis (slovenským čitateľom ho netreba predstavovať – p.p.). V mladom ešte veku  sa ten raz v jednom kostole vyhlásil za voľnomyšlienkara a provokoval boha, aby ho v najbližších desiatich minútach zabil. Boh samozrejme takúto výzvu neprijal, ale medzi prítomnými v kostole autor nepochodil, ani inde; také veci sa nerobia.

V nedeľné rána prekypujú televízne programy evanjeliovými vášňami. To nám pripomína, že počet veriacich je v USA veľmi vysoký a skoro 70 % obyvateľstva verí na posmrtný život. Asi 44 % ľudí chodí pravidelne do kostola.

Zóna bez voľnomyšlienkarov

Cesta nás zaviedla aj k priateľom do mesta Columbus v Indiane, charakterizovaného továrňou Cummins na dieselové motory. Mesto veľa ťažilo z bohatstva tejto firmy a pýši sa administratívnymi budovami a štyrmi kostolmi od svetoznámych architektov. Kdesi stojí aj akási gigantická socha od Henry Moora. Je však na počudovanie, že mesto nemá ani jedno divadlo a ani jednu koncertnú sieň – ale čo by ste chceli, keď nemá ani jednu voľnomyšlienkársku organizáciu!

V jednom ženskom spolku sa Márie pýtali, do ktorej cirkvi patrí. Keď sa „priznala” k humanizmu, chceli bez zlomyseľnosti vedieť, či to značí, že sa nestará o iných ľudí. Otázka bola príliš neočakávaná pre patričnú odpoveď.

Hoci Najvyšší súd USA rozhodol, že na štátnych školách sú povolené len súkromné modlitby, píšu miestne noviny, že na miestnych vysokých školách sa konajú pred prednáškami modlitby a čítania z biblie. V náboženskom odseku novín sa často preberá otázka jedného redaktora: „Je finančný úspech vždy dôkazom záľuby boha?”

Spoločenský život v štáte, v meste a na ulici ovláda cirkev, ktorá podminováva dokonca aj obchodné podnikanie. V mnohých obchodoch je vyložený „Kresťanský obchodný telefónny zoznam” – pre strednú (južnú, severnú atď.) Indianu. Má náklad 40 000 výtlačkov a ako spoluvydavateľ sa udáva Ježiš Kristus. Mnohí obchodníci v ňom svedčia: „Som kresťan, ktorý miluje Ježiša Krista a verne mu slúži. Svoj podnik vediem prísne podľa biblických princípov.” (Kedy sa podobné reklamy objavia na našich bilbordoch?)

Kresťanská aréna

Naša ďalšia návšteva platila „Juhovýchodnému kresťanskému kostolu” na okraji mesta Louisville v Kentucky. Okrúhlastá budova z ocele, skla a betónu pojme 9 000 sediacich návštevníkov a pozostáva z arény, ktorá má dve poschodia s balkónmi. V strede visí gigantické dvojstranové premietacie plátno, na ktorom vidno prednášateľa z každého kúta auditória v príslušnom zväčšení.

Krátko pred našou návštevou sa tam konalo weekendové štúdium biblie a bohoslužby. Hlavnou atrakciou pre osemtisícové prevažne ženské publikum bola Beth Mooreová, evangelikálna kazateľka a autorka kníh typu „Ženské srdce, boží domov” alebo „Ježiš, ten jeden a jediný”.

Miestne cirkevné noviny obsahujú aspoň 50 % inzerátov. V aktuálnom vydaní pri našej návšteve sa redaktori aj čitatelia veľmi pohoršovali nad zrovnoprávnením homosexuálov už aj v tomto americkom štáte, lebo to vraj odporuje božiemu slovu a prianiu.

Náš cirkevný sprievodca nás informoval, že aréna je veľmi vhodná aj pre rozličné predstavenia. Napríklad vo vianočnom čase sa do nej vovedie pri betlehemských jasličkových hrách aj niekoľko tiav, aby sa návšteve svätých troch kráľov z Východu prepožičala autentická atmosféra. A v poveľkonočnom čase sa za pomoci elektrického lanového výťahu a udatného herca znázorňuje nanebovstúpenie Krista pána. Krátko pred nebom, totiž pred strechou, sa mechanika zastaví a herec sa diskrétne vráti bočnou chodbičkou na zem. Obecenstvo býva zakaždým k slzám dojaté, uisťoval nás náš hodnoverný sprievodca.

Posledná zastávka Massachusetts

Náš najbližší kontakt s humanistami predstavoval Joe Gerstein, prezident Humanistickej asociácie v Massachusetts. Pred rokmi sa usiloval zjednotiť rozličné roztrieštené voľnomyšlienkárske spolky, dnes sa venuje hlavne „Rýchlemu programu” pre drogovo závislých; je to nenáboženská alternatíva k „Anonymným alkoholikom”.

Spolu s ním sme navštívili chatu Henryho Thoreaua (1817-1862), ktorý je známy ako významný člen Skupiny transcendentalistov Nového Anglicka, ktorých myšlienky boli veľmi blízke presvedčeniu humanistov. Thoreau bol vášnivým zástancom občianskej neposlušnosti. Dostal sa do väzenia, lebo odmietal platiť dane, kým USA povedú vojnu proti Mexiku.

Massachusettskí humanisti majú dobrý kontakt k univerzite v Harvarde. Jej výkonný riaditeľ Tom Ferrick, bývalý katolícky kňaz, je činný aj ako humanistický kaplán. Tento post sponzoruje jeden bohatý priaznivec.

Naším posledným cieľom bola „Unitárska univerzalistická cirkev” v Bostone, kde sme sa zúčastnili jedného letného spevokolu. Tu vítajú s otvoreným náručím každého neverca. Kostolný chór má sto účinkujúcich. Spievajú sa piesne o ľudských a občianskych právach a iné hymny. Za spolupráce publika sa niekedy vytvorí veľmi spokojná a šťastná nálada.

„Unitárska univerzalistická cirkev” mieša náboženské predstavy s humanizmom a dá sa teda považovať za akýsi náboženský humanizmus. Ozajstní humanisti sa tu nemôžu veľmi dobre cítiť, lebo veď ako velebiť boha, na ktorého neveríme?

Mária a Eddie Bush sa angažujú v Britskej asociácii humanistov.

Prameň: Eddie a Marie Bush, „Unterwegs im christlichem Amearika”, Diesseits, č. 56, s. 18-19, 2001. – Preložil Rastislav Škoda.