Albín Plesch sa narodil 19. augusta 1912 v Bratislave, mestskej časti Prievoz. Pri zápise do 1. semestra VŠV v Brne 5. 10. 1932 udáva zamestnanie otca, Ludviga, ako statkára, náboženstvo evanjelické a národnosť maďarskú. Maturoval na štátnom reálnom gymnáziu v Brne v roku 1932.

Dňa 30. 6. 1939 dosiahol cudzinecký diplom za pôsobenia profesorov F. Krála, K. Pardubského a Antonína Klobouka. Pre zatvorenie školy obhájil doktorskú dizertačnú prácu až po oslobodení 26. 2. 1950.

Ako veterinár začal pôsobiť už 1. 8. 1939 ako dočasný mestský zverolekár v Pezinku; v roku 1940 pracoval na ŠDVÚ v Bratislave, odkiaľ narukoval a ako vojak sa zúčastnil SNP. Po návrate z povstania nastúpil v decembri 1944 ako obecný zverolekár v Stupave, kde pôsobil do roku ……

Jeho manželka pani ………….. nám dala k dispozícii jeho vlastnoručne podpísaný životopis zo začiatku päťdesiatych rokov, ktorý uverejňujeme ako typický dokument onej doby obáv a strachu.

Pracoval v Pezinku, na ŠDVÚ v Bratislave a Stupave. Zomrel dňa ……… v ……… kde je aj pochovaný.

Pozri tab. 4.

*

Vlastný životopis

Narodil som sa 19. augusta 1912 v Bratislave. Môj otec bol stredným roľníkom. V dobe hospodárskej krízy sme sa veľmi zadlžili a nemohli sme vysoké úroky odplácať. Starí rodičia boli dlho nemocní a moja matka ochorela v roku 1930 na rakovinu a musela 7 rokov skoro ustavične ležať. Ďalšia ťarcha bol brat, ktorý je duševne chorý a práceneschopný. Z uvedených dôvodov znášali rodičia náklady môjho štúdia veľmi ťažko. V roku 1939 umrel otec a ja som musel v roku 1940 narukovať. Matka nemohla sama hospodáriť a na vyrovnanie dlhov musela hospodársky dom, inventár a väčšinu rolí odpredať. Ostatok rolí dala do prenájmu.

Pôvodne som sa pripravoval na roľnícke povolanie a v roku 1931 som zložil maturitné skúšky na strednej hospodárskej škole. Na vlastnom hospodárstve pracoval ešte otec, takže som sa chcel uplatniť v druhom poľnohospodárskom závode. Nikde ma však neprijali, lebo sa žilo v dobe hospodárskej krízy a prepúšťali ešte aj staré sily. Preto som sa rozhodoval ďalej študovať. Už na poľnohospodárskej škole som sa špecializoval na chov a liečenie domácich zvierat, a preto som sa chcel zapísať na vysokej škole veterinárnej. K tomu som však potreboval ešte maturitu všeobecnej strednej školy, ktorú som zložil ako externista v Brne v roku 1932. Na Vysokej škole veterinárnej v Brne som bol imatrikulovaný na jeseň roku 1932 a zverolekársky diplom som dosiahol 30. 6. 1939. V tom roku zavreli fašisti vysokú školu, takže až 25. 2. 1950 som bol promovaný na doktora veterinárnej medicíny.

Prezenčnú vojenskú službu som nastúpil 20. októbra 1940 a trvala mi do 29. 8. 1944. Nepodpísal som aktivizáciu a preto som slúžil v stave mužstva do roku 1943, a len po tej dobe bol som vymenovaný za poručíka. Hoci moja matka ma potrebovala ako živiteľa rodiny, neprepúšťali ma a slúžil som do vypuknutia Slovenského národného povstania. V septembri 1944 som bol ako vojak slovenského 4. pešieho pluku pri Lupkovskom priesmyku zajatý fašistickým vojskom ako člen povstaleckého vojska a väznený v Michalovciach. Z transportu, ktorý bol určený do Nemecka, som vo Vajnoroch ušiel.

Už ako študent poľnohospodárskej školy som cez prázdniny pracoval ako praktikant v rôznych poľnohospodárskych závodoch. Aby som sa mohol starať o rodinu, nastúpil som 1. augusta 1939 v blízkom Pezinku miesto dočasného mestského zverolekára a pôsobil som tam do konca júla 1940. Potom som nastúpil ako zmluvný veterinárny úradník v Štátnom diagnostickom veterinárnom ústave v Bratislave. Odtiaľ som narukoval do prezenčnej vojenskej služby. Po návrate z Povstania som dlho hľadal vhodné zamestnanie (doma som si nebol istý) a 1. decembra 1944 som prijal miesto obecného zverolekára v Stupave, kde pôsobím do dnešného dňa.

Následkom svojej zaujatosti v povolaní, zlého zdravotného stavu, vedeckej činnosti a ďalej zaistenia existencie matky a choromyseľného brata, nedostal som sa nikdy k tomu, aby som bol stranícky činný. Moja terajšia politická činnosť pozostáva:
a) plním svedomite úlohy, uložené mi KSS, resp. nadriadenými úradmi,
b) študujem vedecký socializmus, marxizmus-leninizmus,
c) rozširujem a uplatňujem svoje politické vedomosti, svoje vzdelanie i odborné znalosti v prospech ľudu,
d) šírim idey strany, vysvetľujem a obhajujem politiku strany a presvedčujem svoje okolie o jej správnosti,
e) odoberám a čítam denník „Pravda“, a to od roku 1945 a čítal som komunistickú tlač aj za I. ČSR,
f) snažím sa byť v práci i v osobnom živote príkladom, chránim národný majetok (hlavne živočíšny materiál), som na stráži zákonov republiky.

Ako študent bol som členom študentského spolku „Spolok veterinárnych medikov v Brne“. Inak v žiadnom spolku ani organizácii som členom nebol a ani teraz pre svoju zaujatosť sa nijakej spolkovej činnosti zúčastniť nemôžem.

Moja matka trpí na rakovinu, môj brat je duševne chorý. Moja sestra sa v roku 1940 vydala za maďarského štátneho občana, ktorý v roku 1948 zomrel. Teraz je v Maďarsku a nemôže sa dostať sem. Aj ju som musel podporovať a posielal som jej peniaze prostredníctvom Národnej banky. Toho času je zamestnaná ako robotníčka v továrni na sklo v Tokode (Maďarsko). Sám som od roku 1948 ženatý a mám jedno ročné dieťa. Nebohý otec mojej manželky bol stolárom. Manželka bola úradníčkou (pomocná účtovníčka a pokladnička) v Malužinskej továrni na obrazové rámy. Svokra je tiež odkázaná na mňa, býva u mňa a je bez príjmov.

Vlastním rodinný dom, na ktorý sú intabulované ťarchy Kčs 67.000.–. Manželka je nemajetná. Okrem spomenutej sestry nemám v zahraničí príbuzných.

Okolo roku 1949

Albín Plesch