Sam Harris

„Mimo viery: Veda, náboženstvo, rozum a prežitie“ bol názov vlaňajšej trojdňovej konferencie len pre pozvaných na výstižnom Salkovom inštitúte v Kalifornii. Okrem známych energických oponentov náboženstva (Weinberg, Kroto, Dawkins) sa jej zúčastnil rad uznávaných vedcov, ktorí sa ukázali zanietenými zástancami amerického štýlu náboženského poblúznenia. Tri dni nestačili na vynútenie rozhodnutia v otázke, či je alebo nie je rozpor medzi vedou a náboženstvom.

A tak medzi týmito intelektuálmi bolo počuť fantastické názory na ateizmus, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať prijateľné, ale v podstate sú chybné:

1. Kým sám som ateista, moji priatelia sú ateisti a spolu dobre vychádzame aj bez toho, že by nás zaujímala kniha, ktorú napísal Stvoriteľ vesmíru – no mnohí iní ľudia skutočne potrebujú náboženstvo. Nie je správne kritizovať ich vieru.

2. Činnosť ľudí neurčuje ich náboženstvo. Náboženstvo sa používa ako odôvodnenie pre celkom iné, pozemské, ciele – politické, ekonomické, sociálne. Preto nemá zmysel zaoberať sa špecifickým obsahom náboženských doktrín.

3. Keďže religiózni ľudia sa nezaoberajú skutočnosťou, nevedie diskusia o pravdivosti ich náboženských doktrín nikam. Ich tvrdenia sú metaforické alebo inakšie bez reálneho obsahu, takže medzi náboženstvom a vedou nie je rozpor.

4. Náboženstvo tu vždy bolo. Názor, že by sme sa ho mohli čo len do značnej miery zbaviť, je kichotovský, deluzórny, krátkozraký. Dawkins a a iní oponenti náboženskej viery zbytočne strácajú čas.

Sam Harris, autor bestsellerov Koniec viery a List kresťanskému národu, vypísal súťaž na výstižné vyvrátenie týchto klamov. Víťaznú krátku odpoveď (do 200 slov) v každej kategórii odmení sto dolármi a jednou svojou podpísanou knihou.

Ak sa ani uznávaní vedci nedohodnú na tom, že je rozdiel medzi tým, čo vieme, a tým, čo tvrdíme, že vieme, sme stratení.

Prameň: Sam Harris, Beyond the Believers, Free Inquiry, 27/2, s. 20, 2007.

http://www.secularhumanism.org/index.php?page=harris_27_2&section=library