Objavila veda Boha?

Victor J. Stenger

Keď bola v r. 1992 uverejnená správa o výsledkoch meraní družice COBE (Cosmic Microwave Background Explorer, satelit s úlohou merať mikrovlny kozmického pozadia), poznamenal George Smoot, jeden z vedcov, zúčastnených na tomto programe: „Ak ste nábožný, pripadá vám to ako pozerať sa na Boha.“ Masmédiám sa to veľmi páčilo. Noviny uverejnili aj obraz tváre Krista (samozrejme v predstavách stredovekých umelcov) na pozadí hmlistého vesmíru.

Pre reportáž o konferencii „Veda a duchovné otázky“ v Stredisku pre teológiu a vedu v Berkeley v lete 1998 volil známy týždenník Newsweek titulok „Veda nachádza Boha“. Niekoľko sto vedcov a teológov sa tam zhodlo, že veda a náboženstvo sa zbližujú a dobre znášajú. Juhoafrický kozmológ a kvaker George Ellis zhrnul všeobecný súhlas do vety: „Hromadia sa dáta v prospech existencie Boha. Je otázka, ako ich vyhodnotiť.“ Newsweek pripustil, že sa zdá, akoby úspechy modernej vedy odporovali náboženstvu a oslabovali vieru. Upozornil však, že u mnohých vedcov práve tieto úspechy podporujú duchovnosť a poukazujú na existenciu Boha. Kozmológiu veľkého tresku, kvantovú mechaniku a aj teóriu chaosu interpretujú mnohí ako „dvere, ktorými Boh pôsobí na svet.“

Prieskumy však hovoria, že napr. medzi členmi Akadémie vied USA klesol počet tých, čo veria na osobného boha, z 29 % v r. 1914 a 15 % v r. 1933 na 7 % v súčasnosti. Čo počujeme, nie je názor väčšiny, ale dobre platený a preto zvučne znejúci hlas upadajúcej menšiny. Spomenutý míting bol teda schôdzkou „strážcov predpokladu“. Ľudí, ktorí predpokladajú, že existuje boh, hoci vede sa výborne darí aj bez tohto predpokladu.

Nábožní vedci a komentátori čoraz častejšie prekračujú líniu, deliacu vedu a náboženstvo a interpretujú vedecké údaje tak, aby to podporovalo zjavené pravdy ich náboženstva. Podľa nich nemá život vo vesmíre bez boha nijaký zmysel a nijaký iný ako stvorený vesmír nie je možný; všetky dostupné dáta môžu len podporovať túto „pravdu“.

Dobrá vedecká prax však vyžaduje, aby sa preverovalo všetko, vrátane predpokladov. Ak sa zistí niečo revolučne nové, všetko ostatné sa podľa potreby upravuje. „Strážcovia predpokladu“ pestujú zlú vedu, ak svoje interpretácie orientujú na konštruktéra vesmíru. Pre nich je veľký tresk dôkazom, že stvorenie sveta sa udialo v určitom čase – že teda ďalej platí biblický mýtus babylonského pôvodu. Niečo vraj nemôže vzniknúť z ničoho – a teda vesmír potrebuje tvorcu. Ponechá sa bokom, že tento tvorca asi vznikol z ničoho. Boh je vraj iný „logický typ“ ako vesmír – nevyžaduje stvorenie. Prečo by však vesmír nemohol byť tiež takýto „iný logický typ“, prečo by vyžadoval stvorenie?

Strážcovia predpokladu uznávajú, že nemôžu dokázať existenciu boha. Vyjadrujú len pevné presvedčenie a pocit, že poriadok vo vesmíre svedčí pre existenciu inteligentného tvorcu. Žiaľ, vede nestačí pocit, viera, prianie. Vesmír je taký, aký je, bez ohľadu na to, akým by si ho niekto mohol priať. Ak je celé ľudstvo naozaj len zrnkom piesku na Sahare, ako to postupne dokazujú teleskopy, nemôžeme si priať, aby to bolo inakšie. Musíme akceptovať fakty a žiť s nimi.

Neveriaci uznávajú, že nemôžu dokázať, že boh neexistuje. Hovoria len, že vesmír bez stvoriteľa je najekonomickejší predpoklad konzistentný so všetkými zistenými dátami. Vznik vesmíru bez príčin a bez plánu nie je v rozpore s fyzikálnymi zákonmi. Celková energia vesmíru sa ukazuje byť nulová a tak niet problému so zázrakom energie, stvorenej „z ničoho“. Rovnako netreba zázrak, aby nastal poriadok. Vo fyzikálnych systémoch dochádza k usporiadaniu spontánne.

Vesmír je nastavený tak jemne, aby umožňoval život

V posledných rokoch sa pri náboženských rozpravách najviac pozornosti venuje myšlienke, že vesmír je nastavený tak, aby umožňoval život. Tento argument sa zakladá na rade faktov, nazývaných „antropické koincidencie“. V zásade ide o to, že keby sa niektoré základné fyzikálne a chemické konštanty čo len nepatrne líšili od existujúcich, neboli by vznikli prvky, ktoré sú podkladom života, napr. uhlík, kyslík a iné.

Tento argument však berie do úvahy len jednu formu života. No či pri iných fyzikálnych zákonoch a konštantách nie sú možné iné formy života? Hlavnou požiadavkou sa zdá byť, aby hviezdy žili dosť dlho a mali tak čas na vytvorenie komplexných nelineárnych systémov, ktoré voláme životom. Vo všetkých predstaviteľných vesmíroch je možná nejaká forma života.

Boh rovníc

V súčasných dialógoch sa uplatňuje aj ďalší podobný argument: matematické a fyzikálne rovnice vraj dokazujú platónsky poriadok vo vesmíre; vo vesmíre, ktorý však transceduje náš, pozorovateľný vesmír. Kresťanstvo sa približuje pozícii, na ktorej je božstvom pre poriadok v prírode kreatívna jednotka, existujúca mimo času, priestoru a hmoty, ale vytvárajúca tento poriadok. Táto moderná (no v podstate platónska) predstava západnej teológie o bohu však už nemá nič spoločné s bielobradým Jehovom/Diom na strope Sixtínskej kaplnky, či s bezbradým Kristom/Apollom na jej bočnej stene.

Niektorí vedci a teológovia vidia spoločnú bázu v myšlienke, že konečnú realitu nemožno hľadať v reálne pozorovaných kvarkoch, atómoch, skalách, rastlinách, hviezdach a planétach, ale v matematickej dokonalosti fyzikálnych symbolov a rovníc. Božstvo sídli s týmito rovnicami v ríši neprístupnej ľudskému pozorovaniu. Tento boh je spoznateľný nie podľa svojej fyzickej podoby, ale na základe svojej prítomnosti v podobe platónskej skutočnosti; všetci existujeme „v božej mysli“ (Pochop to, kto môžeš – pozn. prekl.)

Dávne logické dišputy o existencii boha patrili teológom a filozofom. Málo si všímali pozorovaní každodenného života a vedci sa im spravidla vyhýbali a vyhýbajú – či už veria alebo nie. Vedeckí strážcovia predpokladu sa teraz otvorene dištancujú od teologických argumentov a sebavedome hlásia, že vidia priamy dôkaz inteligentného konštruktéra vo svojich pozorovaniach a v spomínaných rovniciach.

Paul Davies to takto formuluje: „Samotný fakt, že vesmír je kreatívny a že platné zákony vytvárajú komplexné štruktúry, vyvíjajúce sa až k povedomiu – inými slovami, že vesmír sám organizoval svoju dokonalosť – je pre mňa dokladom, že za tým niečo je. Dojem plánu je zdrvujúci.“ (Všimnite si, že sa hovorí o „doklade“ a nie o „dôkaze“ – v angličtine „evidence“ rather then „proof“ ).

Treba si uvedomiť, že antický Platónov boh nemal nič spoločné s bohom biblie ani s nijakou inou predstavou abstraktného alebo personálneho boha. Ani rovnice nemusia dnes predstavovať transcendentné božstvo. Platónski fyzici vidia kvantové polia a metrické súradnice priestoru a času ako „skutočnejšie“ než kvarky a elektróny. Naproti tomu materialistickí fyzici vidia kvarky a elektróny ako skutočnejšie než metrické súradnice a polia akéhokoľvek druhu, lebo sú to vraj len ľudské výmysly. Väčšina fyzikov z oboch táborov však nevidí v žiadnej z týchto možností skutočna nejaké božstvo. Nemyslia si, že bol potrebný „zázrak“, aby vznikol vesmír a život.

Stále sa hľadá boh medzier

Nie, hlásaná konvergencia vedy a náboženstva pri previerke neobstojí. Pozrime sa ešte raz na túto históriu: Veda vždy vysvetľovala ľudské pozorovania pozemskými (teda nie nadprirodzenými) javmi. A pre medzery, kde veda ešte nemala naporúdzi prirodzené vysvetlenie (a najčastejšie mlčala), náboženstvo vždy navrhovalo nadprirodzené vysvetlenia. Šamani v dávnych lesoch si mysleli, že to „duchovia“ spúšťajú skaly z hôr na ustrašených ľudí – kým Newton nepovedal, že je to dôsledok gravitácie. Kňazi hlásali, že „boh“ stvoril človeka na svoj obraz – kým Darwin nepovedal, že nás stvoril vývoj na obraz opíc. A teraz tu máme toto nové plemeno vedcov-teológov, ktorí hlásajú, že len preto, lebo veda ešte nevie vysvetliť toto alebo hento, ostáva tu miesto pre boha.

Nevieme vysvetliť, prečo majú prírodné konštanty tie čudesné hodnoty, ktoré majú – tak možno ich boh urobil takými. Nevieme vysvetliť „nerozumnú efektívnosť matematiky“ – tak možno boh stvoril matematiku.

Možno. Ale či je tento moderný boh medzier pravdepodobnejší ako bol boh šamanov alebo kňazov? Je možné, že veda raz zaplní tieto medzery bez predpokladu boha.

* * *

Victor J. Stenger je profesorom fyziky a astronómie na Havajskej univerzite a napísal knihu Unconscious Quantum: Metaphysics in Modern Physics and Cosmology (Kvantum bez vedomia: Metafyzika v modernej fyzike a kozmológii), Prometheus Books, 1995.

Prameň: Victor J. Stenger, „Has Science Found God?“, Free Inquiry, 19/1, zima 1998/99.

Preložil Rastislav Škoda

59 Comments on "Objavila veda Boha?"

  1. Dominika Krchnárová | 5. decembra 2011 at 18:13 |

    A keďže sa ľudia rozhodli boha chápať ako predmet vedy, potom s bohom ako s predmetom vedeckého skúmania aj zaobchádzajú. Normy vedeckých postupov majú základ v kategorizovaní. Táto kategorizácia sa snaží byť presná a konkrétna. Treba sa však zamyslieť, či je vôbec reálna či už v prípade boha alebo iných skúmaných predmetoch. A ak vedecký výskum skúma určitý prvok, ktorý je výsledkom buď ateistického alebo nábožného predporozumenia, otázka bude podľa toho prispôsobená. ,, Juhoafrický kozmológ a kvaker George Ellis zhrnul všeobecný súhlas do vety: „Hromadia sa dáta v prospech existencie Boha. Je otázka, ako ich vyhodnotiť“.“ 1Tento citát jasne naznačuje, že my vo vedeckom prostredí, môžeme dáta v prospech akejkoľvek teórie aplikovať v prospech individuálneho názoru/myšlienky. Nie v každej vede je samozrejme možný liberalizmus, ale na čo chcem poukázať je vedecký prístup k otázke existencie boha. ,,Nábožní vedci a komentátori čoraz častejšie prekračujú líniu, deliacu vedu a náboženstvo a interpretujú vedecké údaje tak, aby to podporovalo zjavené pravdy ich náboženstva.“ Otázkou je, aký objektívny význam má potom spomenutý vedecký údaj. Jeden z dôverihodných znakov je motivácia vedeckej činnosti.

  2. Tibor Pokorný | 29. januára 2013 at 23:15 |

    staci ked zacne clovek logicky mysliet..a si uvedomy existenciu Boha-Stvoritela…vesmir je dokonale umelecke dielo..kde ma svoje miesto a funkciu..takisto aj v prirode a vsetko okolo nas..a nasa logika nam nedovoli si mysliet ze vsetko vzniklo nahodne!..ako nam takisto nasa logika nedovoli si mysliet ze napr. dielo L.da Vinciho (Monaliza)..sa le tak nahodne nenamaluje!!!…tak je potom uplne jasne ze take dielo ako je vesmir a nasa Zem..sa taktiez len nahodne nestvorilo..

  3. V článku sa slovo „náhodne“ vôbec nespomína.

  4. Celý vesmír i príroda sa nám zdajú byť presne a dokonale nalinajkované. Všade vládne prísny poriadok, takže je nutný istý stvoriteľ, ktorý za týmto všetkým stojí. Tento argument najviac preslávil britský teológ William Paley v 18.storočí so svojou analógiou s hodinkami na pláži. Hodinky sú zložitý mechanizmus, ktorý musela stvoriť vyššia inteligencia – človek. Takou to postupnosťou sa dostávame až k nutnosti existencie najvyššej inteligencie, teda boha.Logika nám káže, že táto postupnosť nemôže skončiť pri bohu a tak sa musíme spýtať, kto stvoril boha? Ak je boh večný a vždy tu jestvoval (odpoveď veriaceho), tak takisto môže byť večný vesmír. I argument s hodinkami je už v dnešnej dobe nedostačujúci, lebo vieme, že príroda pomocou jednoduchých mechanizmov (genetické mutácie, prírodný výber) dokáže vytvárať veľmi zložité štruktúry. (Z ateistického desatora)

  5. Tibor Pokorný | 29. januára 2013 at 23:52 |

    Lemmy..a ake slovo???

  6. A ja mám odkiaľ vedieť odpoveď na takú otázku?

  7. Veriaci nám stále dookola opakujú, že Boh je všemohúci, že Boh je dobrotivý, že Boh je vševedúci. Toto však vyvrátil už starogrécky skeptik Epikuros zo Samu:

    ak Boh chce zabrániť zlu, ale nemôže, nie je všemohúci
    ak Boh môže zabrániť zlu, ale nechce, nie je dobrotivý
    ak Boh môže zlu zabrániť a chce tak učiniť, potom na svete nemôže zlo existovať

  8. Tibor Pokorný | 30. januára 2013 at 0:04 |

    Lemmy a co som v tom clanku pise???

  9. Veď som reagoval na toto: a nasa logika nam nedovoli si mysliet ze vsetko vzniklo nahodne!

    V článku sa to nespomína, a tak nemá zmysel táto poznámka. Preto som upozornil na túto chybu: V článku sa slovo „náhodne“ vôbec nespomína.

  10. Jílek!
    Gratulujem! Práve ste ateistom vzali ich neschopnosť podať dôkaz o neexistencii Boha. No nech mi ešte nejaký sekhumanista skúsi šibrinkovať pred očami nezmyselnosťou dokazovania záporných tvrdení.

  11. Victor John Stenger zomrel 27. augusta 2014 vo veku 79 rokov.

  12. Stenger je mŕtvy. Boh.

  13. Ak je všetko založené na príčine, ateizmus neprináša logický koncept vzniku bytia. Ak všetko vzniklo, muselo mať príčinu. I tá energia musela mať príčinu existencie. Neschopnosť odpovedať na tútootázku prvotnej príčiny nemožno v žiadnom prípade označiť za dôkaz existencie Boha,ale je dôkazom, že viera má logické východiská.Ateizmus pri hľadaní odpovede na prvotnúpríčinu musí pošliapať vlastné piliere logiky – zákony akcie a reakcie a príčiny. Kdesi v hĺbke dejín nemôže platiť ani zákon zachovania energie, ani matematické zákony a ani logika dnešného mysliaceho ateistu.
    Tento kľúčový moment vzniku bytia a pravda o ňom robia z rôznych filozofických postojov rovnocenných partnerov na diskusiu.

  14. Zdá se, že s logikou máte problém právě vy. Pokud vše má svoji příčinu, tak i Bůh musí mít svoji příčinu. Co je příčinou Boha? Neschopnost křesťanů odpovědět na tuto otázků ….. :-))

    Ateisté říkají „nevím“, křesťané říkají „Bůh“. Protože ale křesťané neví, co je to ten Bůh, tak je slovo Bůh pouze synonymem pro to ateistické „nevím“.

  15. Fraji! Nebudem sa zaoberať tým, čo sa Vám zdá.
    Ak sa rozhodnete v argumentácii používať boha, musíte vziať do svojej oponentúry podstatnú časť teológie. Skúsim to zjednodušiť. Ukážte mi aspoňjednu zo svojich milionov spermií, ktorá bude schopná Vás popísať a vysvetliť,kde ste sa vzali! Aspoň jednu…

  16. Na rozdíl od vás se nepovažuji za spermii 🙂
    Ale jinak jste potvrdil, co říkám, totiž, že Bůh je křesťanský opis slova „nevím“. Sám potvrzujete, že když místo nevím použijeme slovo Bůh, žádnou další informaci nezískáme. Ostatně teologie je toho jen dalším důkazem.

  17. Nemyslím si, že ste spermia. To podobenstvo v štýle Ezopovej bájky som použil zámerne – aby ste si uvedomili priepastný rozdiel v inteligencii medzi spermiou a Vami. Vaša inteligencia nie je neobmedzená, ale má svoje fyziologické hranice. Sú otázky, ktoré jednoducho nespracujete svojim obmedzeným mozgom ani keby ste boli priamo pápežom. Preto Vaša snaha o pochopenie Boha je rovnako márna ako snaha spermie porozumieť Vášmu pôvodu.
    Slovo nevím môžete nahradiť aj svojou manželkou – víde to narovnako. O tom je predsa algebra. Boh ale nie je synonymom „nevím“.Ale môžete si namýšľať, že je to to isté.Môžete si namýšľať čokoľvek. 🙂 Máte slobodnú vôľu namýšľania si 🙂

  18. hehe to je pořád dokola. Pokud nejste schopen zpracovat určité otázky svým mozkem, jak píšete, tak proč si myslíte, že slovo Bůh je odpověď? Pokud je to mimo vaše chápání, mimo schopnosti vašeho mozku, tak o tom nemůžete říci nic smysluplného.

  19. V podstate máte pravdu. Keby človek dokázal pochopiť boha, vraj už by to nebol boh. No o abrahámovskom bohu je veľa vecí popísaných v biblických textoch. Tradícia vraví, že boli napísané pisármi ovplyvnenými Duchom svätým. Navyše kresťania veria, že dielo Stvoriteľa je zmysluplné, usporiadané a racionálne, Cez toto jeho dielo je možné uvažovať o Bohu.

  20. Josef Fraj | 3. septembra 2014 at 0:18 |

    Já jsem Bibli četl na rozdíl od většinou křesťanů. No to vaše „Tradícia vraví, že boli napísané pisármi ovplyvnenými Duchom svätým.“ je přece typická pověra, o kterých jsem mluvil na začátku. A na takových pověrách je postavené celé křesťanství.

    Biblický Bůh je snaha tehdejších lidí najít odpovědi na nepoznané. Oni tehdy věřili, že když „nevím“ nazvou jinak a vtělí do toho nového slova metafyzické představy, tak že nalezli odpověď. U starověkého člověka to chápu, ale dnes už je to jenom pověrčivost.

  21. Biblia sa nečíta ako blog alebo Jiráskové (vymyslené) Povesti české. Väčšina kresťanov dáva prednosť výkladu biblických textov teológmi. Nalďte si sem tam Radio Lumen a relácie dotýkajúce sa biblických katechéz. Takže Vašu výhradi v štýle „kto viac dociká“ nepríjimam. Abrahámovský Boh prežil prinajmenšom 6000 rokov spochybňovania, čo sa nedá povedať o žiadnej racionálnej doktríne. Enhelsova teoria o večnosti hmoty a nemennosti Vesmíru padla ako ranná rosa po tom, čo katolícky kňaz LeMatre predniesol tézu Veľkého tresku. Predpovede z Biblie sa splnili a plnia a nástojením na pravde je táto kniha neustále podrobovaná tej najtvrdšej kritike – márne. Rozprávkový ateizmus sa stále viac stáva neprijateľným pre racionálneho mysliaceho muža. Nuž nechcel by som byť na Vašom mieste.Máte pred sebou knihu,ktorú považujete za knihu rozprávok a na druhej strane máte klamstvá tváriace sa ako oponentúra, no sú to len rozprávky – napr. o Hypatii.
    Ale máte pravdu – veriaci nemajú patent na rozum.Univerzálnu odpoveď nenájdete ani v Biblii. Jej texty sú cestou a podnecujú rozvoj svedomia a sebareflexie. To, čo vnímate vy ako rozprávky, sú v skutočnosti náročné texty s hlbokým posolstvom, pred ktorým sa skláňajú onakvejšie celebrity aj z ateistického bloku.
    Dáme niečo konkrétne?

  22. Josef Fraj | 3. septembra 2014 at 9:10 |

    1/ Konkrétné? Domnívám se, že každá debata má smysl pouze tehdy, pokud je definován předmět debaty a obě strany mají stejnou definici. Bez toho je to blábolení. Pokud byste chtěl seriézně diskutovat o Bibli jako o textu napsaném pod vlivem Ducha svatého, museli bychom začít od toho, co je to Duch svatý, potažmo Bůh a jestli něco takového vůbec existuje.
    Vy ovšem výše tvrdíte, že něco takového je lidským mozkem neuchopitelné, takže nemá debata smysl, protože podle vás naše mozky jí nejsou schopny. Z té neuchopitelnosti ovšem také vyplývá, že Bůh, Duch svatý a podobně je pouhý lidský výmysl, tedy pověra, stejná jako lesní víly nebo Bílá paní.

    2/Ovšem na Bohu popsaném v Bibli není nic neuchopitelného. Ten Bůh má všechny nízké lidské vlastnosti, na které si jen vzpomenete. Je krutý, nenávistný, pomstychtivý, rasistický, vrtošivý, nespravedlivý et cetera et cetera. Z Bible je zcela zřejmé, že lidé si stvořili Boha k obrazu svému a nikoliv naopak, jak věří křesťané. Svůj strach a nevědomost z přírody a vesmíru, svoje „nevím“, si projektovali do imaginární postavy. A protože nic jiného neměli k dispozici, tak se ta představa tolik podobá člověku. Bible je toho nejlepším důkazem.

    3/ A pokud jde o tu interpretaci Bible, tak to je čistě subjektivní záležitost. Když si místo Radio Lumen pustím Radio Marya, tak dostanu hodně odlišnou interpretaci. Jiná je interpretace slovenského biskupa Sokola a jiná českého Tomáše Halíka. Mnoho milionů Američanů chápe i SZ doslovně a mnoho milionů jiných křesťanů používá tzv. „moderní“ interpretaci Bible. Bible je v tomto velmi užitečný nástroj. je to sbírka tak rozmanitých textů, že v ní každý najde zdůvodnění pro cokoliv, co potřebuje, jedno jestli jde o vyvraždění desetitisíců katarů nebo o bránění ženě v ohrožení života v potratu, jak se běžně děje například v Polsku nebo USA.

    S takovýmto přístupem, lze najít hluboké poselství i v telefonním seznamu.

  23. 1/Ak neveríte v Boha, je diskusia o ňom zbytočná. Netuším,prečo teda chcete viesť diskusiu o vieroučných pilieroch. Ak neverím vo víly, nebudem rozoberať cenu ich pršiplášťov 🙂
    2/Čítať Bibliu a pochopiť ju je rozdiel. To druhé sa Vám nepodarilo.
    3/Biblia je cesta a neponúka univerzálne odpovede. Ano,každý sa nachádza na ceste hľadania a je niekde inde. No nemýľte si Bibliu s manuálom k šijaciemu stroju. Som rád, že uznávate nevyhnutnosť zjednocujúcej inštitúcie v otázkach vierouky – Cirkvi. Neviem o prípadoch, kedy by RKC nútila ženy podstupovať riziko úmrtia,ak tehotenstvo ohrozuje jej život. Uveďte konkrétny príklad. Tiež poprosím o zdroj uvádzajúci počet obetí prenasledovania Katarov.

  24. Ano, v tom je podstata. Diskuse je výměna logických argumentů. Víra je ovšem emoce, která s logikou nemá nic společného. Diskutovat s emocí/vírou nelze z definice.
    Dalším důvodem, proč nemá smysl diskutova o Bohu, je fakt, že nevím o čem vlastně má diskuse být, jak jste sám přiznal. Další důvod proč nemá diskuse o víře s věřícím smysl, je fakt, že každý věřící, má v mysli filtr, který mu do ní nepropustí fakta, která jsou s jeho vírou v rozporu.

    Nemám žádnou potřebu vás o čemkoliv přesvědčovat. Jenom mě vždycky pobaví, když se věřící pokouší svoji víru/emoce obhájit rádoby logickými argumenty.

    A abyste neřekl, že nemám konkrétní příklady tak třeba zde:
    http://fatym.com/view.php?nazevclanku=polsko-parlament-hlasoval-o-naprostem-zakazu-potratu&cisloclanku=2011070024

    Nepochybně si pro takový zákon našli oporu v Bibli.

  25. Poľský parlament je cirkevnou ustanovizňou? Odkedy?
    Druhá vec,ktoru manipulujete je, že ste nedali odkaz na text toho zákona. Čo to znamená absolúzny zákaz? Lebo absolútne zákazy stále umožňujú potrat v prípadoch,kedy je ohrozený život rodičky alebo niektorého z dvojčiat alebo trojčiat…
    Takže zase taká odpoveď od Vás – nefundovaná a manipulovatívna.Opravte sa!:)

  26. Tu je príbeh rehoľníčky, ktorá bola exkomunikovaná za spoluúčasť pri potrate, o ktorom rozhodovala, aby dala 27-ročnej žene šancu na prežitie:
    http://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Excommunication_of_Margaret_McBride
    V tomto článku je krátky výcuc po slovensky: ”Taktiež by ma zaujímalo, ako by sa účastníci pochodu rozhodli v situácii, v ktorej sa ocitla sestra Margaret [2], členka etickej komisie v katolíckej nemocnici v Phoenixe, ktorá musela rozhodnúť situáciu, kedy prišla do nemocnice 27-ročná žena, tehotná s piatym dieťaťom, v jedenástom týždni, s pľúcnou hypertenziou. Lekári skonštatovali 100%-nú pravdepodobnosť úmrtia mladej ženy, pokiaľ by tehotenstvo pokračovalo. Sestra Margaret spolu s ďalšími členmi etickej komisie schválila potrat, ktorý bol vykonaný a mladá žena prežila. Nato bola sestra Margaret exkomunikovaná a nemocnici bolo od biskupa pohrozené, aby sa daná situácia nikdy neopakovala. Mohli zomrieť dva životy a 4 deti zostať bez matky, no napriek tomu bola táto záchrana ľudského života považovaná za nemorálnu, kvôli vykonaniu potratu. Morálne riešenie teda spočívalo v situácií nechať zomrieť oboch, len aby nebol porušený zákon a vykonaný potrat. Taká je ostrá logika niektorých prolife aktivistov, napr. aj hovorcu národného pochodu za život.”
    http://michalhornak.blog.pravda.sk/2013/11/23/aborcia-antikoncepcia-a-akvinsky/

  27. Lenka…nepoznám podrobnosti. Ale ak by som malčerpať len z tradične Vašich zaujatých postojov, takkresťanstvo káže a riadiť svedomím aj za cenu, že pôjdeproti jej predstaviteľom. Hlavou Cirkvi je Kristus. Úmysel má väčšiu váhu ako čin. Pokiaľ by ju odsúdil kňaz alebo iný úradník Cirkvi, má to pred Bohom odpustené. K§az nie je Boh, aby sa mu ktokoľvek klaňal. Ani zbožňoval.

  28. 1, Nepoznáte podrobnosti, ale už tvrdíte, že ide o zaujatý postoj. Tá informácia je z wikipédie a v článku ju rozoberá katolík. Nech sa páči, dokážte, ktoré údaje sú zavádzajúce alebo nie sú pravdivé.
    2, ”…kresťanstvo káže a riadiť svedomím aj za cenu, že pôjdeproti jej predstaviteľom.” Z katechizmu: ”Zároveň sa má svedomie každého pri morálnom posudzovaní svojich osobných činov vyhýbať uzatváraniu sa do individuálneho uvažovania. Má sa otvoriť, ako najlepšie vie, uvažovaniu o dobre všetkých, ako je vyjadrené v prirodzenom i zjavenom morálnom zákone, a ako dôsledok aj v zákonoch Cirkvi a v autentickom učení Učiteľského úradu o morálnych otázkach. Osobné svedomie a rozum sa nemajú stavať do protikladu s morálnym zákonom alebo s Učiteľským úradom Cirkvi.” (KKC 2039). Správne použitá výharada vo svedomí sa teda podľa KC týka napr. lekárov, ktorí nechcú vykonávať potraty, aby nešli proti učeniu KC.
    3, ”Úmysel má väčšiu váhu ako čin.” Z katechizmu: ”Je teda nesprávne hodnotiť morálnosť ľudských činov, berúc do úvahy len úmysel, ktorý k nim dáva podnet, alebo len okolnosti (prostredie, spoločenský tlak, prinútenie alebo nevyhnutnosť konať atď.), ktoré tvoria ich rámec. Sú činy, ktoré samy osebe a samy v sebe, nezávisle od okolností a úmyslov, sú vždy závažne nedovolené (graviter illiciti) vzhľadom na svoj predmet; napríklad zlorečenie a krivá prísaha,vražda a cudzoložstvo. Nie je dovolené robiť zlo, aby z toho vzniklo dobro.” (KKC 1756).
    4, Cibi, z Vás sa normálne stáva bludár! 🙂 Ale teší ma, že je z Vášho príspevku cítiť odobrenie potratu v tomto prípade.

  29. Nie Lenka! Poznám Vás a poznám aj Vaše intrigy!:)
    Takže k tomu prípadu Margarétky.
    Bola členkou etickej komisie a podieľala sa na rozhodnuté odobrujúcom život zachraňujúci potrat matke DVOCH detí. Ona upadla do exkomunikácie automatickej
    Citujem:
    http://www.katechizmus.sk/?action=getk&kid=3043
    272 Formálna (vedomá a dobrovoľná, a nie iba materiálna) spolupráca pri potrate je ťažký hriech. Cirkev trestá tento zločin proti ľudskému životu kánonickým trestom exkomunikácie. „Kto zapríčiní potrat, ktorý skutočne nastane, upadne do exkomunikácie uloženej vopred vyneseným rozsudkom [excommunicatio latae sententiae],“ „samým činom spáchania deliktu“ a za podmienok stanovených právom. (1463) Cirkev tým nemieni zužovať oblasť milosrdenstva. Zdôrazňuje závažnosť spáchaného zločinu a nenapraviteľnú škodu spôsobenú usmrtenému neviniatku, jeho rodičom a celej spoločnosti.

    Tvrdenie médií, že naňu biskup uvalil exkomunikáciu,bolo zavádzaním.Práve naopak, biskup z nej túexkomunikáciu sňal a podľa článku Arizona Mercy nun reinstated with the church je opäť riadnou členkou spoločenstva veriacich.

    1463 Niektoré zvlášť ťažké hriechy sa trestajú exkomunikáciou, najprísnejším cirkevným trestom, ktorý nedovoľuje prijímať sviatosti a vykonávať niektoré cirkevné úkony. Preto rozhrešenie od neho môže podľa cirkevného práva udeliť len pápež, miestny biskup, alebo kňazi, ktorým oni dali splnomocnenie. V prípade nebezpečenstva smrti ktorýkoľvek kňaz, aj keď nemá právomoc spovedať, môže rozhrešiť od každého hriechu a od každej exkomunikácie. (982) 
    http://www.katechizmus.sk/?action=getp&pstring=1463

    Druhý je prípad z mája t.r.
    sestry Margaret McBride, vedúcej administratívy v nemocnici sv. Jozefa vo Phoenix (Arizona, USA), ktorá po konzultácii s
    odborníkmi, lekármi i etikmi, privolila na umelé prerušenie tehotenstva aby zachránila život ťažko chorej 27 ročnej matky
    už dvoch malých detí. Phoenixský biskup Thomas Olmsted považoval za potrebné okamžite ohlásiť exkomunikáciu mníšky s
    dlhoročnými zásluhami, lebo “život matky nemôže mať prednosť pred životom nenarodeného dieťaťa”. V oboch prípadoch
    média hlásili, že biskup “exkomunikoval”, hoci v skutočnosti išlo o latae sententiae, teda automatickú exkomunikáciu ak by
    sa nenanšli poľahčujúce okolnosti (niečo ako sebaobrana pri zabití), o č o podľa môjho názoru, vzhľadom k znaleckým
    posudkom vyšetrujúcich lekárov, išlo v oboch prípadoch
    http://www.gvirsik.privat.t-online.de/Kolinske%20listy%2033.pdf

  30. Komentár mi neprešiel,pošlem ho mailom?

  31. a jedja…zase som zle doplnil vetu:…a podieľala sa na rozhodnutí odobrujúcom život-zachraňujúci potrat matke DVOCH detí.

  32. Last November, a 27-year-old woman was admitted to St. Joseph’s Hospital and Medical Center in Phoenix. She was 11 weeks pregnant with her fifth child, and she was gravely ill.
    http://www.npr.org/templates/story/story.php?storyId=126985072
    The episode stems from a series of events that began last November, when a 27-year-old woman who was 11 weeks pregnant with her fifth child was admitted to St. Joseph’s Hospital and Medical Center in Phoenix.
    http://www.politicsdaily.com/2010/05/21/nun-excommunicated-for-abortion-decision-to-save-mothers-life/
    Even though the Catholic hierarchy can take years to issue a reprimand against priests found to be guilty of sexual abuse, Sister Margaret McBride, a member of the ethics board at St Joseph’s hospital in Phoenix, Arizona was reassigned and excommunicated in November 2009 after authorising an abortion in order to save the life of a 27-year-old mother of four.
    http://www.theguardian.com/commentisfree/belief/2010/dec/31/catholic-us-healthcare-abortion
    Last fall, a 27-year-old mother of four entered the hospital 11 weeks pregnant and was suffering from pulmonary hypertension.
    http://abcnews.go.com/Health/abortion-debate-hospital-stripped-catholic-status/story?id=12455295
    Koľko odkazov na rôzne stránky by som sem musela dať, aby ste mi uverili?

    Veď si ten článok, ktorý ste uviedli prečítajte. Píše sa tam aj o tom, ako biskup Olmsted zariadil, aby sa nemocnica viac nenazývala katolíckou, zakázal v nej sláviť omše a z jej kaplnky dal odstrániť Najsvätejšiu sviatosť. A to všetko urobil v čase, keď už sestra Margaret bola opäť v lone katolíckej cirkvi.
    http://thedialog.org/?p=1961
    (Ja viem, zbytočne sem dávam niečo v angličtine.)

  33. Pán Rastislav, možno by bol tento príbeh o sestre Margaret dobrým námetom pre Váš ďalší článok. Verím, že by sa nad ním pozastavili mnohí čitatelia, ktorí ho nepoznajú.

  34. Veru, bol by. 🙂 Zase budem mať o jednu tému viac na svojom portále. Lenka – ani jednu z mojich výhrad ste nevyvrátili. Boli ste prichytená pri klamstve a zavádzaní. tešíte sa? Ako malý chlapec pred rozbitým oknom s loprou v náručí :)))

  35. Lenka! Nie, nedávate to zbytočne. Iba porušujete základné pravidlo pre blogovanie.Články majú byť v štátnom (úradnom) jazyku a v prípade cudzojazyčných tieto texty majú byť preložené a udaný link na zdroj.Patrí to k diskusnému bontónu. Z princípu ignorujem cudzojazyčné texty. Hoci nie je problém použiť aplikáciu na preklad. Ak som ja Vám mohol preložiť hlavné myšlienky zo zahraničných zdrojov, nemal by to byť problém ani pre Vás 🙂

  36. Tak bola alebo nebola podľa Vás automaticky exkomunikovaná? Biskup jej oznámil, že je automaticky exkomunikovaná a George Virsik (Kto to je? Prečo mu veríte?) si myslí, že nebola kvôli poľahčujúcim okolnostiam.
    Vy ich neignorujete z princípu, ale z nevedomosti.
    Čo ste preložili? Zdroj, konkrétna citácia v angličtine.
    Dajte sem jediný zahraničný zdroj, podľa ktorého mala tá žena len 2 deti a nie 4.
    To Vy mne ste nič nevyvrátili, iba ste sem hodili prvú gebuzinu, ktorá bola v slovenčine. Latae sententiae sa uvádza aj v zdrojoch, ktoré som uviedla ja, ale to by ste im museli rozumieť.

  37. Lenka, pokiaľ neviete, čo je gebuzina, tak to slovo radšej nepoužívajte.
    Počet detí tej ženy nie je dôležitý.
    Kresťanstvo je náboženstvom (v tomto prípade by som prízvukoval filozofiou) svedomia. Je nepodstatné, či nejaký prešľap, teda hriech, zatajíte pred kňazom, okolím, zamestnávateľom. Toto už konečne chápe aj Eduard Chmelár, keď jasne uvádza, že v kresťanstve nie je problém samotný nezákonný čin, ale aj pomyslenie, teda úmysel zlo spraviť.
    Tá lekárka zaiste spravila dobrú vec, byť také rozhodnutie je bolestné, ak zachránila život matke, a to bez ohľadu na to, čo si o jej skutku myslí biskup,či hocikto. Účasťou na potrate privádza na seba automatickú exkomunikáciu, ktorej závažnosť je úmerná úmyslu. Človek pácha hriech nielen vedome, ale aj nevedome a spytovanie svedomia nie je vecou sebatrýznenia, ale duchovného rastu.
    Takže dajme ten príbeh do súladu s pravdou. Ktorý sekulárny bulvár posunul do mediálne dobre predávaného gýču. Lekárka nebola exkomunikovaná vyhlásením exkomunikácie a súčasne platí, že lekárka nevystúpila z Cirkvi, je jej súčasťou. O akejsi teologickej dišpute sa nemá zmysel baviť, je to na úrovni diskusie teológov v teoretickej rovine. Je to súčasť slobodnej a vecnej diskusie,ktorá prebieha všade, aj v Cirkvi.

  38. Prečo si myslíte, že spravila dobrú vec? Je jedno aj to, čo si myslí pápež?

  39. Lenka… Nebudeš mať iného Boha ako mňa! … Príkaz z Desatora. Pápež nie je Bohom. Za všetky rozhodnutia si nesie človek zodpovednosť sám. A ano, aj pápež je omylný a môže byť odvolaný. To, že je hlavou RKC znamená, že robí konečné rozhodnutia tam,kde je to nevyhnutné pre zabránenie nekonečnej diskusie vedúcej do špirály násilia. Niečo ako konečný verdikt svetského súdu, proti ktorému sa nedá už odvolať. Teda nie je jedno, čo tvrdí pápež – pre zachovanie cirkvi ako inštitúcie so svojim poradkom a hierarchiou.

    Ak je lekár nútený robiť rozhodnutia menšieho zla, sú to zaiste správne rozhodnutia aj v prípade, že to menšie zlo znamená krivdu na inom. Takých prípadov je ako šafránu, ale pripusťme, že sú a potom teoreticky uvažujme, či je správne urobiť rozhodnutie menšieho zla. A ja tvrdím, že ano.

    Tu aspoň názorne vidíte, ako je dôležité prijať zákon o výhrade vo svedomí – chráni jednotlivca pred tyraniou svetskej moci. Práve v takýchto sporných prípadoch.
    Spoločnosť, ktorá sa vzdáva svedomia jednotlivca, sa stáva totalitou. Vy chcete žiť v totalite? Ja nie.

  40. „Pod výrazom “výhrada svedomia” sa v tejto zmluve rozumie námietka urobená na základe princípu slobody svedomia, podľa ktorého môže každý odmietnuť konať to, čo vo svojom svedomí pokladá za nedovolené PODĽA VIEROUČNÝCH A MRAVOUČNÝCH ZÁSAD.” (Ako to súvisí s naším prípadom?)
    Vaša výhrada znela: ”Neviem o prípadoch, kedy by RKC nútila ženy podstupovať riziko úmrtia,ak tehotenstvo ohrozuje jej život.” Faktom je, že cirkev priamy potrat nepripúšťa (trestá ho automatickou exkomunikáciou) ani v prípade ohrozenia života ženy a v týchto intenciách sa snaží o zmenu národnej legislatívy. Ako si predstavujete (ked vidíte) ochranný účinok výhrady vo svedomí v prípade sestry Margaret? Svetsky zákon ju neodsúdil.
    Viete, že ste práve priznali žene väčšie právo na život ako 11 týždňovému plodu?

  41. Citujem Vás: Viete, že ste práve priznali žene väčšie právo na život ako 11 týždňovému plodu?

    Nie, vynechali ste závažný detail a ním je, že šlo o ženu priamo ohrozenú na živote. Cieľom nebola smrť dieťaťa, ale záchrana matky. Teda smrť dieťaťa bola vedľajšia pri primárnom ciele záchrany ľudského života matky. Podrobne je to rozpísané tu:
    http://www.theologiamoralis.info/k0201c3.html

    Výhrada vo svedomí by mala byť uplatniteľná aj voči cirkevným nariadeniam a je vyšším stupňom osobnej slobody aj pre ateistov. Napríklad aby ateisti nemuseli učiť náboženstvo. Výhrada vo svedomí teda chráni pred diktátom moci každého a pred akoukoľvek mocou. Je to princíp,ktorý nie je určený len pre veriacich, ale aj neveriacih.

    Automatická exkomunikácia sa nevyhlasuje. Je to niečo podobné, ako sa vodička prekračujúca rýchlosť dopúšťa priestupku. Z pohľadu svedomia porušila predpisy. Bez ohľadu na to, či ju niekto pri tom videl alebo nie. Ateistka si povie – fajn, nikto to nevidel. Veriaca však má problém s výčitkou vo svedomí – dopustila sa hriechu, teda nielen porušenia predpisu. Automatickú exkomunikáciu odvolá kňaz počas spovede – stačí sa vyspovedať a rovnako je to aj s inými hriechmi.
    Iba vyhlásenú exkomunikáciu akoliečivý trest môže odvolať myslím biskup – nie som znalec kanonického práva.

  42. Z Vášho zdroja:
    „Priame ukončenie tehotenstva je také konanie, ktoré priamo smeruje k usmrteniu plodu, pričom smrť je cieľom samým v sebe ALEBO JE CHCENÝM PROSTRIEDKOM na dosiahnutie iného cieľa. Ak niekto (lekár, matka alebo iná osoba) arbitrálne dopredu rozhodne, že nenarodené dieťa je nutné pozbaviť života a obetuje tento nevinný život na záchranu iného života, tak takéto konanie má charakter priameho útoku na nevinný život a je aktom vraždy nenarodeného dieťaťa.”
    „Čiže zlý účinok – smrť dieťaťa – môže byť skutočne predpokladaná, ale nikdy nesmie byť priamo chcená, ba čo viac, nesmie byť prostriedkom pre dosiahnutie pozitívneho cieľa, ktorým je záchrana života matky.”
    Cirkev ohľadom splnomocnenia pri rozhrešení (nepliesť s odvolaním – anuláciou) nerozlišuje o akú exkomunikáciu išlo.

  43. No ale ten odsek pokračuje:
    Ukončenie života plodu je v takej situácii náhodným a vedľajším účinkom, ktorý bytostne nie je chcený a je potrebné urobiť všetky kroky k jeho záchrane pokiaľ to možnosti dovoľujú.
    Sú to morálne hraničné prípady,veľmi zriedkavé a človek nemusí rozlíšiť v tej situácii,čo je správne a čo nie. Pri skúmaní morálnosti skutku je dôležitý úmysel. Ak vôbec je pravda to, že bola 100% pravdepodobnosť smrti dieťaťa aj matky.

  44. Prostriedok k záchrane života – napríklad ak by dieťa malo dať orgány pre záchranu života matky. V tomto prípade však bol ohrozený na 100% aj život dieťaťa aj matky. Nekonaním by sa napáchalo omnoho viac škôd. Myslím si.

  45. Lenka! Súhlasili by ste s nariadením štátu,ktorý by bez ohľadu na prianie matky jej novorodeňa s dovnovým syndrómom dal zabiť, v prípade dieťaťa už staršieho, by nariadil nútenú eutanáziu?
    Ak ano,mohli by ste uviesť zoznam ďaľších chorôb, kde by matky nemali mať právo rozhodnúť o živote svojho dieťaťa? Ich deti s vami uvedenými diagnozami by boli zabíjané v záujme skaviltnenia rasy…

  46. V určitom ohľade je eutanázia novorodenca veľmi neskorý potrat. V Holandsku je takých prípadov 650 ročne. Pamätáte sa na článok Na obranu detskej eutanázie v ZH ešte pred 10 rokmi?
    http://www.zosity-humanistov.sk/2004/01/na-obranu-detskej-eutanazie/

  47. V určitom pohľade aj holokaust bol dobre premmyslenou eutanáziou… dobre, nechám bokom nemiestne žarty. Z rozhovoru človeka, ktorý pracuje s deťmi „na odstrel“ viem, že za svojho života sa nestretol so žiadnym prípadom žiadosti dieťaťa o smrť. Pracuje v odbore niekoľko desaťročí. Aj tie najťažšie prípady sa riešia uspatím dieťaťa na nevyhnutnú dobu, pokiaľ trvajú bolesti. Potom sa preberie, naje sa… Z nášho pohľadu kvality života neznesiteľný údel. No z jeho pohľadu je vďačný aj za tých pár chvíľ strávených medzi ľuďmi, ktorí ho majú radi. Samozrejme, správnou manipuláciou rodičmi a médiami by bolo možné dosiahnuť, aby deti žiadali o smrť – z lásky k svojim rodičom. A potom by eutanizačné hniezda záchrany nadšene tlieskali pokroku liberálnej spoločnosti.
    Pri troške fantázie je akékoľvek zabitie potratom. Stačí len redefinovať kľúčové pojmy.

  48. Na túto webovú stránku som narazil náhodou. Som šokovaný koľko času ľudia venujú rozpravám na dané témy (hlavne tým ako tieto diskusie prebiehjú). Nie som skúsený v blogovaní, takže mi prepáčte ak sa priamym nekomentovaním článku zapájam do diskusie. Ak som to správne pochopil ide vám o to či je cirkev schopná ospravedlniť potrat pri zohľadnení objektívnych príčin, ktoré k takému rozhodnutiu veriacich vedú. Myslím, že pánovi Cibrinkovi sa podarilo vysvetliť, akým mechanizmom sa toto ospravedľnenie dosiahne. Diskusia o tom už ďalej nemá zmyseľ bez ohľadu na to či RKC konkrétne prípady vyhodnotiľa ako ospravedľneniahodné alebo nie. (čiže či sa jej predstavitelia mýlia alebo nie)

  49. Ten odsek nielen pokračuje, ale aj začína. Zdroj, ktorý ste sem dali, sa snaží o rozlíšenie medzi morálnym (nepriamym) a nemorálnym (priamym) potratom. Viete ich rozoznať? Lebo z Vašich príspevkov nemám pocit, že si ten rozdiel uvedomujete. V prípade sestry Margaret išlo o priamy potrat. Veď keby bol morálny, tak by sa biskup Olmsted neunúval oznamovať latae sententiae. Nie?
    Medicína nie je exaktná veda. Čítam v jednej retrospektívnej štúdii, že úmrtnosť žien s týmto ochorením sa pohybuje okolo 30% (prípad, o ktorom rozhodovala s. Margaret bol zrejme komplikovanejší a vážnejší, keď lekári hovorili takmer so 100% istotou), väčšina žien zomiera počas pôrodu alebo v priebehu 1 mesiaca po ňom. Neviem, či a nakoľko bol ohrozený tento konkrétny 11-týždňový plod. V štúdii sa spomína úmrtnosť plodu v 7 – 13%.
    „Sú činy, ktoré samy osebe a samy v sebe, nezávisle od okolností a úmyslov, sú vždy závažne nedovolené (graviter illiciti) vzhľadom na svoj predmet; napríklad zlorečenie a krivá prísaha,vražda a cudzoložstvo.” (Som zvedavá, kedy pochopíte význam týchto slov).
    Prostriedok na dosiahnutie iného cieľa: potrat 11-týždňového plodu je prostriedkom na záchranu života matky (cieľ).
    A nie, nesúhlasila.

  50. Keby bol potrat len dôvodom na záchranu matky, zrejme by nešlo o súbeh nejakej inej diagnózy. Čo myslíte?
    Nuž ale ak nie ste spokojná, že tá žena žije,môžete napísať do OSN ako to máva vo zvyku partička z LGBT, napr. slečna Hanka Fábryová 🙂

  51. Áno, súhlasím s Vami. Katolícka cirkev na čele s pápežom sa hlboko mýli, keď núti (predovšetkým veriace) ženy a zd. personál pod hrozbou exkomunikácie, aby podstúpili riziko úmrtia, ak tehotenstvo ohrozuje život ženy. A ešte hlbšie sa mýli, keď sa snaží zmenou legislatívy obrať všetky ženy o možnosť voľby aj v takýchto ťažkých situáciach.

  52. Ano, súhlasím. A keďže tie ženy ani pápež ani Cirkev nenúti, tak sa hlboko nemýlia. Zmena legislatívy sa netýka týchto situácií.
    Takže jediný,kto sa tu mýli, je Vaša klávesnica:)
    Navrhujem túto diskusiu uzavrieť. Dĺžite mi zmrzlinu 🙂

  53. Som z našej diskusie značne frustrovaná. 🙁 Môj posledný pokus.
    Sankcia v podobe exkomunikácie je forma psychického nátlaku.
    Pokiaľ ide o umelý potrat v niektorých ťažkých a zložitých situáciách, platí tu jasné a presné učenie Jána Pavla II.: „Je pravda, že matka umelý potrat prežíva často dramaticky a bolestne, lebo rozhodnutie zbaviť sa počatého plodu nepochádza vždy z čisto egoistických dôvodov a z pohodlnosti, ale má za cieľ chrániť isté dôležité dobrá, ako je vlastné zdravie alebo dôstojná životná úroveň ostatných členov rodiny. Ale všetky tieto a im podobné dôvody, akokoľvek sú vážne a dramatické, nikdy nemôžu ospravedlniť úmyselné pozbavenie života nevinnej ľudskej bytosti“ (Evangelium vitae, 58; EV 14/2364).

  54. Nie.xkomunikácia je liečivý trest. Podobne ako je výchovnýmm trestom odobratie vodičáku. Vodič je tak exkomunikovaný zo spoločenstva veriacich v automobilizmus.
    Kresťanstvo je nábožestvom svedomia a nie zákona. Konečné rozhodnutie robí každý sám. A ak cíti, že jeho konanie je proti jeho svedomiu aj vtedy, ak by bolo v nesúlade s biskupom, mal by rozhodnúť – po zvážení – čo si vyberie. A mal by konať aj vtedy v súlade so svedomím.

  55. Aj Adolf Eichmann na svoju obranu pred súdom povedal, že jeho svedomie je úplne čisté. Ak človek svojím konaním ubližuje druhým, tak by sme mu v tom mali zabrániť a trestom jeho svedomie formovať, aby sa naučil rozlišovať medzi dobrom a zlom.
    Súhlasíte s tým, že potrat na záchranu života ženy bol správnym rozhodnutím a napriek tomu súhlasíte aj s trestom? Som zmätená – trestajú sa zlé skutky, nie dobré.

  56. Ona bola potrestaná? Ako?
    Z celého konceptu spravodlivosti veriaceho nemôžete vynechať zásadnú a kľúčovú vec – že svet nekončí smrťou.

  57. Sestra Margaret upadla do automatickej exkomunikácie. Podmienky a okolnosti pre tento trest určila cirkev za zvlášť ťažké hriechy.

  58. Už i pomyslenie na hriech je hriechom. Neexistuje kresťan, ktorý by nehrešil. Lebo i samotné namýšľanie si, že človek nezhrešil, je rúhaním. Automatické exkomunikácia sa ruší spoveďou. Tá by mala byť pre kresťana rovnako samozrejmá ako pre Vás sprchovanie. Či pre iných psychologická poradňa.
    A navyše je tam aj obeta JK.
    Kresťanstvo je o svedomí. To neoklamete.

  59. Prečo musela s. Margaret ísť na spoveď a kajať sa za dobrý skutok (správne rozhodnutie), ak chcela, aby jej bol odpustený trest exkomunikácie? A prečo bola vôbec potrestaná za dobrý skutok?
    Ľudia nemajú rovnaké svedomie.

Leave a comment

Your email address will not be published.


*