Po predstavení životného príbehu neznámeho slovenského humanistu Jána Horárika (1. časť,  2.časť článku) predstavme si niekoľko jeho úvah a pokúsme sa začítať do niekoľko jeho myšlienok, ktoré významným spôsobom rezonovali nielen v jeho dobe, ale majú nám čo povedať aj dnes.

 

Ľud je zdrojom šťastia všetkých boháčov…

 

Chudobný ľud platí svojmu pánovi v hotovosti, platí telom, platí časom, prispieva a pracuje župe, platí a pracuje obci, platí a pracuje duchovnému, prispieva a pracuje krajine, platí a slúži kráľovi, dáva vojsku žold, živí ho, odstupuje šľachte všetky občianske i mnohé ľudské práva, zrieka sa v prospech tej istej šľachty všetkých hodností, úradov, predností a výsad, odovzdáva duchovenstvu svoj rozum a vôľu, dáva svojich synov do krvavých služieb soldatesky a chráni tak svoje vlastné otroctvo a bráni panstvo svojich pánov nad sebou a proti sebe samému.

 

 Kňazské požehnanie v manželstve nepôsobí; Požehnanie musíme hľadať v samotnom manželstve. Požehnanie nie je niečo vonkajšie, ale prebýva v manželstve, nepochádza z vonkajška, ale vyviera, žije a dýcha v manželstve. Áno, požehnanie je podstatou manželstva samotného.

 

Požehnaním manželstva je láska, ktorá spája srdcia manželov; požehnaním je vernosť, s ktorou jeden priľne k druhému, v požehnaní sa odráža dôvera, v ktorej sa jeden opäť nachádza v druhom. Požehnaním je srdečnosť, ktorou sa jeden obetuje pre druhého, precítená pokora, ktorou obaja znášajú ťažkosti života a sú pripravení žiť a zomrieť spolu; požehnaním manželstva je súcit, ktorý povzbudzuje človeka k sebe samotnému, ako aj k neprerušovanému spoločnému životu. Požehnanie sladko riadi mágiu duše, ktorou jeden druhému osladzuje dni. Požehnaním je rodičovská láska, trpezlivosť a rozvážnosť, ktoré sú nevyhnutné pri starostlivosti a výchove detí; a konečne požehnaním je zhovievavosť, ktorá sa medzi nimi stáva anjelom zmierenia. Toto sú skutočné požehnania manželstva.

 

 Je to niečo smiešne! Útočia proti mne, nie proti mojim názorom, ani proti dôkazom týchto názorov. Čo si myslím ja, to si myslí celá krajina, prečo teda bojujú iba proti mne?

 

 

Do akej cirkvi prestúpim? Do nijakej a nikdy.

 

Mali by zákonom povoliť, zákonom oprávniť nielen cirkevnosť, ale aj bezcirkevnosť – vieru vôbec. Lebo táto nová sloboda – bezcirkevnosť a bezdogmatickosť – skutočne už existuje, i keď ešte bez domu a bez kozuba. V hlavách tých, ktorých si pre seba získala, zapaľuje večný oheň; je isté, že tento oheň zachváti celý dejinný svet.

 

Humanita je všetko objímajúca; je rozum, ktorý spriateľuje, vyrovnáva, zrovnoprávňuje celý náš rod, je srdce, cítiace za všetkých bez rozdielu a oddaná všetkým. Humanita nepozná nijaké prednosti, nijaké rozlišovania, nijaké panstvo, nijaké otroctvo, nijaké sektárstvo… Humanite je prisúdené veľké dielo vzkriesenia, všeobecného zmierenia a vykúpenia, lebo jej podstata je univerzálna, jej princíp a záujem je neohraničený. Humanita sa dodnes zjavila v dvoch podobách. V jednej podobe s Bohom na čele, v druhej podobe bez Boha. Humanita bez Boha, to je reč ľudskosti.

 

Človek nech je pre človeka všetko. Človek je dieťa sveta… jeho život a cit sú životom a citom sveta. Jeho vôľa a myslenie sú myslením a vôľou sveta, ako je jeho smrť a večný život iba čiastočne smrťou a všeobecne večným životom sveta. Človek je stvoriteľom svojho sveta.

 

Štát by mal teda už raz uskutočniť celkom slobodné školy, nezávislé na cirkevnom elemente, organizovať práve také slobodné ľudové vzdelanie, zriaďovať iné chrámy, totiž chrámy života, vedy, umenia, chrámy skutočnej pravdivosti, veľkosti, krásy a potom povoliť všetkým občanom nárokovať si tieto ľudské štátne alebo cirkevné ústavy.

 

Tak sa zoskupujú pred našimi očami okolo panujúcej štátnej moci vpravo cirkev, vľavo škola; alebo: vpravo kňazi, vľavo myslitelia, vpravo viera, vľavo mravnosť, vpravo teológovia, vľavo filozofovia, vpravo biblia, katechizmy, dogmatiky, modlitebné knihy, spevníky a kazateľské pokladnice so všetkým ostatným materiálom, omamujúcim duch, vľavo zástupy umení a vied – vykupitelia človeka a jeho ducha, konečne vpravo prázdny plán nebeskej blaženosti, vľavo obsažný plán pozemskej blaženosti.

 

Vždy som sa bál rozhnevať rozum, ale nikdy nie jednotlivcov.

 

Uvedené citácie sú z jeho kníh a archívnych zdrojov, ktoré prešli miernou jazykovou korekciou.