Miroslav Rybár

Vatikán si môže vydýchnuť, no nie spokojne dýchať.

Keby žil 71-ročný katolícky arcibiskup Mons. Rev. Emmanuel Milingo v čase majstra Jána Husa, ktorý dobrovoľne prišiel na XVI. Ekumenický koncil v Kostnici (1414-1418) s úprimným úmyslom vysvetliť svoje názory, skončil by zrejme ako on – upálili by ho ako kacíra na hranici.

V súčasnosti si našťastie rímskokatolícka cirkev už nemôže dovoliť takúto formu argumentov voči tým, ktorí majú iný názor, no prístup k reverendovi Milingovi nie je veľmi odlišný od toho, aký použila v prípade Jána Husa. Hoci cirkev mala s E. Milingom už od roku 1973 určité problémy pre jeho úspešné a populárne liečenie chorých a vyháňanie démonov, za čo ho v roku 1982 zbavili postu arcibiskupa v Lusake (Zambia) a prinútili prísť pod dozor do Vatikánu, ostrý nepriateľský postoj voči nemu začal po tom, čo sa 27. mája 2001 na obrade, konajúcom sa za celebrovania zakladateľa bývalej Cirkvi zjednotenia Rev. Son Mjong Munom a jeho manželky zosobášil v New Yorku so svojou nevestou z Kórey, 43-ročnou lekárkou Máriou Sung Raye Soonovou súčasne ďalšími 59 pármi významných predstaviteľov rozličných vierovyznaní.

Viac otázok ako odpovedí

Ale potom, ako sa 29. augusta v Ríme uskutočnilo osobné, no nie súkromné stretnutie medzi arcibiskupom Milingom a jeho manželkou Máriou Sungovou, na ktorom jej oznámil úmysel rozísť sa s ňou, pani Milingová ukončila svoju hladovku. Rozišli sa vo vzájomnom porozumení a zdá sa, že je všetkému koniec. Najmä pre Vatikán sa táto nepríjemná záležitosť s arcibiskupom po troch mesiacoch konečne skončila, no pre ostatný svet zanechala viac otázok ako odpovedí.

Prečo musela Svätá stolica očividne klamať, že arcibiskup bol manipulovaný a že ho museli dokonca uniesť z USA a tak ho zachrániť, hoci sa sám o stretnutie s pápežom už dlhý čas usiloval a dobrovoľne naň prišiel? Prečo Vatikán tvrdil, že až po príchode Milinga prišla jeho manželka do Ríma, keď tam prišli spoločne? Prečo po tvrdení, že arcibiskup opúšťa svoju ženu, vracia sa k cirkvi a prerušuje kontakty s Munom, mu neumožnili verejne sa k celej záležitosti vyjadriť? Prečo sa vo Vatikáne dušovali, že Milingo sľúbil naďalej zachovávať celibát, hoci už začal rodinný život? Prečo tvrdili, že sa arcibiskup vracia k cirkvi, keď ju nikdy neopustil? Čo je v pozadí toho, že bol zrazu akoby vymenený, poprel sám seba, svoje ideály? Prečo sa vracia k 43-ročnému celibátu, keď predtým tvrdil, že tento inštitút škodí kňazstvu a že Božie požehnanie má prísť k ľuďom prostredníctvom rodiny? Prečo Svätá stolica nechcela umožniť, aby sa uskutočnilo súkromné stretnutie arcibiskupa s jeho manželkou?

Nie je sekta ako sekta

Vatikán od chvíle, ako sa arcibiskup Milingo 27. mája 2001 za celebrovania manželov Munovcov zosobášil, používal v oficiálnych vyjadreniach v súvislosti s Federáciou rodín za svetový mier (FRSM) alebo Cirkvou zjednotenia (CZ), ktorých založenie inšpirovali manželia Munovci, výraz sekta. Toto označenie okrem niektorých pochybných médií seriózne zdroje vo vzťahu k FRSM a CZ nepoužívajú. Preto jeho použitie od začiatku naznačovalo zo strany Vatikánu nekorektné konanie v tejto záležitosti.

Vo Vatikáne používali výraz sekta nielen v zmysle náboženskom, ale i v tom, že reverend Mun manipuluje, ovláda, zastrašuje, používa psychický nátlak a vymýva mozgy ľuďom preto, aby ho nasledovali, čo sa však nepreukázalo. Na druhej strane, ako označiť počínanie Vatikánu, keď arcibiskupovi hrozili exkomunikáciou, ak nepreruší kontakty s „Munovou sektou”, nevráti sa do cirkvi, neprestane žiť s Máriou Sungovou, neostane verný celibátu a neprejaví poslušnosť pápežovi? Vatikán v súvislosti so sektami hovorí, že klamú a zavádzajú. No faktom je, že on sám vedome klamal napríklad i v takých nie veľmi dôležitých veciach, ako je príchod arcibiskupa a jeho manželky do Ríma, čím sa snažil manipulovať verejnú mienku vo svoj prospech.

Vatikán tvrdí, že manželstvo E. Milinga a M. Sungovej je neplatné. Lenže reverend Mun, ako duchovný predstaviteľ CZ registrovanej v USA, má právo sobášiť, teda ním uzatvorené manželstvá sú platné. Svätá stolica preto svojím tvrdením vyjadruje postoj, že nechce uznať manželstvá uzatvorené v inej náboženskej obci  alebo cirkevnej tradícii ako katolíckej. Okrem iného si arcibiskup i jeho manželka želeli, aby mali i katolícky obrad. No po tom, čo Vatikán nereagoval na ich prosbu, rozhodli sa začať rodinný život, čím substanciálne naplnili a uviedli v platnosť svoje manželstvo dokonca aj podľa katolíckej tradície.

Iba prázdne frázy

Vatikán to však nebral na vedomie a tým, že od E. Milinga žiadal, aby zrušil svoje manželstvo, potvrdil, že celibát je pre katolícku cirkev na vyššom mieste ako manželstvo a vyvrátil tak svoje deklarované krásne slová o manželstve, o rodine a o rodičovstve, ktoré sa takto stali len prázdnymi frázami. Taktiež tým ukázal, že nemá záujem o riešenie problémov okolo sexuálnych afér kňazov a detí z toho narodených, znásilňovania mníšok farármi a nútených potratov otehotnených mníšok, homosexuality a pedofílie kňazov, na ktoré arcibiskup Milingo  v súvislosti s cirkevnou disciplínou povinného celibátu poukazoval.

Rev. Milingo, nech už z akýchkoľvek dôvodov, no na naliehanie najvyšších cirkevných predstaviteľov opustil manželku, čím Vatikán násilne rozbil ich manželstvo. Nie je to však nič nového, pretože už v roku 1095 pápež Urban II. nariadil, aby tých ženatých kňazov, ktorí neuposlúchnu požiadavku celibátu, uväznili pre dobro ich duší a aby ich manželky a ich deti predali do otroctva! Čo môže byť horší pocit pre ženu, ako byť odlúčená od manžela a predaná do otroctva? Byť doslovne odkopnutá milovaným manželom? V prípade M. Sungovej sa tak stalo na nátlak najvyššej cirkevnej autority. V tomto nejasnosťami zahalenom prípade nemožno E. Milinga veľmi obviňovať ani súdiť, hoci jeho vyhlásenia a skutky po stretnutí s Jánom Pavlom II. hovoria v jeho neprospech. No okrem neho a Vatikánu asi nik presne nevie, čo sa s ním dialo a čo ho priviedlo k takému rozhodnutiu, aké sa nám prezentuje. Ťažko totiž uveriť, že to boli slová pápeža o návrate k cirkvi, pretože túto výzvu arcibiskup obdržal ešte pred svadbou. Nie že by po takomto radikálnom obrate E Milingovi povolili, aby si to osobne vyjasnil s manželkou: dlhý čas jej upierali možnosť stretnúť sa s manželom osobne, čím porušili základné ľudské právo.

Nuž, Vatikán sa naozaj nezaprel. V tomto prípade konal síce typicky katolícky, ale rozhodne nie kresťansky. Potvrdil, že cirkevná disciplína celibátu je preň dôležitejšia ako manželstvo a ako ľudia. Ukázal, že slová o manželstve, rodine, láske k blížnemu a k nepriateľovi (ako vníma fiktívnu Munovu sektu) sú len prázdne frázy a že i z toho dôvodu etika a morálka preň nič neznamenajú Hoci dosiahol, čo chcel, dôvera voči rímskokatolíckej cirkvi sa tým ešte väčšmi naštrbila.

Prameň: Miroslav Rybár, Nekonali kresťansky, Slovo, č. 46, 2001.