Židia, kresťania aj moslimovia považujú za „praotca” svojej viery prvého z veľkých prorokov Starého zákona a Koránu, Abraháma. Preto sa niekedy označujú za tzv. abrahámske náboženstvá. Od Abraháma odvodzujú svoj pôvod nie len náboženské komunity, ale aj etniká: Arabi od Abrahámovho syna Izmaela, Židia od Abrahámovho syna Izáka a vnuka Jakuba (zvaného aj Izrael), ktorého dvanásť synov sa tradične považuje za predkov dvanástich kmeňov Izraela.

Toto je druhý článok série Biblia vs. história. Prvý, s názvom Preberanie mýtov, bohovia v rozklade a popletené stvorenie, nájdete TU.

Tradície s príbehmi o živote Abraháma a ďalších patriarchov opisujú ranú prehistóriu Izraelitov. Ako uvidíme, nie tak, ako sa odohrala. Odrážajú obavy a očakávania redaktorov a editorov starozákonných textov žijúcich okolo roku 700 pred n. l. v oblasti Judského kráľovstva (teda južného z dvoch kráľovstiev Izraelitov, ktoré vznikli rozpadom spoločnej izraelitskej monarchie koncom 10. storočia pred n. l. — ďalším bolo Izraelské kráľovstvo nazývané tiež Samária).

Čítať celý článok: In Vivo magazín