Ostatné časti nájdete na nasledujúcich odkazoch: Mýtus 1, Mýtus 2, Mýtus 3, Mýtus 4,
Mýtus 5, Mýtus 6, Mýtus 7, Mýtus 7. (dokončenie), Mýtus 8

Po prvej časti mýtov a legiend o odluke venovanej problematike spolupráce štátu a Katolíckej cirkvi, druhej — „rovnosti” občanov bez ohľadu na ich svetonázor, tretej — financovaniu ústredí cirkví a duchovných štátom, štvrtej — pôsobeniu cirkví v armáde a ozbrojených zložkách štátu, piatej — cirkevnému školstvu a šiestej — cirkevnej charite a diakonii, prichádza ďalšia časť mýtov a legiend. V tejto siedmej časti sa budeme venovať tzv. siedmej veľmoci — médiám a miestu i aktivitám cirkví v nich. Pojem „Siedma veľmoc” zaviedol v sedemdesiatych rokoch 19. storočia nemecký ríšsky kancelár Otto von Bismarck, kedy k dovtedajším šiestim svetovým veľmociam (Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Taliansko, Rusko) priradil práve médiá (v tých časoch tlač). Médiá manipulujú verejnou mienkou a hýbu kolesami dejín. To si veľmi dobre uvedomujú aj cirkvi a preto sa na médiá a vplyvu na ne osobitne zameriavajú. V prvej polovici siedmej časti sa budeme venovať cirkevným médiám.

Mýtus 7 — Osamotený hlas volajúceho na púšti

Náboženstvo pre svoj rast a rozvoj potrebuje okrem organizácie (cirkev, zbor, spoločenstvo), vierouky, noriem a zákonov, najmä obrady na pravidelnej báze (denne, týždenne či mesačne) spojené so „zjaveným (zvestovaným) božím slovom”. Náboženské obrady sa prepájajú so sviatkami viery (napr. nedeľa, deň pokoja, deň „pána”) a sviatkami života veriacich (napr. narodenie, svadba, smrť). Viera organizuje život ľudí a náboženstvo sa stáva integrálnou súčasťou ich života. Pravidelným opakovaním obradov sa vytvára u veriacich „dynamický stereotyp”, ktorý ešte viac posilňuje potrebu ich účasti na obradoch a výrazne fixuje „vhodnú” (jedinú správnu) morálku, hodnoty a správanie ľudí.

Opakované náboženské obrady sú prvou a základnou formou masmediálnej práce. Masou sú veriaci, médiami kňazi a kazatelia. Ako však ukazujú sociologické výskumy (SAV 2014) každodenná opakovaná účasť veriacich na bohoslužbách je dnes skôr výnimočná. Denne sa na bohoslužbách zúčastňuje len mizivé percento veriacich — 8,1 %. Raz týždenne chodí na bohoslužby 20,0 % a aspoň raz mesačne len 12,6 %. Pri zdôvodňovaní navýšenia financií pre cirkvi sa však argumentovalo fiktívnym číslom všetkých veriacich zo sčítania ľudu, bez ohľadu na to, či sa zúčastňujú života cirkvi alebo nie. Tieto údaje vysvetľujú aj to, prečo cirkvi hľadajú spôsob ako doplniť bohoslužby inými formami masmediálnej práce.

Sila slova — tlačené a čítané

Silu a vplyv tlačeného slova ukázala už reformácia, keď Luther dokázal geniálne využiť informačnú revolúciu spôsobenú vynálezom kníhtlače Johannom Gutenbergom. Práve vynález kníhtlače dokázal prelomiť monopol Katolíckej cirkvi na „božie slovo”. Nie je preto náhodou, že už v Zákone o slobode náboženskej viery č. 308/1991 Zb. je v druhej časti, §-e 6, bode 1., písm. i) je priamo uvedené: „Cirkvi… môžu na plnenie svojho poslania najmä: prevádzkovať tlač, nakladateľstvá, vydavateľstvá a tlačiarne”. Prečo štát toto právo osobitne zdôrazňuje a zaručuje v tomto zákone len (opäť!) pre štátom registrované cirkvi je ťažko zdôvodniteľné, resp. sa nedá racionálne vysvetliť.

Napriek tomuto zvýhodneniu vlastné časopisy a noviny v tlačenej podobe vydáva len deväť, t. z. polovica z osemnástich, registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Vydávajú 75 tlačovín zameraných na duchovný život, formovanie viery, rodinu a deti, teológiu, cirkevné právo, semináre, misie a rehole. A to v tomto počte sú zarátané aj mesačník Bratskej jednoty baptistov a štvrťročník Kresťanských zborov, ktoré sa vydávajú v spoločnej edícii s českou partnerskou cirkvou. Odpoveď na otázku: Prečo je to tak?, je jednoduchá: Peniaze. Mať legislatívnu možnosť (a slobodu) vydávať noviny a mať na to peniaze, sú dve rozdielne veci. Kto na čo má a čo si môže dovoliť(aj vďaka finančnej podpore štátu), ukazuje prehľad vo vydávaní cirkevnej tlače na Slovensku za rok 2019:

Cirkev	Počet titulov	Týždenník (dvoj…)	Mesačník (dvoj…)	Štvrť ročník	Občasník (1-3 čísla)
Katolícka cirkev	56	3	22	13	18
Evanjelická cirkev, a.v.	9	1	5	2	1
Ostatných 16 (reálne 7) cirkví spolu	10	0	7	1	2
Spolu:	75	4	34	16	21

* Spracované podľa údajov ústredí cirkví, bez farských, resp. zborových časopisov

Rozsah dominancie katolíckej tlače podčiarkuje aj skutočnosť, že iba Katolícke noviny, ako jediný a súčasne aj najväčší titul cirkevnej tlače, sú súčasťou projektu overovania tlačeného a predaného nákladu periodík, ktorý realizuje Systém ABC SR. Z neho vyplýva, že napriek poklesu predaných výtlačkov za posledných desať rokov — absolútne o 26 034 kusov a percentuálne o 30 % (podobný trend je u všetkých tlačených médií) — patrilo im v roku 2019 s priemerným mesačným predaným nákladom 56 125 kusov piate miesto medzi týždenníkmi na slovenskom trhu. Je to dané aj tým, že až 84 % (najviac zo všetkých týždenníkov) všetkých predaných výtlačkov tvoria predplatitelia. Podľa výskumu samotných Katolíckych novín (2019) viac ako 30 % ich číta dlhšie ako 20 rokov a ďalších 27,2 % sú priaznivcami novín „odjakživa”. Až 80 % ich čitateľov si kupuje aj ďalšie kresťanské periodiká. Najčastejšie mesačník Posol (vydávaný jezuitmi) a farský časopis. Správa výskumu ďalej uvádza, že svetské denníky a týždenníky, viac čitatelia Katolíckych novín nesledujú, ako sledujú…

Sila slova — počuté a videné

Dvadsiate storočie je storočím novej etapy informačnej revolúcie — storočím rozhlasu a televízie. Možnosti tejto masovej komunikácie veľmi rýchlo pochopila Katolícka cirkev. V roku 1929 (krátko po vzniku štátu Vatikán) bolo založené Rádio Vatikán (Radio Vaticana). O význame tohto média pre cirkev svedčí aj fakt, že ho technologicky urýchlene vybudoval — na základe požiadavky pápeža Pia XI. — slávny taliansko-írsky vynálezca Guglielmo Marconi. Už po necelých dvoch rokoch — 12. februára 1931 — začal vysielanie rádia latinským príhovorom Pius XI. Dnes v Rádiu Vatikán pracuje okolo 200 zamestnancov, vysiela v 45 jazykových mutáciách, od roku 1974 aj v českom a slovenskom jazyku. Z hľadiska česko-slovenských reálií je zaujímavé, že autorom svetoznámej znelky rádia Kristus kraľuje, Kristus víťazí (Christus regnat, Christus vincit, Christus imperat) je český hudobný skladateľ Jan Kunc.

Nemôže nás preto prekvapiť, že Katolícka cirkev si aj priamo v tzv. Základnej zmluve (č. 326/2001 Z. z. ) v článku 18. presadila v súvislosti s médiami nasledovné znenie:

(1) Zmluvné strany uznávajú, že spoločenské informačné prostriedky sú dôležitým prostriedkom ochrany slobody myslenia a svedomia, ako aj náboženského presvedčenia a viery.

(2) Zmluvné strany majú právo na slobodu prejavu vrátane práva rozširovať svoje názory a podávať informácie slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom.

(3) Katolícka cirkev má právo vlastniť prostriedky na vydavateľskú činnosť, rozhlasové, televízne a iné spoločenské informačné prostriedky a zariadenia, a využívať tieto prostriedky a zariadenia v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

(4) Katolícka cirkev má právo vstupovať v primeranom rozsahu do vysielania verejnoprávnych spoločenských informačných prostriedkov.

Ak opomenieme fakt, že v bode 2. tohto článku sa právo na slobodu prejavu priznáva aj Slovenskej republike (ako štátu, zmluvnej strane, čo je právny nezmysel, ktorý v zmluve zostal napriek upozorňovaniu zo strany niektorých poslancov!), tak celé znenie článku 18. poskytuje, vzhľadom na charakter zmluvy, medzinárodnoprávne záruky Katolíckej cirkvi nielen vlastniť a využívať médiá na Slovensku, ale i vstupovať do vysielania verejnoprávnych spoločenských informačných prostriedkov. Také práva a ochranu nemá žiadny iný subjekt na Slovensku! Rovnosť šancí a rovnosť v právach je prakticky ilúziou!

Jedenásť registrovaných nekatolíckych cirkví zmluvou č. 250/2002 Z. z. získalo podobné práva. Podmienky vstupu do vysielania verejnoprávnych médií mala pre ne stanoviť osobitná dohoda, ktorá do dnešných dní nebola publikovaná (ktovie či vôbec bola podpísaná)…

Jedinou cirkvou, ktorá prevádzkuje (okrem internetu) vlastný rozhlas a televíziu je Katolícka cirkev. Na základe iniciatívy biskupa Pavla Hnilicu a jeho pomoci pri získaní vysielacej techniky z Talianska i aktivite biskupa Rudolfa Baláža bolo 16.9.1992 v Banskej Bystrici založené Rádio Mária, ktoré od 10. decembra 1994 nesie názov Rádio Lumen (svetlo, žiara). Rádio začalo vysielať 7. apríla 1993, od septembra 1997 vysiela nonstop, aj prostredníctvom satelitu Astra 3B, 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Vlastníkom je Katolícka cirkev prostredníctvom svojich jedenástich slovenských diecéz a Spolku sv. Vojtecha (ten vlastní 2% podiel). Dnes rádiu Lumen patrí 10. miesto v rebríčku počúvanosti rádií na Slovensku.

Aj keď Katolícku cirkev v správnej rade rádia Lumen zastupuje arcibiskup Stanislav Zvolenský, práve na základe jeho pozvania začalo v októbri 2018 vysielať na Slovensku ďalšie konkurenčné, opäť katolícke, Rádio Mária. Je súčasťou celosvetovej siete rádií Mária (WFRM), ktoré vysielajú vo viac ako 71 krajinách sveta. Na Slovensku do minulého týždňa šírilo len cez internet a mobilné siete, ale od piatku 14. augusta 2020, sa šíri už cez digitálne rozhlasové vysielanie DAB+, prostredníctvom ktorého pokrýva asi 40 % územia krajiny. Zriaďovateľom rádia je oficiálne občianske združenie Rádio Mária Slovensko so spoločným predsedom (prezidentom) pre Rakúsko a Slovensko Lukasom Bonellim.

Symbolicky, na svetový deň médií — 4. mája — v roku 2008 začala na Slovensku vysielať katolícka Televízia Lux (svetlo). Vznikla odštiepením od spoločného česko-slovenského projektu TV Noe, ktorý bol podľa slovenských biskupov skôr ekumenickým projektom a občas produkoval programy v rozpore s katolíckou vieroukou. TV Lux je spoločným projektom pôvodne troch, po troch rokoch pôsobenia, už len dvoch subjektov: Produkčného štúdia Lux Communication (40%) a Konferencie biskupov Slovenska (60 %). Svoj signál vysiela cez satelit (opäť!) Astra 3B, internet, káblové televízie. Od roku 2017 vysiela nonstop, 24 hodín denne.

Aj keď sú vlastníci cirkevných médií rôzni, obsahovo za vysielanie média zodpovedá (programový) riaditeľ, ktorého menuje biskup (resp. konferencia biskupov) prostredníctvom televíznej (resp. dozornej) rady. Príkladom dohľadu vedenia cirkvi nad činnosťou médií je situácia z roku 2011 v TV Lux. V tomto roku sa rozhodlo produkčné štúdio Lux Communication vzdať na jeden rok svojich rozhodovacích práv v TV Lux v prospech Konferencie biskupov Slovenska, ktorá takto získala len na jeden rok až 80 % podiel rozhodovacích práv. Vzápätí predseda Televíznej rady a zástupca konferencie biskupov v nej, Jozef Kováčik, e-mailom odvolal saleziána Dária Antona Hatoka z funkcie riaditeľa televízie. Týmto spôsobom však porušil Dohodu o úprave vzťahov spoločníkov TV Lux, podľa ktorej „o poste riaditeľa, ako aj o poste jeho zástupcu rozhoduje televízna rada jednoznačným konsenzom” Výsledkom riešenia tohto „nedorozumenia” bolo, že Saleziáni don Bosca sa nakoniec stiahli z projektu TV Lux, vzdali sa svojho 20 % podielu v televízii a bezodplatne ho ponúkli konferencii biskupov. Tí takto získali definitívne rozhodujúci 60 %-tný podiel v spoločnosti bez toho, aby im iný partner „sám od seba” odstúpil na čas svoje práva.

Zabezpečovať vlastné rozhlasové a televízne vysielanie je pre všetkých, a aj pre cirkev, veľmi náročné po organizačnej, personálnej i finančnej stránke. Najmä finančne si to vyžaduje veľké zdroje. Svojou podporou a finančnými darmi významne pomáhajú priamo poslucháči/diváci prostredníctvom neziskovej organizácie Pre Lumen, n.o. (rádio Lumen) a Klubu priateľov (TV Lux), ale nestačí to:

Ako ukazuje prehľad hospodárenia na štatistickom webe www.finstat.sk obe média boli za posledné roky väčšinou stratové. A to aj napriek rastúcemu trendu tržieb v posledných rokoch a zavedeniu platenej reklamy do vysielania (Rádio Vatikán zaviedlo reklamu vo svojom vysielaní od júla 2009). Podľa tohto portálu je výsledok hospodárenia minulých rokov TV Lux strata —2,2 miliónov €. Ako nás však na svojich webových stránkach prevádzkovatelia upozorňujú: Prioritným cieľom nie je zisk, ale služba veriacim i hľadajúcim (Lumen), ako aj ponúkať program v súlade s náukou a životom Katolíckej cirkvi, prinášať možnosť poznávania a posilnenia sa vo viere, z ktorej môžu čerpať silu do prežívania každodenného života. (TV Lux). Priority poslania médií určuje vlastník, ale aj na ich realizáciu musí mať peniaze…

Ako ukazuje analýza financovania cirkví prevádzkovať vlastné média na Slovensku môže, vďaka štedrej podpore štátu, len jedna cirkev. Po účelovej zmene zákona o financovaní cirkví z minulého roka sa pre niektoré cirkvi podstatne navýšil príspevok štátu. Porovnanie výšky príspevkov za rok 2019 a 2020 ukazuje, že v roku 2020 dostala Katolícka cirkev príspevok vyšší „len” o 3 554 264 €. Zákon zmenou znenia účelu využitia príspevku navyše umožnil cirkvám použiť ho v zásade na čokoľvek zo svojej činnosti.

Zmena zákona nepomohla všetkým cirkvám. Niektoré cirkvi v zásade totiž nemajú čo použiť: Novoapoštolská cirkev dostala v tomto roku príspevok vyšší „o neuveriteľných” 166 €, Starokatolícka cirkev o 1 687 € a Cirkev československá husitská o 1 782 €. Toľko prezentovaný „solidárny” charakter zmeny zákona sa ukázal v praxi. Nie je preto prekvapením že nekatolícke cirkvi neprevádzkujú vlastné rozhlasové či televízne vysielanie, pre mediálne pôsobenie využívajú jedine internet. Príkladom jeho využitia je portál www.Hopetv.sk, ktorým sa Cirkev adventistov siedmeho dňa v spolupráci so štúdiom Nadej (má podobný obsah činnosti ako produkčné štúdio Lux Communication) zapojila do medzinárodnej televíznej siete Hope Channel, ktorá vychádza z kresťanskej hodnotovej orientácie.

(Pokračovanie)

Popis k fotke Rádia Vatikán:
Vľavo štátny sekretár Eugenio Pacelli (budúci pápež Pius XII., v strede pápež Pius XI. a vzadu za nimi stojaci Gugliemo Marconi pri slávnostnej inaugurácii Radia Vatikán vo februári 1931. Zdroj: wikipédia.org

Popis k grafu zisku Rádio Lumen:
Zdroj: www.finstat.sk, navštívené 17. augusta 2020

Popis k grafu zisku TV Lux:
Zdroj: www.finstat.sk, navštívené 17. augusta 2020

Ostatné časti nájdete na nasledujúcich odkazoch: Mýtus 1, Mýtus 2, Mýtus 3, Mýtus 4,
Mýtus 5, Mýtus 6, Mýtus 7, Mýtus 7. (dokončenie), Mýtus 8