Rastislav Škoda

Nedávno som si chcel spresniť ktorúsi citáciu z biblie, zalistoval som si v hrubej knihe a prišiel som na nezrovnalosť, ktorej som si dosiaľ nevšimol, ani ma na ňu nikto neupozornil.

Hovorí sa, že „podľa biblického mýtu Adam a Eva stratili Božiu milosť, lebo nepočúvli Boha. Boh im dovolil …“ Tak to cituje aj Paul Kurtz v knihe Zakázané ovocie – etika humanizmu na s.9. (Vydavateľstvo R. Škoda, 1998).

V každej biblii však čítam: „I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil. A Pán, Boh, prikázal človekovi: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš“. (Gn 2,15-17). Bezprostredne nato nasleduje: „Potom Pán, Boh, povedal: Nie je dobre byť človeku samému. … utvoril … ženu a priviedol ju k Adamovi.“ (Gn 2,18-22).

Mne je z toho jasné, že Boží zákaz jesť ovocie zo stromu poznania bol daný len Adamovi – boh mu vyslovene tykal. Ešte viac zaváži, že v tom čase ešte Eva neexistovala, lebo je napísané a opísané, ako ju Boh „potom“ stvoril, pardon, utvoril. Potvrdenie nachádzam aj v ďalších riadkoch biblie, keď sa už za pár dní spytuje po raji sa prechádzajúci Boh skrytého Adama: „Jedol si azda zo stromu, z ktorého som Ti jesť zakázal?!“ (Gn 3,11).

Nikde nie je reč o tom, že by bol Adam poučil Evu o tom, čo mu Boh zakázal jesť, ale muselo sa to stať, lebo ani to sa nespomína, že by Boh bol opakoval zákaz, daný Adamovi, ešte raz Eve. Ale ako inakšie by bola Eva mohla povedať hadovi: „O ovocí stromu, ktorý je v strede raja, nám Boh povedal: Nejedzte z neho“? (Gn 3,3). Od iného sa to nemohla dozvedieť. Eva sa tu nevyjadruje presne, lebo mala povedať, že „Boh prikázal Adamovi: Nejedz z neho a Adam ten zákaz rozšíril aj na mňa.“

Nepovedzte mi, prosím, že na tom nezáleží; že jednak je zmysel celej akcie zrejmý a jednak generácie židov, kresťanov a moslimov to po tisícročia akceptovali (túto časť biblie majú spoločnú) a nereptali ako ja. Pri oveľa menších sporoch záleží na slovách a spôsobe ich vyslovenia; pričasto zdôrazňujú nielen svedkovia Jehovu, že „lebo je napísané“ – a naraz to má byť aj pre katolíka len alegória?

Pri čítaní vysvetliviek k tejto časti biblie žasnem nad jednou vetou v inej súvislosti, nad veršom Gn 3,15, ktorý sa volá prvou blahozvesťou: predpovedá Máriu, ktorá porodí Krista následkom božieho zásahu a „bez spolučinnosti muža“! Autori ani vykladači tých riadkov iste nemali ani potuchy o tom, že okolo roku 2000 to bude skutočne možné aj bez zásahu lásky božej, bez Ducha svätého a bez premáhania diabla – jednoducho technikou, ktorá sa zrodila v mozgu človeka, klonovaním. S náboženstvom to súvisí len potiaľ, že keďže na klonovanie nie sú potrebné mužské semenné bunky, ba vôbec ani nijaké mužské bunky, ale vystačí sa so ženským vajíčkom a hociktorou inou bunkou ženského organizmu – a vyrastie človek, odteraz je teoreticky možné, že celá populácia Zeme budú natrvalo len ženy – vrátane Vatikánu s jeho kňažkami, biskupkami, kardinálkami – a pápežkou. O tom sa bude ešte veľa hovoriť. Má sa preto klonovanie okamžite a pre všetku budúcnosť prísne zakázať ? Nemyslím. Keď sa vynašiel prvý nôž, resp. nástroj, ktorý sa na dnešný nôž podobal, mal sa zakázať, lebo ním bolo možné zapichnúť suseda? Nezmysel. Nôž sa používa tam, kde ho treba, napr. na krájanie – a občas sa zneužije. Klonovanie sa bude používať tam, kde to bude treba: napr. ak bude nejakému kmeňu vážne hroziť vymretie.

Poznámka 21. januára 2009: najradšej by som tieto laické špekulácie, smiešne pre exegéta, vykladača biblie, stiahol z www, ale nechám to tak. Dnes by som to nenapísal – iba posledný odstavec platí. – R. Š.