Biblista Marc Brettler z Dukeho univerzity uvádza, že asi polovicu Starej zmluvy možno považovať za „históriu”. Upozorňuje však na jednu vec: „Príbehy o minulosti spísané v staroveku sú málo odlišné od tých dnešných až na jeden veľký rozdiel. Autori nemali záujem o minulosť pre minulosť samotnú.”
A tak, hoci „kniha kníh” históriu opisuje, nemožno v jej príbehoch zasadených do dávnych čias hľadať záznam toho, ako sa udalosti týkajúce izraelitského národa skutočne odvíjali (historicite Biblie sa podrobne venuje seriál Biblia vs história).
Bádateľ poukazuje predovšetkým na rôzne príhody zahrnuté v Knihe sudcov, ktorá vznikla spojením nezávislých, ústne kolujúcich hrdinských príbehov. Ďalším príkladom je podľa neho Kniha proroka Jonáša, ktorej hlavný protagonista je známy tým, že strávil tri dni v útrobách veľkej ryby. A prežil to.
Čítať celý článok: In Vivo magazín