Jon D. Miller, Eugenie C. Scott, Shinji Okamoto

V Spojených štátoch je prijateľnosť evolúcie oveľa nižšia ako v Japonsku a Európe, a to pre rozšírený fundamentalizmus a politizáciu vedy v USA.

Predstava vývoja ľudských bytostí z predošlých foriem života je pre biblických literalistov (tých, čo berú bibliu doslovne) neprijateľná a majú s ňou ťažkosti aj menej prísni vykladači biblie. Katolíci a protestanti veľkých protestantských cirkví spravidla akceptujú niektorú variantu teologického učenia tzv. teistickej evolúcie, ktorá vidí v evolúcii spôsob, ako boh uskutočňuje svoj plán „stvorenia ” ľudí a iných organizmov. Mnohí majú pritom problém, že boh sa stáva menej osobným. Pri snahách o zavádzanie „inteligentného dizajnu” do programu výučby v školách sa zachováva predstava božského úmyslu (plánu), ale opúšťajú predstavy dávnejších kreacionistov, napr. o mladom veku Zeme a koexistencii dinosaurov a ľudí v praveku.

Počínajúc rokom 1985 sa v USA zbierajú odpovede dospelých Američanov na otázku, či považujú výrok „Ľudia, ako ich dnes poznáme, sa vyvinuli z predchádzajúcich foriem zvierat” za pravdivý alebo nepravdivý, či si nie sú istí alebo či nevedia. Výsledky boli porovnané s podobnými údajmi z 9 európskych štátov v roku 2002, z 32 európskych štátov v roku 2005 a z Japonska v r. 2001.

V USA sa v priebehu posledných 20 rokov percento dospelých, akceptujúcich myšlienku evolúcie, znížilo zo 45 % na 40 %; percento dospelých, odmietajúcich myšlienku evolúcie, kleslo zo 48 % na 39 %. Percento dospelých, ktorí si neboli istí evolúciou, sa zvýšilo zo 7 % v r. 1985 na 21 % v r. 2005.

Po 20 rokoch verejných debát je asi rovnaký podiel ľudí akceptujúcich a odmietajúcich evolúciu, pričom asi jeden z piatich dospelých sa nevie rozhodnúť alebo jednoducho nevie. Tieto výsledky súhlasia so sporadickými prieskumami dennej tlače z posledných rokov.

Dichotómny formát otázky „pravdivé-nepravdivé” (len dve možné odpovede) vedie k prehnaniu prísnosti oboch rozhodnutí. V rokoch 1993 a 2003 sa dospelým Američanom položila tá istá otázka, ale ponúkla sa im možnosť odpovedať, že ten výrok považujú za „celkom iste pravdivý, pravdepodobne pravdivý, pravdepodobne nepravdivý alebo celkom iste nepravdivý”, resp. že sú neistí alebo že nevedia. Asi tretina dospelých Američanov s istotou odmieta evolúciu, kým len 14 % ju považuje za celkom iste pravdivú. Ak hodnotíme „pravdepodobne” a „nie som si istý” ako stupne neistoty, malo v poslednej dekáde asi 55 % dospelých Američanov o evolúcii neurčitý názor.

Tieto nálezy sa líšia od toho, čo sa zisťuje v Európe a Japonsku. Ak sa najprv pozrieme na jednoduchú otázku „pravdivé-nepravdivé”, zistíme, že koncepciu evolúcie akceptuje preukazne viac dospelých Japoncov a občanov 32 štátov Európy ako Američania. Len dospelí Turci akceptujú evolúciu ešte menej ako dospelí Američania. Na Islande, v Dánsku, vo Švédsku a vo Francúzsku prijíma myšlienku evolúcie 80 % a viac dospelých, v Japonsku 78 %.

V rokoch 2002-2003 sa robil v USA a v 9 európskych štátoch prieskum za pomoci rozšírenej otázky. Výsledky potvrdili nález, že preukazne menej dospelých Američanov ako Európanov z 9 štátov verí, že evolúcia je celkom iste pravdivá. Tretina dospelých Američanov udala, že evolúcia je „celkom iste nepravdivá”; z dospelých Európanov takto myslelo 7 % Dánov, o niečo viac Francúzov a Angličanov a až 15 % Holanďanov.

Bez ohľadu na formu otázky jeden z troch dospelých Američanov s istotou odmieta myšlienku evolúcie, čo je preukazne viac, ako v ktoromkoľvek západoeurópskom štáte. Ako sa dá vysvetliť tento stupeň rezervovanosti voči koncepcii evolúcie u Američanov v súvislosti s vysokou akceptáciou v Európe a Japonsku?

Príčiny rozdielnosti

Po prvé, štruktúra a viera amerických fundamentalistov sa historicky líšia od hlavných smerov protestantizmu v USA a v Európe. Fundamentalistickí biblickí literalisti v USA vidia Genezis ako pravdivú a presnú výpoveď o stvorení človeka, ktorá prevyšuje každý vedecký nález alebo jeho interpretáciu. Naproti tomu hlavné smery protestantizmu v Európe (a ich náprotivky v USA) – podobne ako katolícka cirkev – nevidia protirečenie medzi svojou vierou a dielom Darwina či iných vedcov.

Na preverenie tejto hypotézy sme z dát z USA a 9 európskych štátov vytvorili dvojskupinový štrukturálny model (DŠM)za účelom prešetrenia vzťahu medzi desiatimi nezávislými parametrami analýzou path: vek, pohlavie, vzdelanie, vedomosti o genetike, náboženstvo, pohľad na život, postoj k vede a technológii, dôvera vo vedu a technológiu, výhrady voči vede a technológii, politická ideológia vo vzťahu k evolúcii.

Celkový vplyv fundamentalistického náboženského presvedčenia na postoj voči evolúcii bol v USA temer dvakrát taký silný ako v deviatich európskych štátoch: koeficient path bol -0,42, resp. -0,24, čo znamená, že jednotlivci, ktorí pevne veria v osobného boha a často sa modlia, preukazne menej často považujú evolúciu za pravdepodobne alebo iste pravdivú ako dospelí s menej konzervatívnymi náboženskými názormi.

Po druhé, v USA bola evolúcia spolitizovaná a zatiahnutá do straníckych bojov v miere, ako nikdy v Európe alebo Japonsku. V druhej polovici 20. storočia sa konzervatívne krídlo republikánskej strany postavilo na platformu kreacionizmu, aby získalo hlasy v južných a stredozápadných štátoch, označovaných za „červené”. V deväťdesiatych rokoch oficiálny program republikánov v siedmich štátoch obsahoval výslovnú požiadavku výučby „kreačnej vedy”. V Európe ani v Japonsku neexistuje väčšia politická strana, ktorá by mala vo svojom programe opozíciu voči evolúcii.
V USA bol silne spolitizovaný aj problém potratu a stal sa rozpoznávacím znakom medzi konzervatívcami a liberálmi.

 V našej DŠM štúdii sa ukázalo, že prísni zástancovia hnutia za život preukazne častejšie odmietajú evolúciu ako príslušníci hnutia za slobodnú voľbu. Celkový efekt postoja za život na prijateľnosť evolúcie bol oveľa väčší v USA ako v deviatich európskych štátoch (path = -0,31, resp. -0,09).

Okrem toho sa v USA zistil vzťah medzi konzervatívnym náboženským presvedčením a sympatiami ku konzervatívnej politickej strane. Path-koeficient pre tento vzťah v USA bol 0,26 a v deviatich európskych štátoch 0,17. Path-koeficient pre vzťah príslušnosti k hnutiu pre život a sám sa považovať za konzervatívca bol v USA 0,20 a v Európe 0,06.

Pretože tento dvojskupinový test určuje path-koeficienty podľa spoločnej stupnice, dajú sa výsledky priamo porovnávať a vplyv fundamentalistického náboženského presvedčenia a sympatií pre hnutie pre život možno považovať za aditívne.

Po tretie, vedomosti z genetiky majú mierny pozitívny vplyv na prijateľnosť evolúcie v USA aj v 9 európskych štátoch.
Ukázalo sa, že dospelí, ktorí majú určité vedomosti o modernej genetike, majú skôr pozitívny prístup k evolúcii. Celkový vplyv vedomostí z genetiky na prijateľnosť evolúcie bol v USA a v deviatich európskych štátoch podobný.
Hoci priemerná výška indexu vedomostí v genetike bola o málo vyššia v USA ako v celku deviatich európskych štátov (čo je veľmi prekvapujúce – pozn. prekl.), výsledky štúdie z roku 2005 ukázali, že značný počet amerických dospelých má zmätené predstavy o niektorých zásadných myšlienkach biológie 20. a 21. storočia.

Keď išlo o opis prírodnej selekcie bez vyslovenia pojmu „evolúcia”, 78 % dospelých súhlasilo s vývojom (evolúciou) rastlín a zvierat. Ale 62 % dospelých v tej istej štúdii verilo, že ľudí stvoril boh ako hotové osoby bez akéhokoľvek evolučného vývoja.

Ukazuje sa, že mnohí z týchto dospelých prijali za svoju perspektívu humánneho excepcionalizmu (ľudskej výnimočnosti). Prvky tejto perspektívy možno vidieť v spôsobe, ako mnohí dospelí integrujú (včleňujú) modernú genetiku do svojho chápania života. Napríklad, len tretina amerických dospelých súhlasí s údajom, že viac ako polovica ľudských génov je identická s myšacími génmi a len 38 % ich uznáva, že ľudia majú viac ako polovicu génov spoločných so šimpanzmi. V iných štúdiách vedelo menej ako polovica amerických dospelých podať minimálnu definíciu DNA. Potom niet sa čo čudovať, že temer polovica respondentov v štúdii z roku 2005 nevedela s istotou, koľko ľudských génov sa prekrýva s myšacími a šimpanzími.

Tieto výsledky musia zarmútiť učiteľov prírodných vied na všetkých úrovniach. Základné koncepcie evolúcie sa učia na nižšom a vyššom stupni strednej školy a v kurzoch prírodných vied na kolégiách. Rastúci počet dospelých, ktorí v týchto veciach nemajú istotu, svedčí, že výučba prírodných vied nie je dosť účinná.

Pretože význam biomedicínskych vied rapídne stúpa, mnohí dospelí zisťujú, že je potrebné doučiť sa o týchto koncepciách neformálnymi metódami učenia. Úroveň vedomostí o genetických koncepciách (priemerné skóre 4 na stupnici 0 až 10) svedčí, že mnohí dospelí nemajú dostatok informácií o týchto veciach.

Politizácia vedy v mene náboženstva a politickej príslušnosti nie je v USA nič nového, ale transformácia tradične geograficky a ekonomicky podmienených politických strán na nábožensky orientované ideologické koalície je znakom začiatku novej éry pre miesto vedy v spoločnosti. V druhej polovici 20. storočia celá široká spoločnosť užívala dobrodenia vedy a techniky. Veda sa sebavedome identifikovala, a to ju uchránilo pred otvoreným zaujatím stanoviska. Ukazuje sa, že táto éra sa skončila.

17 bibliografických údajov

Prameň: Science, 11. augusta 2006.
www.sciencemag.org/cgi/content/full/313/5789/765/DC1

Preložil Rastislav Škoda

*  *  *

Dodatok prekladateľa: V diskusii k tejto vedeckej práci sa konštatovalo, že najnovším balením protievolučného kreacionizmu je inteligentný dizajn, „ID”, názor, že určité objekty a javy v prírode sú také zložité, že musia byť činom akejsi najvyššej bytosti. Proponenti ID pripúšťajú určité množstvo evolúcie, ale na oplátku žiadajú, aby vedci uznali, že je možný občasný zásah nadprirodzena. Nemám pre to iný výraz ako zhnitý kompromis.

E. Scottová, ktorá je riaditeľkou Štátneho centra pre vzdelávanie vo vedách (NCES), zdôrazňuje, že akákoľvek pochybnosť o evolúcii je rovnako zlá ako jej priame odmietanie.

 „Hovoria nám, že evolúcia je slabá a nedostatočná veda; že nestačí na všetko – a práve to vraj urobil boh!”, vraví.

Bruce Chapman, prezident Discovery Institute v Seattle, bašty ID, vidí iné vysvetlenie výsledkov štúdie ako fundamentalizmus a politizáciu vedy.

„Občania našej zeme sú povestne nezávislí a nenechajú sa prevalcovať nijakou ideologickou elitou. Najmä nie darvinizmom, o ktorom pochybuje čoraz viac vedcov: 650 ich už podpísalo verejný protest a ich počet rastie.” (Čítal som už aj o 3000, ale či na tom záleží? Nám ide niekto rozprávať o podpisových akciách! – pozn. prekl.)

(Okrem toho má k tomu Nick Matzke z NCES poznámku, že väčšina podpisov pod manifestom je od ľudí, ktorí nemajú nič do činenia s výskumom v oblasti evolúcie.)

Scottová uzatvára, že najnovšie novinky nie sú všetky zlé. Počet dospelých, ktorým chýba istota v ohľade evolúcie, sa zvýšil zo 7 na 21 %, a to na úkor obidvoch krajných skupín: znížil sa síce počet Američanov, akceptujúcich evolúciu, ale rovnako aj počet Američanov, ktorí ju otvorene odmietajú.

„To ma veľmi prekvapilo – to značí, že pohár je dopoly plný. A že máme 21 % spoluobčanov, ktorých môžeme vychovávať.”

V Európe je situácia iná, dokonca aj vo Vatikáne:

„Nové výsledky vedy nám prikazujú uznať, že teória evolúcie je viac ako hypotéza”,

povedal Ján Pavol II. A Osservatore romano označil evolúciu za „kľúč k výkladu dejín života na Zemi” a odsúdil spolitizovanú debatu o evolúcii v USA. Tú teraz ostro kritizuje táto Millerova štúdia. – Rastislav Škoda