Umelý život syntetickej baktérie

Rastislav Škoda

Z tuctov článkov o umelom živote a syntetickej baktérii z posledných dní mám pred sebou dva s diametrálne odlišnými závermi:

Biológ-biochemik Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie SAV píše v •týždni s dátumom 28. mája: „Nevieme, čo je umelý život, ba ani čo vlastne život je. Nikto nestvoril umelú bunku a život už tobôž nie. Ten je tu od stvorenia času.“ Vstupuje do koncertu teológov a ich veriacich, trvajúcich na mystériu života (resp. existencie duše vrátane posmrtného života), ktoré vyhlasuje za ležiace mimo dosahu ľudského dôvtipu čo do schopnosti činu aj chápania jeho dosahu. Kristovi pripisuje vetu „Ja som svetlo, pravda a život“ a dedukuje z nej, že bez Boha sme mŕtvi. Zvykli sme si na tento kresťanský, ale aj iné, hluché dogmatizmy, ale vo vede pre ne nevidíme miesto a v praktickom živote sa bez nich zaobídeme.

Arthur Caplan, profesor bioetiky na Pennsylvania University, píše v Nature.com:

„Tí, čo po tisícročia pevne verili, že život sa nedá vysvetliť mechanistickými, redukcionistickými pojmami, svoj boj prakticky prehrali. Život sa dá urobiť.“

Syntetická biológia produkuje od osemdesiatych rokov minulého storočia užitočné mikróby podľa plánu. Doteraz sa to dialo na základe jednotlivých génov (syntéza humánneho inzulínu v E. coli), odteraz je to možné na základe celého genómu, a to je rozdiel. Je pravda, že Craig Venter použil ako nádobu pre svoj umelo zostavený kompletný dedičný materiál protoplazmu inej baktérie; spomenutých teológov a bioteológov to zvádza povedať, že v skutočnosti nestvoril úplne nový život; že realizoval len technický, nie koncepčný pokrok. Že naďalej platí Harveyovo diktum Omne vivum ex ovo. „Platí,“ komentuje aj kalifornský biotechnológ Deamer. „ale nie na dlho.“ Na Leksovom článku sa mi osobitne nepáči študentov zavádzajúci nepravdivý údaj, že (obilné) zrno na dlani nie je živé. Parabola do nedeľnej kázne.

Caplan to vidí inakšie. Pri monumentálnom diele hľadí na celok, t. j. metabolizujúcu (dobre jediacu a tráviacu) a verne sa rozmnožujúcu baktériu, nie na jej podružné enzýmy. Myslím si, že tak to vidí aj väčšina špecialistov syntetickej biológie a bioetiky, ako do dosvedčuje napr. všetkých osem komentárov odborníkov v Nature (v. 465, 27. mája 2010, s. 422 – 424). Uznávajú, že život sa dá vytvoriť a že treba počítať s tým, že je predo dvermi čas, keď sa budú živé formy vytvárať na 100 % z neživého materiálu, ako to pred 4 rokmi predpovedal Richard Dawkins v Delúzii Boha.

„Z bočnej čiary pozorujem s napätou zvedavosťou, čo sa deje a nebol by som prekvapený, keby za pár rokov chemici hlásili, že pôsobili ako pôrodné asistentky pri novom vzniku života v laboratóriu.“ – Zošity humanistov č. 63, 4. kapitola: Prečo skoro iste nieto Boha, s. 19, 2007.

Čo poviete potom, slovenskí biológovia? Predpokladám, že v desiatkach laboratórií celého sveta sa vedci zanietene púšťajú do opakovania, kompletizovania a zdokonaľovania toho, čo im ukázal ako možné Craig Venter.

Iný obraz sa mi vynára pred očami v súvislosti s Leksovým zrnom. Pred takými osem až desať tisícmi rokov zohrialo jarné slnko čistinku čerstvo naplavenej zeme na brehu Eufratu a skupina ľudí, akí tam vtedy žili, tu žuje zrná, podobné dnešnému jačmeňu, nazbierané na blízkej vyschnutej lúke. Jeden z nich si za pár týždňov všimol, že na čistine vyrástli samé rovnaké rastliny, nesúce cenené plodiny. Opakoval roztrúsenie zŕn, teraz úmyselne, a zrodilo sa roľníctvo so stovkami odvetví podobných činností. Možno sa to udialo inakšie. Na podrobnostiach nezáleží. Ale to je obdoba Venterovho veľkého objavu v mojej mysli.

Poznámka: Táto esej sa už nezmestila do tlačeného vydania ZH č. 83.

28 Comments on "Umelý život syntetickej baktérie"

  1. rastislav | 22. júla 2010 at 17:48 |

    Od prispievateľa
    TvojOponent@gmail.com
    https://sites.google.com/site/tvojoponent/ | TvojOponent@gmail.com | 213.151.217.131
    prišiel komentár, ktorý sa vedie v štýle:
    „Ach jááááj, tí ateisti… ! Dear pán Škoda! Zrejme si Vás zaradím medzi svoje obľúbené terče :).Takú sprostosť, čo ste zlátali, som od Vás ešte nečítal…“
    a v pokračovaní sa vyskytuje sprostý výraz. Takéto komentáre na svojej stránke nepripúšťam.

  2. Nič prekvapivé pán Škoda.Celý príspevok si môžu čitatelia pozrieť tu https://sites.google.com/site/tvojoponent/zoznamy/zoznamy-clankov/kategoria-veda-a-viera/umely-zivot-clovekom-syntetizovanej-bakterie …a sami sa presvedčia, že žiadny sprostý výraz som nepoužil.Z tejto Vašej stránky som vyhotovil PrtSc (to nie vulgarizmus, ako sa možno v tejto chvíli domnievate) a bude zverejnený na internete ako dôkaz cenzúry diskusie Vašou osobou.

    Týmto Vás vyzývam , aby ste citovali vulgarizmy v mojich príspevkoch ! 😀

  3. rastislav | 26. júla 2010 at 19:58 |

    100726
    TvojOponentovi:
    Píšete: „Môj jemne dráždivý ale vecný príspevok BEZ AKÝCHKOĽVEK VULGARIZMOV bol cenzorom Rastíkom Škodom zámerne manipulovatívne (sic!) oklieštený len na prvú vetu a doplnený spôsobom porušujúcim akékoľvek pravidlá slušnej a vecnej diskusie klamstvom, že som v komentári použil sprosté slovo. Prosím, pozorne si prezrite príspevok uvedený vyššie, ktorý je bez úprav a v podobe, v akej bol vložený do diskusie na stránkach R. Škodu k článku o vytvorení umelého života.“
    Píšete: „Týmto Vás vyzývam, aby ste citovali vulgarizmy v mojich príspevkoch.“
    Odpovedám:
    1. Nesúhlasím s Vaším názorom, že výrazy „sprostosť“, „hlúposť“, „blablabla“ a pod. patria do slušnej a vecnej diskusie a ľutujem, že sa bez nich nezaobídete. Ako majiteľ stránky mám právo považovať už nadávky do sprostých, hlupákov a pomätencov za neslušné a nepripustiť ich do tlače.
    2. Prijímam Vašu výzvu a citujem vulgarizmus vo Vašom príspevku: „Musíte s pokorou priznať, že žiadne Mullerove (sic! má byť Millerove a Ureyove) pokusy s bleskami, hromami, čpavkom a inými prdmi neviedli nikdy k vzniku života.“ (Nechcite po mne mnohé sprosté slová, keď som hovoril o sprostom slove.). Domýšľam si, že ste mali na mysli odborný a slušný výraz vetry, ktorý mi vštepovali otec a matka a neskoršie na Vysokej škole vo fyziológii trávenia potravy vysvetlil profesor Fiebiger. Uznám, že ste si vetry nemuseli pamätať z detstva a vo svojom prostredí nepotrebovali používať – ale využite príležitosť a vzdelajte sa.

  4. Ďakujem za reakciu , pán Škoda! Žiaľ, opäť ste sa snažili vykresliť ako vzdelaný človek a zrejme rád sa predvádzate titulmi,postavením a kde čím iným ,lenže tie výrazy , ktoré ste spomínali, nájdete v slovníkoch spisovného jazyka. Pripomínam, že v týchto slovníkoch nenájdete vulgarizmy hrubého zrna. Nájdete si ich tam sám alebo mám Vás usmerniť a poslať Vám číslo stránky, riadku, vydavateľa a rok vydania? Myslím si,že s Vaším vzdelaním si to dohľadáte aj sám.S ľútosťou musím konštatovať, že sa sústreďujete na formu a nie na obsah a potom táto diskusia s Vami je nielen neplodná, ale vyčerpávajúca.Nespochybňujem, že ste boli dobrým žiakom na fyziológii trávenia, to určite nie, na základe demagógie, ktorou majstrovsky narábate, ste zrejme boli dobrým poslucháčom aj iných predmetov, napr. marx-leninizmu. Iste niet nad to byť dobrým žiakom.Máte už dosť rokov,aby ste sa nemuseli uchylovať k manipulácii a zavádzaniu.Či lož je pre Váš pohľad na slušnú a vecnú diskusiu prijateľnejšia ako sarkazmus mierený do srdca oponenta?Hm? Za ten malý preklep v mene vedca či pokusu po ňom pomenovanom sa ospravedlňujem,odpusťte prosím nevzdelanému hlupákovi za to,že Vám siahol na Váš majestát ! 🙂
    P.S.
    Keď človek má vetry,tak prdí alebo vetrá?Prezraďte mi,ako Vás to rodičia naučili…No a “sic!” v slovníku spisovnej slovenčiny som nenašiel.
    ————————————————-
    Rád Teda uposlúchnem Vašu výzvu rozšíriť si vedmostný obzor a dám Vám niekoľko zvedavých otázok tu k témam, kde moje presvedčenie i skúsenosti narážajú na Vami uvádzané skutočnosti.Urobíme to tu alebo budeme diskutovať oddelene na svojich stránkach?
    ————————————————-
    P.S. 2. :
    Všetky tieto príspevky Vám dovoľujem zmazať , pokiaľ sa vrátime k diskusii k témam a osvojíte si písanie k veci , nie k forme,ale k obsahu.

  5. rastislav | 27. júla 2010 at 9:38 |

    Môjmu oponentovi
    1. Sic
    z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
    Sic je latinské slovo, ktoré znamená takto, tak alebo práve tak. Pri písaní sa dáva do zátvoriek a obyčajne sa píše kurzívou, čo znamená, že nesprávny alebo neobvyklý pravopis, fráza, interpunkcia alebo iný predchádzajúci jav je doslovná interpretácia citovaného originálu a nie je to chyba prepisu.
    Môže sa použiť, aby sa ukázalo, že neobyčajné alebo archaické slovo je napísané presne, alebo aby zvýraznilo chybu, často za účelom zosmiešnenia alebo irónie.
    Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Sic“
    2. Vy naozaj nepoznáte výraz “pustiť ducha”? Vás nevarovali rodičia: “A neopováž sa tam, povedzme v kostole, pustiť ducha!”? No pozor, “…a vypustil ducha” (viem to zaspievať) je namieste v celkom inej, posvätnej súvislosti. Tak zomrel len Kristus na kríži!

  6. TvojOponent@gmail.com, možno by bolo vhodnejšie upustiť od skrytých ironických invektív a radšej položiť spomenuté vecné zvedavé otázky. Teda, ak je možné urobiť to tu a nie oddelene na svojich stránkach.

  7. TvojOponent@gmail.com | 9. augusta 2010 at 8:23 |

    Pán Škoda ! Milan Markovič to veľmi pekne a trefne popísal ( jeho myšlienky uvádzam voľne …a náročky jeho , lebo nepatrí medzi žiadnych tých, ktorých Vy s takým opovrhnutím označujete za veriacich ), že “mnohí Slováci nepoužívajú cudzie slová ani nie preto, že by vedeli dobre cudzím jazykom , ale preto,že neovládajú ani len ten svoj”.Dali ste mi za pravdu, že Vaše výrazy sa nenachádzajú v našom jazyku. Je zaujímavé, že cudzie výrazy Vám neprekážajú a slová zo slovníka spisovnej slovenčiny ano.No divná logika.Zrejme Vaša prehnaná kresťanofóbia Vás neustále núti cenzúrovať a mať výhrady skôr k forme ako k obsahu.
    Tou poslednou vetou ste dhalili svoje ego v miere,ako ste zrejme neplánovali.Zraňovanie náboženského presvedčenia byť v uhladenej forme z vás robí človeka zrovnateľného s “osobnosťami” našej krajiny, ako je Slota či pár iných opilcov čo by stálych návštevníkov staničných bufetov.Vzdelanie a ani postavenie z nikoho, ani z Vás, neurobí osobnosť hodnú postavenia na piedestál slávy.Ibaže by z Vás niekto tú osobnosť umelo vyfabrikoval.Ako z Mečiara zakladateľa štátu , zo spomínaného Slotu vlastenca či z vraha, zlodeja ,inkvizítora a udavača Giordana Bruna vedca a mučeníka pravdy.
    Inak gratulujem Vám,že Vaše články je možné čítať aj na stránkach http://www.ateizmus.sk. Na stránkach bývalých satanistov pôsobiacich napríklad na už dnes zablokovanej stránke pentagram.cz.Ospravedlniť Vás môže len neznalosť súvislostí či Vaša chorobná nenávisť voči všetkému kresťanskému.Vy a aj tenario z azetu patríte do jedného košiara rovnako, ako do jednej rodiny patrí nacizmus, komunizmus a liberalizmus.Klasujete sa za vedca , ale pravdu prijímate len zdeformovanú a prispôsobenú vašmu protikresťanskému presvedčeniu.A možno že ani netušíte, čo slovo pravda obnáša .Alebo ma prekvapíte?Čo teda je podľa Vás, socialistického vedca, pravda?Hm?

  8. TvojOponent@gmail.com | 9. augusta 2010 at 8:33 |

    Pán Dominik! Veľmi rád pánovi “vedcovi” položím zvedavé otázky ako laik z oboru,kde on je nepochybne odborník, ale ako je možné viesť rohovor s človekom,ktorý si dovolí upravovať články, bezdôvodne zmazávať a uchyľuje sa k znevažovaniu viery,kde vzťah k Bohu je viac než láska k príbuzným?Stačí sa pozrieť na jeho poslednú vetu, za ktorú, poiaľ by pán Škoda mal svedomie alebo aspoň torzo toho, čo sa nazýva svedomím, by v hlbokom predklone a s rumencom na tvári napísal aspoň jedno písmeno čo by náznak ľútosti a ospravedlnenie.Myslíte si,že by tento príspevok pán Škoda pochopil lepšie, keby som ho vyzval,aby na miesto mena božieho syna napísal meno svojej matky?

  9. TvojOponent, hovorím len, že útočné alebo znevažujúco ladené komentáre nie je cesta k vecnej diskusii; možno ešte tak k ostrej výmene názorov, ktorá ale vzápätí skončí tak rýchlo ako začala. Ostrá reakcia nutne vyvolá na druhej strane rovnakú protireakciu. Už Váš prvý komentár, ktorý som si v plnom znení prečítal na Vašej stránke je podľa mňa dosť ofenzívny a nedivím sa, že odpoveď bola v rovnakom duchu. Ak sa necháte strhnúť a použijete rovnaký bojovný tón aký kritizujete na druhej strane, potom nevidím medzi oboma stranami žiadny rozdiel. Hnev je zlý radca a zastavuje diskusiu aj tam kde by sa dala rozvinúť do vzájomne obohacujúcej výmeny názorov.

  10. 100812
    TvojOponent,
    Napísal som esej-komentár o umelom živote syntetizovanej baktérie. Dal som čitateľom možnosť vyjadriť sa k tejto technickej a filozofickej novinke. Vy využívate príležitosť na svoje celkom iné účty (potraty) a neviem prečo verejne uvažujete o tom, že som „zrejme bol dobrým poslucháčom marx-leninizmu“. Ako to súvisí s mojím záujmom o úžasnú snahu biológov vytvoriť v laboratóriu z neživého niečo živé? Už dávno sa zdá, že sa im to darí – prosím nehaťte ich prácu a nevyslovujte sa o nej neúctivo.
    Píšete, že sa uchyľujem k znevažovaniu viery, ale veď ja som bez pridania jednej hlásky citoval slová Písma, ako ich mám v pamäti od svojej mladosti a ako sú ešte dnes bežné aj medzi kňazmi pri preberaní témy Kristovej smrti na kríži – „a vypustil ducha“. Pozrite sa na frekvenciu tohto výrazu v Googli: 3770 stránok vrátane mojich ZH. Uznávam, že v najnovšom PS Matúš má: „…zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu.“ (Mt 27,50). Marek má: „…zvolal mocným hlasom a vydýchol.“ (Mk 15,37). Lukáš má: „Po tých slovách vydýchol.“ (Lk 23,46). Iba Ján má polostarodávne: „Naklonil hlavu a odovzdal ducha.“ (Jn 19,30).
    Pripisujete mi chorobnú nenávisť voči všetkému kresťanskému, kresťanofóbiu, opilstvo a častú návštevu staničných bufetov, robíte zo mňa namysleného demagóga, luhára, cenzora, socialistického „vedca“ v úvodzovkách, a ženiete ma do košiara nacistov, komunistov a liberálov; aj satanistov. Povedal som ja čo len v náznaku niečo analogické o Vás? Po tom všetkom mi nestojíte za to. Napriek tomu posledný raz prijímam Vašu výzvu a píšem: „V skorých ranných hodinách 5. marca 1992 v rukách mojej sestry vypustila naša drahá mama ducha.
    Dominik,
    ďakujem Vám za porozumenie pre moju možno precitlivelosť na štýl môjho oponenta od jeho prvej vety. Škoda, že takto ostáva úplne bokom rozhovor o otázke vytvorenia života – neviem prečo ho nazývať umelým.

  11. TvojOponent@gmail.com | 14. augusta 2010 at 11:15 |

    Dominik!
    Ak sa vedec uchyľuje k úprave a zmazávaniu slušných a vecných príspevkov, zaslúži si podstatne prísnejšie odsúdenie ako bežní debatujúci či ktosi, komu sa celá spoločnosť neskladala na vzdelávanie na vysokej škole.Ja nespochybňujem vedomostnú úroveň pána správcu stránky, len tvrdím, že pán vedec namiesto šírenia vzdelanosti a vedeckých poznatkov,ktoré sú najlepším liekom na nevedomosť a tmárstvo, šíri nenávisť voči veriacim.Výsmech takýchto ľudí nie je nemiestny, práve naopak.
    Netuším,ktoré vety považujete za útočné, poprosím o doslovné zopakovanie výrokov.Článok o “umelom živote” pána “vedca” (tie úvodzovky sú odo mňa a sú zámerné) bol nezvládnutou úvahou, na pozadí ktorej je veľmi jasne cítiť autorov vťah ku kresťanom.
    Napísali ste, citujem:
    ” Ak sa necháte strhnúť a použijete rovnaký bojovný tón aký kritizujete na druhej strane, potom nevidím medzi oboma stranami žiadny rozdiel.”
    Budem to brať ako porozumenie s oprávneným pranierovaním úvahy o umelom živote autora pána Škodu v oprávnene ironickom tóne, ktorému však autor neporozumel 🙂
    (… a išlo aj bez (nezaužívaných) cudzích slov)

  12. TvojOponent@gmail.com | 14. augusta 2010 at 11:48 |

    Pán Škoda!
    Stačilo tak málo.Stačilo si priznať pochybenie a táto diskusia mohla byť zaujímavá.No ale ste príliš pyšný, nie hrdý, aby ste to dokázali.
    K satanistom Vás radím z dôvodov , ktoré mám rozumovo zdôvodnené.Ale téma je iná, umelý život.Nechajte mi teda právo na svoj názor i prezentáciu a držte sa témy.Alebo to TU chcete podrobnejšie rozvíjať?
    K socialistickým vedcom Vás radím tiež oprávenene.To nie je žiadna hanba, ak sú vo Vašom odbornom živote aj iné než tienisté stránky.Nakniec máme aj nositeľa nobelovej ceny za chémiu z čias socializmu.Bol socialistickým vedcom.To,že Vám som pridal vodzovky je z toho dôvodu, že namiesto vedy tu prezentujete jej zneužitie na veľmi nízkej úrovni, hodnej práve študentom VUML.Len dedukujem.Reakcia je na Vás.Ale téma je iná.Ak ste zabudli, hor sa naspäť na nadpis komentára , úvahy či eseje, či ako to nazývate.
    K luhárom a cenzorom som Vás zaradil tiež oprávnene.Bez najmenšieho dôvodu ste zmazali prvý príspevok,ktorý bol napísaný k téme, čím ste následne zviedli tému rozhovoru úúúúplne niekam inam.Že by zámerne?
    Vaše zahmlievanie a ospravedlnovanie cenzúry, ktorej ste sa dopustili, citáciami zo Svätého písma či zneužvaním smrti príbuznej považujem za suterén.Tak aj tu Vás upozorním,aby ste sa držali témy.
    …………………………………………
    No a teraz zase naspäť tam, kde sme žačali.Táto beseda začala príspevkom ,ktorí si čitatelia pre cenzúru na tejto stránke nemohli prečítať, takže citujem jadro prvého môjho príspevku:
    “Sám pán vedec Craig Venter sa bránil nazvať tento iste významný krôčik v biológii vyrobením umelého života a vonkoncom to nie je dôkaz neexistencie Boha a vzniku života len tak kdesi na medzi.

    Práve teraz musíte s pokorou priznať,že žiadne Mullerove pokusy s bleskami, hromami, čpavkom a inými prdmi neviedli NIKDY k vzniku života a iste mi pomôžete spomenúť si na meno vedca, ktorý ako odpoveď na teoriu samovzniku života urobil pokus so zaváraninovým kompótom,v ktorom ani po roku nevznikol žiadny život.Život môže vzniknúť len z predchádzajúceho života a nikdy z ničoho !

    Pokus pána menom Craig Venter dokazuje,že za vznikom života je mysliaca bytosť, v tomto prípade vedec , ktorý ako z ťaháku odpisuje to,čo nám poskytol Stvoriteľ.Podobne ako človek dnes i tá bunka si môže “myslieť”, že žiadny Venter neexistuje a že vznikla sama len tak a život nemá zmysel a podobné ateistické blablabla :).Pokus Ventera dokazuje, že život sa dá vyrobiť, teda stvoriť, mysliacou bytosťou a kým človek nateraz je schopný nanajvýš len kopírovať, tak ktosi tento koncept života musel vymyslieť.Niekto s inteligenciou vysoko prevyšujúcou nielen tú našu,ale aj tú Vašu”
    ………………………………………..
    Poznámka:Tie spomínané prdy totiž dokazujú omyl vitalizmu, použil som to zámerne, s nadsázkou, pretože tie prdy obsahujú všeličo nevábne, avšak z chemického hľadiska bežne sa vyskytujúce v prírode , ako metán, sírovodík, čpavok.Opravte ma, pán vedec, ak sa mýlim.Takže pán Miiiiiiiiler použil na svoj pokus dostupný materiál, teda na zostrojenie organických molekúl využil čisto anorganický základ.Venter teda nebol priekopníkom vo vyvrátení vitalizmu, skôr pred ním sa to podarilo inému vedcovi výrobou močoviny v 19.storočí (dúfam,že močovina v slovníku ateistického vedca nie je vulgarizmom, ak ak je, nahraďte si ju duchom v kvapalnom stave 😀 ).
    Pán Venter nevytvoril umelý život,len poskladal materiány základ podľa predlohy.Je to iste obdivuhodný počin,ale dokazuje to staré biblické “prach si a na prach sa obrátiš”.Pán Venter iba dokazuje, že pravdy napísané v biblických textoch sú nadčasové a stále platné.A snáď niečo na premýšľanie na dlhé ateistické večere.Aký je asi pôvod slova Adam a prečo?
    Pokus pána Ventera dokazuje nevyhnutnosť prítomnnosti stvoriteľa.A ním musel byť tentokrát sám pán vedec.
    ………………………………………….
    No a aby som posunul tieto prekáračky s pánom Škodom o kus ďalej, tak ako nevedec, laik a súčasne zvedavec ma nesmierne zaujíma,ako sa dá prečítať DNK.Je to tak malý svet, kde lupa nestačí a ako sa dá rozobrať a prípadne preskladať (DNK).

  13. 100815
    Rimania mali v diskutovaní skúsenosti a v takomto prípade pristihnutému povedali: „Keby si bol mlčal, mohol si ostať filozofom.“

  14. TvojOponent@gmail.com | 15. augusta 2010 at 16:42 |

    Iste by mu to povedali aj ľúbozvučnou slovenčinou …

    Ale sa bojíte tej vedy ako bojový ateista pravdy.

  15. TvojOponent, píšete, že “život môže vzniknúť len z predchádzajúceho života a nikdy z ničoho”. Tento názor je Vaše osobné presvedčenie, nie vedecký výsledok ani poznatok. Pokiaľ sa vede podarí výlučne syntetickou cestou z neživých molekúl vytvoriť život, hoci aj presným skopírovaním živej predlohy, potom to prinajmenšom znamená, že život je prírodnou zákonitosťou a dá sa reprodukovať a vyrobiť aj umelo. Nie je žiadny zrejmý dôvod, prečo by sa to nemohlo podariť.
    Čo sa týka klasického vitalizmu, tento vyvrátený zatiaľ nebol ani Venterom, ani Millerom ani vedcom čo vyrobil močovinu. Venter nevytvoril život čisto syntetickou cestou ani podľa predlohy. Synteticky vyrobil kópiu DNA jednej baktérie a tú vložil do prirodzenej vitálnej bunky druhej. Zatiaľ teda pokus Ventera nedokazuje prítomnosť inteligentného stvoriteľa, a to ani vedca. To len k vecným témam vo Vašom príspevku.
    To, či niekto alebo niečo inteligentné vytvorilo koncept života je zložitý problém. Keby to bolo také jednoduché a samozrejmé ako uvádzate, tak by v tomto smere už dávno panovala všeobecná zhoda. Medzi vedeckými a intelektuálnymi špičkami sú však rovnako veriaci ako aj ateisti a názory oboch strán sú argumentačne silné a ťažko napadnuteľné. Niektoré pravdy v Biblii sú možno nadčasové, no o platnosti iných by sa dalo dlho diskutovať. Iste si nemyslíte, že svet vznikol pred 6000 rokmi alebo že stvorenie trvalo šesť pozemských dní. Cirkev už neraz v minulosti preukázala horlivú zanietenosť v určovaní čo je, má alebo nemá byť aby sa o pár storočí ocitla v trápnej situácii uznania svojich omylov. Bolo by preto dobré keby sa z toho ona i jej ovečky poučili a boli opatrní vo svojich ďalších predpovediach a hlavne súdoch o iných. Možno ste chceli naznačiť, že niečo podobné alebo rovnaké robí aj bojovný ateizmus. V tom máte iste pravdu ale uznajme si, že v tomto smere rozhodne nachádza bohatú inšpiráciu práve v dejinách cirkvi.

  16. Po latinsky to znelo “Si tacuisses, philosophus mansisses”, Výrok sa pripisuje Boethiusovi (posledný Riman a prvý scholastik, 5. stor. n.l.), v ktorého knihe “Útecha filozofie”, resp. „Filosofie utěšitelka““ ktosi na otázku radoby-filozofa (vydávajúceho sa za filozofa) „Uznáš teraz, že som filozof?“ odpovedá: „Intellexeram, si tacuisses.“ — „Uznal by som, keby si bol mlčal.“
    Rakúsky kabaretista Josef Hader si to v jednom programe preložil ako “Keby si bol držal hubu, nebol by nikto zbadal, že si trpák. ”
    Prosím Vás, nerobte sa, že máte poňatie o tom, čo robí Venter a ľudia jeho typu a kalibru. Prečo by sme sa tu mali baviť o tom, „ako sa dá prečítať, ako sa dá rozobrať a prípadne preskladať [sic] DNK“? O tom predsa existujú hrubé aj tenké knihy podľa letory záujemcu. To sa študuje na univerzitách a technikách!
    Píšete, že „pravdy napísané v biblických textoch sú nadčasové a stále platné“. Týka sa to aj miestnych a časových údajov o stvorení sveta? To hádam nie, to sú asi alegórie …
    Vám, Dominik, ďakujem za pekný komentár a verte mi, že som poslednú vetu napísal pred prečítaním Vášho príspevku.

  17. Pán Rastislav!
    Tvárim sa snáď,že rozumiem odbornej stránke výskumu pána Ventera?Nikdy som sa nepasoval do úlohy vedca,Od začiatku tvrdím ,že som laik.
    Viete, aký je základný rozdiel medzi amatérom a profesionál?Amatér o vedeckom probléme dokáže hovoriť celé hodiny a nikto mu nerozumie .Ale profesionál dokáže podať zložitý problém spôsobom,že ho dokáže pochopiť aj obyčajný hlupák. Či laik, ak Vás to poteší, tak ako som napr.laik.Len som dúfal,že vy ako odborník dokážete byť aj popularizátor genetiky a podobných príbuzných disciplín.Podobne ,ako kresťan Grygar dokáže laickej verejnosti čo by popularizáror astronomie podať zložité fyzikálne procesy prebiehajúce vo Vesmíre.”Nuže”? 🙂
    Ostatné v raekcii na pána Dominika.

  18. Pán Dominik!
    Pripájam sa k pánovi správcovi s poklonou a uznaním za pekný a nekonfliktný príspevok.
    Použili ste môj citát, “život môže vzniknúť len z predchádzajúceho života a nikdy z ničoho”.Nie je z mojej hlavy , ale je to výrok vedca a kresťana Louisa Pasteura.Vyslovil ho vraj v reakcii na neprítomnosť života v rok starom kompóte, čím chcel vyvrátiť teoriu samovzniku života.Myslím,že na teraz by sme ho mohli považovať za vedecký výsledok.
    V Biblii sa kdesi píše, že “ten siedmy deň trvá dodnes”.Tým padá názor o dni ako 24 hodinovom cykle a navyše pôvodný výraz z hebrejčiny je možné preložiť rôzne.S kritikou na dôslednosť dodržiavania jednodňových cyklov sa treba obrátiť napr. na Novoapoštolskú cirkev.Myslím,že sme teda obaja presvedčení,že princíp kolektívnej viny uplatňovaný bojovými ateistami či náboženskými extrémistami je nesprávny.

  19. K Dominikovi zo 16.08.
    Vravíte, že názory obidvoch strán (teistov aj humanistov) na vznik života sú argumentačne silné a ťažko napadnuteľné; som rád, že ste nepovedali „rovnako“ silné. Škoda, že sa nedá porovnávať sila nesúrodých argumentov. Astronómovia vedeckými argumentmi demytologizovali (zbavili jeho obyvateľov) pohanský Olymp i kresťanské nebo Starého aj Nového zákona (Eliáš a Mária vraj išli po smrti rovno hore). Darwinova evolučná teória demytologizovala nie síce ešte vznik života, ale už vznik druhov, vrátane človeka. Pokrok vedeckých metód v každej oblasti ľudského života najmä v poslednom desaťtisícročí (od objavu poľnohospodárstva) je jednoducho úžasný: domestikácia zvierat aj rastlín, vznik miest a štátov, industrializácia, počítače, géntechnika; popri tom prvotná, otrokárska, potom feudálna a po nej kapitalistická spoločnosť. To všetko viedlo k odluke cirkvi od štátu, k výluke cirkvi z riadenia štátu.
    Až v súčasnosti zlyháva veda, keď nevie zastaviť devastáciu prírody preľudnenou spoločnosťou; tu nepomôže metóda či technika – tu pomôže len radikálne zníženie veľkosti populácií a rozumné hospodárenie s prírodnými zdrojmi, pri čom zisk nesmie hrať nijakú rolu (viem, že nie ešte dnes).
    Vraciam sa k výrazu demytologizovali: najprv znížili počet bohov z desiatok až stoviek na jedného a pre mnohé osobné a konkrétne situácie je aj tento zbytočný. No hoci nie kvôli nemu robia svoje pokusy Venter a spol., ich výsledok sa predsa bude týkať aj úlohy, ktorú mali v minulosti bohovia (dávali počasie, úrodu, víťazstvo vo vojne) či dnes má Boh: občas dáva síce tomu, kto sa pomodlí, góly víťazného klubu a rezervuje miesto na preplnenom parkovisku, no v prvom rade vraj dáva život našim deťom a všetkému v živej prírode. Už má v človeku konkurenta a pozná ho od čias Prometea.
    Veda sa dlho nevyjadrovala k otázke vzniku života – Darwinova evolučná teória v tomto bode nevylučovala zásah bytosti s nadprirodzenou mocou. Praktické potreby každodenného života a dnes už aj prežitia ľudstva však nútia technikov a vedcov zaoberať sa možnosťami zmeny existujúcich foriem života. V minulosti to boli úpravy zovňajšku a vlastností živých objektov. Pri tom sa získali najmä v posledných desaťročiach také úžasné vedomosti o materiálnej podstate života a možnostiach pôsobenia na živé organizmy, že sa pristupuje k tvorbe nových foriem života, resp. skrátka nového života. Ak sa tých prác zúčastňujú veriaci vedci, odkladajú svoju vieru, keď si obliekajú laboratórny plášť. Nijaké teologické dogmy ani kresťanská etika veriacich vedcov ešte neposunuli biotechnológiu ani o piaď. Našťastie ani nepoľavujúce snahy cirkví znemožniť túto činnosť priamymi zákazmi nemali úspech.
    V otázke vzniku života nie sú obe strany rovnako silné. To, že veriaci Collins úspešne pracuje v biotechnologickom laboratóriu, nijako neprispieva k rozvoju základnej teistickej predstavy, že život dal a dáva len Boh a o tom, ako a kto je to, neslobodno ani len uvažovať inakšie, ako to robili cirkevní otcovia pred tisícmi rokov. Viera zväzuje ruky a myšlienky, trestá Prometea. Ten však „Tu sedí, na svoj obraz formuje ľudí, pokolenie, čo sa mu bude podobať.” (Goethe, Prometeus).

  20. Rastislav, sledujúc trend súčasnej vedy, myslím, že ešte nikdy v jej novodobých dejinách nebola otázka Boha braná s takou vážnosťou ako teraz. Týka sa to najmä hraničných oblastí ako vznik a povaha vesmíru v kozmológii. Aj keď sa tu Boh nechápe v obvyklom náboženskom zmysle, zmysel tohto pojmu je jasný. Celý problém sa točí okolo vzniku vesmíru a v jeho fundamentálnom neuveriteľne presnom vyladení, ktoré umožnilo zložitý a štrukturovaný vesmír korunovaný životom a reflektívnym vedomím. Pokiaľ je náš vesmír jediný, a zatiaľ nemáme jediný empirický dôkaz, že by nebol, potom musíme priznať povahe vesmíru vysoko inteligentný plán na ktorom je vystavaný, či sa nám to páči alebo nie. Súčasná kozmológia má pomerne jasnú predstavu, čo si má pod pojmom Boha predstaviť. Je to jednak Hawkingova myšlienka autorstva základných zákonov od ktorých sa všetko odvíja, ďalej presné nastavenie fyzikálnych a kozmologických konštánt, a tiež otázka, čo uviedlo jeden konkrétny model zákonov z nekonečného množstva iných mysliteľných modelov do reálnej existencie; to je oná Hawkingova otázka, čo vdýchlo konkrétnym rovniciam život. Jediná súčasne známa rovnocenná alternatíva, ktorá sa snaží vysvetliť vznik vesmíru bez predpokladu inteligentného plánu je hypotéza multiverza, o ktorej sme tu hodne popísali. Okrem toho, že ide len o nedokázanú hypotézu, je jej problém v tom, že je veľmi netriviálna, významne prekračuje rámec nám známej empírie a dokonca i sama prináša rad paradoxov, ktoré vedú k istým religióznym záverom. Jej najväčšia ťažkosť však spočíva v jej praktickej empirickej nedokázateľnosti vzhľadom na obrovské predpokladané rozmery a vzdialenosti mimo náš pozorovací rádius. Otázka Boha je seriózne zvažovaná ako jedna z platných hypotéz súčasnej kozmológie.
    Kresťanská etika veriacich vedcov možno neposunuli biotechnológiu ani o piaď ale môže zabrániť aby sa jej výsledky zneužili a tak uchrániť ľudstvo od možnej katastrofy. Iste si dokážeme predstaviť čo by taký zmutovaný alebo umelo vytvorený vírus dokázal spraviť s ľudskou populáciou.
    S tým Prométheom je to tiež dvojsečná zbraň. V nedávnych dejinách sme už zažili zopár Prométheov, ktorí sformovali ľudí na svoj obraz. A tých niekoľko sto miliónov ktorí sa nedali sformovať to už, žiaľ, nerozchodili. Kiež by im viera alebo čokoľvek iné riadne zviazala ruky a myšlienky.

  21. rastislav | 24. augusta 2010 at 9:11 |

    Dominik,
    neprenáhlite sa prosím. Otázka existencie Boha nemôže byť braná s väčšou alebo menšou vážnosťou, resp. kabaret tu nezaváži. Túto vážnosť problému uznávam v celom priebehu dejín bez ohľadu na aktuálny kameň úrazu v jednotlivých érach. S uspokojením evidujem, že Vám už nejde o nedôveryhodný obsah Biblie (stvorenie Adama a Evy, povedzme s bielou či čiernou pokožkou), ale o povahu vesmíru.
    Staviate na jedinečnosti nášho vesmíru. Čo koho po tom? Načo toto odvádzanie pozornosti? Bol by rozdiel medzi jedným a dvomi vesmírmi? Jedným a stami? Ani medzi jedným a miliónom vesmírov nevidím rozdiel v jeho pochopiteľnosti, resp. stvoriteľnosti! Čo však poviete o jedinečnosti života v našom slnečnom systéme a možnosťou života – samozrejme pripúšťam tisíc foriem života – v tisícoch slnečných sústav, podobných našej – v tomto našom jedinečnom vesmíre, čo je veľmi pravdepodobné? Prenecháte asi aj potom teológom priasť ich pavučiny a preberiete ich. Vy ste už raz taký.
    Na dôkaz „vysoko“ inteligentného plánu citujete fyzikálne a kozmologické konštanty, na ktorých mi veľmi nezáleží. Trápi ma neinteligentnosť mojej kostry štvornožca, hrozba rakoviny a cholery, zemetrasenia a povodne; vojny a terorizmus. Toto bol plán? Z Hawkinga robíte teistu a pripisujete mu vlastnosti, ktoré nemá; pochybujem, že by ako popredný kozmológ mal „pomerne jasnú predstavu, čo si má pod pojmom Boha predstaviť.“ Mne sa páči Dawkinsova poznámka, že hoci je to krajne nepravdepodobné, vylúčené to nie je. Ale keby sa raz dokázal Boh, bol by celkom iný, ako všetky dnešné predstavy. Nejdem hľadať dôkazy Hawkingovho agnosticizmu.
    Prekvapuje ma, že hovoríte o „nedokázateľnosti multiverza vzhľadom na obrovské predpokladané rozmery a vzdialenosti mimo náš pozorovací rádius“ a hneď v nasledujúcej vete uvažujete „seriózne“ o existencii Boha – má Boh menšie rozmery alebo je nám bližšie?
    Pripisujete kresťanskej etike moc „uchrániť ľudstvo od možnej katastrofy, ktorú si dokážeme predstaviť.“ Smiem Vás poprosiť o niekoľko takýchto prípadov za posledných 2000 rokov? Sám sa pokúsim zostaviť opačný zoznam, keď kresťanská etika páchateľov nezabránila ich vraždeniu a plieneniu:
    – konkvista Latinskej Ameriky – vyvraždenie pôvodného obyvateľstva Južnej a Strednej Ameriky dobyvateľmi z katolíckeho Španielska, „najstaršej (a tuším najmilšej) dcéry cirkvi“;
    – vznik USA o.i. vyvraždením Indiánov Severnej Ameriky (protestantskými puritánmi, tými najhorlivejšími veriacimi);
    – 1. svetová vojna – 10 miliónov mŕtvych, 20 miliónov ranených (pod vedením rakúskych, nemeckých, anglických, ruských atď. kráľov „z božej milosti“);
    – 2. svetová vojna – 45-60 miliónov mŕtvych (z toho 26 miliónov ZSSR, 4,6 milióna Poliakov); dobre, náboženstvo nehralo nijakú rolu pri jej rozpútaní; ale reprezentanti západu boli napospol veriaci nejakej cirkvi a Stalin sa na pár rokov prihlásil ku kresťanskej minulosti Ruska. Obidve strany vyhlasovali za neľudské len činy protivníka.

  22. Rastislav, možnosť inteligentného plánu prejaveného v presne nastavených konštantách by Vás mala zaujímať, pokiaľ považujete vedecké poznanie za smerodatné. Kostru by som ešte považoval za dosť inteligentnú aj keď to nie je ideálne; vojna, cholera a zemetrasenia sú hrozby, to uznávam. Ale povedzme si úprimne, je množstvo dobrých vecí, čo sa okolo nás deje, no my ich považujeme za samozrejmé alebo si ich vôbec nevšímame. Sme tak skôr zameraní na tie zlé; keď sa objavia, spôsobia nám problémy a zapamätáme si ich. Ak by sme veci videli a hodnotili proporcionálne a dokázali tie dobré ‘samozrejmosti’ oceniť rovnako ako sa necháme deprimovať tými zlými, možno by to zmenilo náš celkový pohľad smerom k pozitívnejšiemu videniu vecí. Život sa, žiaľ, neskladá len z príjemností, a zrejme tak akosi funguje na princípe niečo za niečo. Aj keď je pravda, že niekedy dokáže vyviesť veľmi nepekný kúsok.
    Napísali ste, že keby sa raz dokázal Boh, bol by celkom iný ako všetky dnešné predstavy. Ja si myslím to isté. A niečo podobné si myslím aj o súčasnom nazeraní na hmotu, priestor a vlastne celú fyzikálnu realitu. Je dosť možné, že o pár storočí sa pohľad na prírodu a Boha zmení natoľko, že súčasný svetonázorový antagonizmus a búrlivé diskusie budú na úrovni urputnej polemiky, či je pohár do polovice plný alebo do polovice prázdny.
    Skutočná kresťanská etika je jedna vec a jej prázdne deklarovanie druhá. Existuje veľa ľudí, kresťanov, nekresťanov i ateistov ktorí žijú podľa nej aj bez zbytočných slov. Uviesť sa dá veľa príkladov pre aj proti, mňa momentálne napadá Gándhí.

  23. Dominik: Skutočná kresťanská etika je jedna vec…

    No, keby tam bolo napísané “Skutočne dobrá etika je jedna vec”… tak by sa s tým ďalej aj dalo nejako súhlasiť. Inak sa nedá. Obávam sa, že v takto uvedenej vete je zámena významu slov. Podsúva sa, že kresťanská = dobrá, čo nie je nutne pravda. Kresťanská je kresťanská, taká onaká, a dobré sú rôzne etiky, aj humanistická je dobrá…

    Pokojne by na konci mohlo byť napísané takto (a veľa by sa nezmenilo na význame vety):

    Skutočná humanistická etika je jedna vec a jej prázdne deklarovanie druhá. Existuje veľa ľudí, kresťanov, moslimov, nekresťanov i brajtov, ktorí žijú podľa nej aj bez zbytočných slov.

    (Chcem len upozorniť na spojenie slov v tamtej vete, kde namiesto kresťanská môže byť aj iná etika.)

  24. Lemmy, veď ja som nenapísal, že kresťanská etika je jediná dobrá. Nerozoberal som etiku ako takú ale reagoval len na konkrétnu poznámku o kresťanskej etike.

  25. Potom platí to, čo som napísal, lebo neplatí: Skutočná humanistická etika je jedna vec a jej prázdne deklarovanie druhá. Existuje veľa ľudí, kresťanov, moslimov, nekresťanov i brajtov, ktorí žijú podľa nej aj bez zbytočných slov.

    Nežijú podľa nej, ani bez zbytočných slov.

    Fero nekradne. Ondrej (tiež) nekradne. Fero je humanista. Z toho vôbec nevyplýva, že aj Ondrej je humanista. Iba obaja nekradnú, ale nemajú spoločnú etiku. Nemôžeme hovoriť jedným dychom, vetu po vete, že existuje nejaká skutočná kresťanská etika, a hneď tvrdiť, že podľa takej etiky žijú aj nekresťania. Nežijú!!! Podobnosť neznamená to isté.

  26. Ak vyžaduješ od etického správania aj vyznávanie ideológie, svetonázoru alebo náboženskej vierouky, ktorá je v prívlastku tej alebo onej etiky, potom, samozrejme, Ondrej nežije podľa humanistickej etiky a Gándhí podľa kresťanskej.
    Ak ale vezmeme samotný vecný obsah nejakej etiky – motivácie, vzťahy, správanie medzi ľuďmi, konkrétne prejavy a postoje bez ideologickej nadstavby; teda obyčajné ľudské postoje a vzťahy, potom môže kľudne Ondrej žiť podľa humanistickej etiky aj keď nie je humanista.
    Ja etiku chápem práve v tomto druhom zmysle, pretože ten vecný obsah ľudí zbližuje, pokým ten svetonázorový rozdeľuje, s čím mám etický problém.

  27. Upozornil som iba na túto chybnú časť, nič viac, len toľko, že toto je hrubá chyba, a vysvetlil som, aj prečo:

    Skutočná kresťanská etika je jedna vec a jej prázdne deklarovanie druhá. Existuje veľa ľudí, kresťanov, nekresťanov i ateistov ktorí žijú podľa nej aj bez zbytočných slov.

    Nežijú!!! To je všetko. Mne ide len o to, aby sa na tom niekto nedomotal. S takými hrubými chybami sa stretávame predsa často, a je potrebné na to upozorňovať tam, kde je na to priestor. Tu je.

  28. No, mňa si teda teraz domotal úplne…

Leave a comment

Your email address will not be published.


*