Galileo Galilei bol jednoznačne významnou vedeckou osobnosťou a jedným z popredných predstaviteľov vedeckej komunity na začiatku 17. storočia. To ale neznamená, že všetky prvenstvá a objavy, ktoré sa mu pripisujú, sú jeho vlastné, že bol akousi verziou vedeckého mučeníka, alebo že by pracoval v izolácii, bez podpory, bez asistentov, alebo bez toho, aby vychádzal z prác svojich vedeckých predchodcov (ktoré v jeho dobe nebolo potrebné dôsledne citovať, tak ako tomu je dnes). Tiež by sme sa mali mať na pozore pred naratívmi, ktoré ho vyobrazujú bez potreby zmieňovať sa o ekonomickom, spoločenskom a intelektuálnom kontexte, v ktorom pôsobil, a v odluke od ďalších vedcov a väčších trendov v jeho dobe (akým bol vynález teleskopu).
Galileovi by sme tiež nemali uprieť jednu z jeho najväčších zásluh, ktorá spočívala v schopnosti efektívne a pútavo komunikovať vedecké myšlienky iných. Galileove diela sú ľahko čitateľné a sršia vtipom (zatiaľ čo práce jeho významnejšieho súčasníka, Johanna Keplera, sú známe svojim ťažkým, nezrozumiteľným jazykom a nudnosťou). Okrem toho sa Galileo rád zapájal do verejných debát a nebál sa provokovať a vstupovať do otvorených konfliktov, v ktorých sa mohli zaskvieť vedecké poznatky (niečo, čoho sa mnohí jeho súčasníci stránili).
Čítať celý článok: In Vivo magazín