Tom Flynn

Ale ony sa prekrývajú …

V 10. čísle ZH sme uverejnili vcelku súhlasnú recenziu knihy S. J. Goulda Rocks of Ages: Science and Religion in the Fullness of Life (Hory (Skaly, Kamene) vekov: Veda a náboženstvo v plnosti života), teraz dávame slovo odlišnému názoru.

„Viera a veda sú dve celkom rozličné veci,“ povedal už Schopenhauer. „Pre svoj vlastný osoh by mali byť striktne oddelené a ísť každá svojou cestou bez najmenšej pozornosti voči druhej.“ Takto sa dá jednou vetou vyjadriť posolstvo poslednej knihy biológa a esejistu Goulda.

Gould je zaslúžene dekorovaným veteránom bojov o evolúciu. Mal by ľahšiu úlohu, keby veriaci prestali vykrikovať, že darvinizmus vedie k ateizmu a keby sofistickí ateisti ako Richard Dawkins a Daniel C. Dennet prestali robiť to isté. Takto vedú Gouldove argumenty z jednej šlamastiky do druhej.

Gouldova teória o neprekrývajúcich sa magistériách (nonoverlapping magisteria, NOMA) nám radí

„vzájomný rešpekt, založený na neprekrývajúcich sa predmetoch záujmu, na dvoch zložkách múdrosti v plnom ľudskom živote: na našej snahe pochopiť skutočnú podstatu prírody (magistérium vedy) a na našej túžbe definovať zmysel života a dať morálne základy našim činom (magistérium viery)“.

Veda a viera sídlia na dvoch oddelených teritóriách; nemôžu, resp. nemusia byť v konflikte.

Aby toto dokázal, musí Gould zaujať stanovisko, že vedomosti sú koniec koncov len úlomkovité a že ak sa veda a viera neprekrývajú, ani jedna nemôže obsiahnuť všetky vedomosti; ani žiadna ich disciplína to nemôže. Gould si predstavuje vedomosti ako mozaikový obraz, ako „obrazáreň“, ktorej každý obraz je „vložený do hrubého rámu“. Pritom sa mohol pozrieť na argumenty E. O. Wilsona, ktorý vo svojej nedávnej knihe Consilience (Zmierenie) predpovedá možnosť prípadného zjednotenia vedomostí pod plášťom vedy. Keby sa však bol podujal na také epistemologické dielo, bola by to iná kniha. Ak tak ľahkomyseľne odbíja možnosť jednoty vedomostí, svedčí to o jeho metóde. A ak trúchlivo spomína „pravé náboženstvo“, prezrádza to ešte viac.

Gould definuje náboženstvo po spôsobe náboženských humanistov ako „oblasť ľudských cieľov, zmyslov a hodnôt“. „Pravé náboženstvo“ nesmie fušovať do konštatovaní faktov, či sú o fyzikálnom alebo nadprirodzenom svete. Osobitne sa nepripúšťa viera v zázraky: veď prvé Prikázanie znie „Nebudeš miešať magistériá.“   Prekvapuje, ako Gould trvá na tom, že astrológia a učenie o zázrakoch „sa priečia náboženským predstavám väčšiny národov“. S takýmto ohraničením svojej pôsobnosti by súhlasilo len málo existujúcich náboženstiev.

Aj veda musí prejsť popred deformujúce zrkadlá jarmočnej siene smiechu. Pýtať sa na zmysel a hodnotu je jednoducho mimo jej kompetencie:

„Morálne dôsledky … sa musia preberať v inom magistériu …zaoberajúcom sa skôr etickým „mal by si“ ako hľadaním toho, čo skutočne „je“”.

Ale veď to je Moorova kritika naturalistického omylu – dávno známa, no medzi filozofmi stále kontroverzná. Mnohí veria, že naše pochopenie reality musí obsahovať etické hodnotenia. Pripúšťajúc k slovu v tejto otvorenej debate len jednu stránku stavia Gould svoju definíciu vedy na úbohom kladení otázok ku všetkému; priznáva sa k tomu v najdlhšej poznámke pod čiarou (3 strany).

Aj tak majú Hory vekov svoje ohromné cnosti. Gould preberá celú náboženskú literatúru a hľadá citácie, kde sa radí, aby náboženstvo ustúpilo vede, čo predstavuje pre humanistické rozhovory vítaný zdroj nových údajov. V perfektnej záverečnej kapitole rozmetá na márne kúsky súčasné nezmyselné snahy skombinovať náboženstvo a vedu: urobiť z duše kvantum, vymyslieť antropický princíp a pod.

Áno, keď Gould redefinuje vedu a náboženstvo, môžu spolunažívať v mieri. Ale potom sa málo podobajú na vedu a náboženstvo, ako ich chápe väčšina dnešných príslušníkov oboch disciplín. A tak môžu byť nakoniec Hory vekov ironickou demonštráciou skutočnosti, že boj medzi vedou a náboženstvom existuje. Ak sa dajú zmieriť len rozpredajom definícií, potom sa ich konflikt nedá zamlčať. Potom treba tento boj bojovať a vyhrať.

Prameň: Tom Flynn, „But they do overlap“ (Ale ony sa prekrývajú), Free Inquiry 19/4, s. 69, jeseň 1999.

Preložil Rastislav Škoda