Walther Ch. Zimmerli

V jednom bode má Sloterdijk pravdu: o normách pre genotechnické zásahy treba verejne diskutovať.

… Z toho však vyplýva, že od začiatku tu nejde o spor o Sloterdijka. Ten len s jemu vlastnou citlivosťou pre otázky, na ktoré je načase dobre si posvietiť, poukázal na problémy, ktoré sa už inde dávno kompetentne preberajú. Ak vynecháme celú tú nietzscheovskú filológiu reči okolo Heideggera, sú podstatné tri otázky:

1.  Platí tá „veľká biologická rámcová rozprávka“ o vývoji nielen deskriptívne a ako vysvetľovanie ex-post, ale aj preskriptívne a prognosticky? Inakšie povedané: Ak nás evolučná biológia učí, že každý druh sa alebo biologicky ďalej vyvíja, alebo vymiera, prečo by to nemalo platiť aj pre Homo sapiens sapiens? A čo to znamená pri predpoklade, že nevymrie?
2.  Znamená Herderova téza, že kultúrna evolúcia človeka je pokračovaním jeho prírodnej evolúcie, súčasne aj to, že terajší Homo sapiens sapiens vezme do vlastných vedecko technických rúk svoj prirodzený vývoj?
3. Dajme tomu, že na obidve otázky odpovieme Áno. Podľa akých princípov a noriem si máme predstaviť vlastnoručnú evolučnú premenu nášho druhu a neskôr sa možno aj rozhodovať?

Netreba veľa ostrovtipu ani osobitné školenie, aby sa vyslovil súhlas pri prvých dvoch otázkach. Veda a technika už dávno aj bez genotechnických metód podstatne ovplyvňujú náš vývoj. Pomyslime len na nekontroverzné technické výkony ako vynález okuliarov, antibiotík alebo inzulínu. A nezabúdajme na oblasť, ktorá – úplne bez genetickej antropotechniky – už dnes úžasne rozšírila našu kognitívnu aparatúru: internet, pred ktorého výkonnosťou vyblednú všetky fantázie o Golemovi a Frankensteinovi.

A aj v užšej biologickej oblasti platí, že ľudia vzali svoju evolúciu do vlastných rúk. Nemyslím ani tak na produkciu „lepších“, „vyšších“ ľudí, čomu sa v odborných kruhoch lakonicky hovorí „zlepšovacia liečba“ (enhancement therapy) a jej podrobnosti sa tabuizujú. Už súčasná molekulovo biologická diagnostika prenosných dedičných chorôb mení, aj keď nepriamo, genopool našej species. Už v roku 1990 v tom Troy Duster vetril backdoor to eugenics – zadné dvierka do eugeniky.

Je jasné, že v tomto ohľade mal Sloterdijk pravdu. V každom jednom prípade genotechnického zásahu sa treba rozhodnúť za alebo proti, a to nie raz v ľudskej chovateľskej budúcnosti, ale už od desaťročí a dnes tým viac. No nie je celkom pravda, že by sa to bez Sloterdijka nerobilo: stačí pohľad do literatúry a na početné ústavy, ktoré znalecky a s úspechom sa od rokov zúčastňujú biopolitických hľadaní správneho rozhodnutia …Debata o etických pravidlách pre antropotechniky sa síce vedie kompetentne, ale zrejme nie v dosť širokej verejnosti.

Sloterdijk splnil svoju povinnosť. Môže ísť a pokračovať na svojom projekte „Sféry“. Alebo sa azda raz môže ísť informovať do nejakého rastlinárskeho pestovateľského laboratória, ako ťažko sa už pri cukrovej repe alebo kukurici dá realizovať to, čo zdeseným poslucháčom v Elmau ako menetekel písal na stenu. (Skrátené)

*  *  *

Prameň: Walther Ch. Zimmerli, „Die Evolution in eigener Regie“, DIE ZEIT, č. 40, 30. 10. 1999.

Preložil Rastislav Škoda