Čo priniesla návšteva pápeža Slovensku?

V redakcii nášho portálu sme zvažovali ako a či vôbec reagovať na návštevu pápeža Františka na Slovensku. Informačná víchrica, ktorá sa spustila v súvislosti s jeho návštevou bola mohutne jednostranná, účelová, bez akýchkoľvek iných, či len trochu kritických názorov. Pred návštevou pápeža sme prijali a zverejnili Memorandum slovenských sekulárnych humanistov. Toto naše memorandum sme vedome zverejnili práve pred návštevou pápeža s cieľom prezentovať aj existenciu a potreby sekulárnych občanov v našej krajine. Médiá však z memoranda nezverejnili ani čiarku.

Pápež František je len tretím pápežom, ktorý zavítal na územie Slovenska. Po Levovi IX. (v roku 1052 navštívil Bratislavu ako sprostredkovateľ ukončenia vojnového konfliktu medzi uhorským kráľom Ondrejom I. a nemeckým cisárom Henrichom III.) a Jánovi Pavlovi II. (navštívil Slovensko v rokoch 1990, 1995 a 2003). František počas svojich 34 apoštolských ciest stihol za svoj zatiaľ osemročný pontifikát navštíviť v Európe už Turecko (2014), Bosnu a Hercegovinu (2015), Švédsko, Poľsko (2016), Írsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko (2018), Bulharsko, Severné Macedónsko a Rumunsko (2019). A na svojej ostatnej apoštolskej ceste k nim pridal Maďarsko (pol dňa) a Slovensko (tri a pol dňa).

Pápež Slovensko navštívil na pozvanie prezidentky Zuzany Čaputovej. Išlo teda o stretnutie dvoch hláv štátov – Svätej stolice a Slovenskej republiky. Vatikán má totiž ako jediné náboženské centrum na svete, ako štát Svätá stolica, medzinárodno-právnu subjektivitu. Túto výsadu získal vďaka podpisu Lateránskych zmlúv (bližšie v článku Pontifikát Pia XII. a archívy Vatikánu I. – Začiatky) s fašistickým Talianskom, ktoré paradoxne reprezentoval bývalý voľnomyšlienkár Benito Mussolini. Za cenu získania samostatného územia, množstva majetku i financií a medzinárodno-právnej subjektivity, Vatikán otvoril Mussolinimu a fašizmu cestu k moci v Taliansku. Neuveriteľnú cenu za tento obchod sme neskôr zaplatili všetci, osobitne naši židovskí spoluobčania, v časoch Druhej svetovej vojny.

Doteraz za dvadsaťosem rokov samostatnej Slovenskej republiky sa naši traja najvyšší štátni predstavitelia stretávajú s pápežom pravidelne, skoro každoročne (bližšie pozri tu). S tohoročným septembrovým stretnutím to bolo už 27-krát. Charakter štátnej návštevy mala návšteva pápeža Františka len pol dňa, zvyšok to bola klasická pastoračná návšteva pápeža medzi svojimi veriacimi. Za minimálne 7,5 milióna €, z peňazí všetkých občanov. I nekatolíkov a občanov bez náboženského vyznania A s veľkou jednostrannou prezentáciou katolicizmu ako nemenného, dve tisícročia trvajúceho, základu našej národnej kultúrnej identity. Nevadí, že pravda je iná, pretože, ako hovorí bývalý hovorca konferencie biskupov Marián Gavenda: „Keď sa seje, vždy sa niečo zaseje…“

Z viacerých aspektov, ktoré priniesla návšteva pápeža sa budeme venovať len dvom momentom:

Sloboda, zodpovednosť a dialóg pre všetkých

Paradoxne potrebu slobody, zodpovednosti a dialógu osobitne zvýraznil len pápež František v príhovore ku katolíckym predstaviteľom v bratislavskej Katedrále svätého Martina. Predstavil im svoj ideál cirkvi, „…ktorá vie viesť dialóg so svetom – s tými, ktorí vyznávajú Krista, hoci nie sú „naši ľudia“; s tými, ktorí kráčajú namáhavou cestou duchovného hľadania; a tiež s tými, ktorí neveria. Nie je selektívny, nie je to dialóg s malou skupinou, ale so všetkými: s veriacimi, s tými, ktorí sa usilujú o svätosť, s vlažnými a s neveriacimi.“

Aj pani prezidentka Zuzana Čaputová vo svojom príhovore zdôraznila: „Sme odkázaní žiť spolu, a bez pochopenia a vzájomného porozumenia to nedokážeme.“ Ak tie slová naplní, možno jej to umožní porozumieť a pochopiť aj nás. Požiadali sme ju o prijatie európskych a slovenských humanistov v súvislosti s príchodom prezidenta Európskej humanistickej federácie Michaela Bauera a poľských racionalistov na Dni humanistov 2021 na deň 17. júna 2021. Z prezidentskej kancelárie sme dostali len stručnú odpoveď e-mailom: „Dovoľte mi informovať Vás, že Vaša žiadosť bola predložená na zasadnutí Programovej rady prezidentky Slovenskej republiky, kde bola dôkladne prerokovaná. Pani prezidentka si dôveru, s ktorou ste sa na ňu obrátili váži, žiaľ, Vašej žiadosti NIE JE MOŽNÉ VYHOVIEŤ.“ Podľa oficiálneho programu pani prezidentka nemala 17. júna 2021 (a ani 16-teho) žiaden oficiálny program. Dni bez oficiálneho programu využíva pani prezidentka na stretnutie s pracovníkmi kancelárie, štúdium zákonov, prípravy na rokovania. Čas môže v tieto dni tráviť aj mimo kancelárie.

Ak sa pozrieme na oficiálny prezidentský web, tak podľa jeho informácií si pani prezidentka vo svojom programe okrem oficiálnych stretnutí so zahraničnými i domácimi štátnikmi a politikmi našla v nedávnej minulosti čas na stretnutie s predstaviteľmi cirkví, prijatie tenistu Filipa Polášeka a lyžiarky Petry Vlhovej, zástupcov slovenského skautingu, potravinových reťazcov, zástupcov ženských mimovládnych organizácií, Rómov z prvej línie, Jednoty dôchodcov či Katolíckej charity. Našej žiadosti o prijatie európskych a slovenských humanistov ŽIAĽ NEBOLO MOŽNÉ VYHOVIEŤ. Na druhej strane, na zaslané Memorandum slovenských sekulárnych humanistov 2021 odpovedala z našich troch najvyšších ústavných predstaviteľov iba pani prezidentka. Prezidentská kancelária nám poďakovala za zaslanie referenda. A vzali ho na vedomie. Ak si ho aj prečítajú, možno pochopia a porozumejú…

Vyvražďovanie slovenských židov a katolícka cirkev

Pápež František sa verejne a jednoznačne dištancoval od vraždenia tisícov slovenských židov počas vojnovej Slovenskej republiky, pričom otvorene povedal: „V šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov… Tu bolo Božie meno zneuctené, lebo najhoršie rúhanie, akého sa mu môže dostať, je použiť ho na vlastné účely, namiesto rešpektovania a milovania druhých. Tu, pred dejinami židovského národa, poznačenými touto tragickou a neopísateľnou konfrontáciou, sa hanbíme to priznať koľkokrát bolo použité nevysloviteľné meno Najvyššieho na neopísateľné činy neľudskosti! Koľko utláčateľov vyhlásilo: „Boh je s nami“; ale pritom oni neboli s Bohom.“

V súvislosti s tými slovami je paradoxom, že slovenská redakcia Vatikan News začiatkom tohto roka scenzurovala článok z anglického vydania týchto novostí o nových zisteniach k Piovi XII. z Vatikánskeho archívu. V slovenskej verzii článku úplne odstránila zmienky o kritike aktivít katolíckeho prezidenta Jozefa Tisa a biskupa Jána Vojtaššáka pri prenasledovaní slovenských židov. Naopak v súvislosti s otvorením procesu prvého stupňa svätorečnenia – blahorečenia – Jána Vojtaššáka vydala 27. februára 2021 Tlačová konferencia Konferencie biskupov Slovenska list spišského biskupa Ján Kuboša k výročiu prevzatia úradu biskupom Vojtaššákom spolu s vyhlásením Za pravdivý obraz biskupa Vojtaššáka.

Vyššie citované vety z príhovoru pápeža Františka pri stretnutí so židovskou komunitou by mali znamenať automatické skončenie a zastavenie procesu blahorečenia Jána Vojtaššáka. Napriek uvedeným slovám spišský biskup Kuboš venoval pápežovi Františkovi ako dar práve bustu biskupa Vojtaššáka symbolizujúcu podľa jeho slov boj za vieru v minulosti i dnes. Očakávať, že by slovenská katolícka hierarchia sama požiadala o zastavenie procesu blahorečenia biskupa Vojtaššáka, sa asi nedá. Ale vyhlásiť alebo odmietnuť Vojtaššáka ako blahorečeného (prvý stupeň svätosti) môže jedine pápež. Čo urobí pápež František?

Nie slová, čo ako silné, ale skutky a reálne činy sú kritériom pravdivosti. Po veľkých slovách z návštevy pápeža Františka sa naša slovenská spoločnosť žiaľ okamžite vrátila do starých koľají. Slová odniesol vietor, činy nenasledujú. Budú slová pápeža aspoň niekedy a niekým naplnené? 

 

P.S.

Titulná fotografia článku reprodukuje pamätnú medailu, ktorú pani prezidentke Zuzane Čaputovej venoval pápež František. Zobrazuje Sedembolestnú panu Máriu ako patrónku Slovenska v pozadí so slovenským dvojkrížom. Pápež môže takto vidieť Slovensko. Pani prezidentka by však aj pri výbere darov pre pápeža mala rešpektovať ideologickú a náboženskú neutralitu Slovenskej republiky, ktorú reprezentuje. Tentoraz, na rozdiel od svojej prvej návštevy vo Vatikáne, to pri voľbe darov pani prezidentka rešpektovala. Zdroj fotografie: www.prezident.sk

Be the first to comment on "Čo priniesla návšteva pápeža Slovensku?"

Leave a comment

Your email address will not be published.


*