Jack Spirko

Naučte sa dopestovať si vlastnú potravu, radí moderný survivalistaKaždé ráno pri ceste do práce si pustím podcast (súbor so zvukovým záznamom z internetu napr. vo formáte MP3 – pozn. prekl.) survivalizmu (spôsob života zameraný na prežitie v akýchkoľvek podmienkach – pozn. prekl.), pretože už niekoľko mesiacov sa venujem otázkam poľnohospodárstva a permakultúry (od permanentná agrikultúra – poľnohospodárstvo schopné fungovať udržateľne na danom mieste donekonečna), a to z veľmi jednoduchého dôvodu: hoci komunita survivalistov zdôrazňuje význam zásob potravín pre budúcnosť, existuje konečná hranica možností skladovania pre jednotlivca alebo rodinu. Lepšie ako dlhodobé skladovanie je mať určitú schopnosť vlastnej výroby.

V každom kúte nášho štátu sa objavujú nové záhrady. Jedni chcú lepšiu kvalitu, keď konzumujú svoju zeleninu, iným záleží na uhlíkovej stope / produkcii CO2 a výsledok je, že milióny Američanov si zakladajú záhrady v rámci hnutia „späť na vidiek“. Mnohí tvrdia, že to recesia učí ľudí záhradkáriť; možno, ale prvý rok znamená záhrada spravidla finančnú stratu. Myslím si, že skutočnou hnacou silou revolúcie záhradkárenia je uvedomenie si početných rizík zásobovania potravinami.

Pozrime sa zblízka na cenu záhrady v prvom roku. Väčšina ľudí chce začínať s modelom „hotového záhonu“, a to pre kvalitu pôdy, výnos, jednoduchosť prvých prác atď. Väčšinu „nových záhrad“ zakladajú „noví záhradkári“, ktorí nezačínajú semenami, a k prípadnej šope, dobrej zemine a inštaláciám pribúdajú výdavky za priesady, takže pre začiatok je to investícia vo výške 300-500 USD.

Nemusí to byť toľko, ale niekedy ľudia radi vydajú viac, aby mali rýchlejší výnos a menej fyzickej práce. Ak máte šťastie, vypestujete zeleninu v hodnote 300-500 USD, ale môže sa prihodiť všeličo. Okrem toho tí, „čo pociťujú dôsledky recesie“, nie vždy si môžu dovoliť spomenuté výdavky na neistý očakávaný výnos, ak ich tlačí každodenná potreba.

Sú aj jednotlivci, ktorí myslia na možné úpadkyzajtrajška a na pravdepodobný nedostatok potravín v blízkej budúcnosti. Myslia dlhodobo a uvedomujú si, že tak ako došlo k dnešnej bankovej a finančnej kríze, tak sa v blízkych a ďalších rokoch môže vyskytnúť nedostatok aspoň v určitých položkách „potravinového reťazca“. Uvedomujú si, že v dlhodobej perspektíve očakávajú väčšiu časť globálneho poľnohospodárstva skutočné ťažkosti a nepotrvá dlho, kým sa kapacita produkcie prudko zníži práve v najzákladnejšej potrebe svetovej populácie, v potrebe jesť každý deň.

Aké sú najväčšie hrozby dnešnému zásobovaniu potravinami?

• Produkcia obilnín bola vyhnaná na maximum a predsa počas šiestich z deviatich posledných rokov nekryla svetovú potrebu.
• V roku 2009 sa premení na etanol toľko obilnín vyrobených v USA, že by to stačilo na výživu pol miliardy ľudí počas jedného roka.
• Mnohé štáty uzatvárajú dlhodobé zmluvy s inými štátmi, aby si zabezpečili obilniny, vyrábané pár ostávajúcimi veľkými vývozcami.
• Čína, India, USA, Spojené kráľovstvo, Malajzia, Južná Afrika a Japonsko sú dnes „netto dovozcami potravín“. To značí: viac ako 2,7 miliardy obyvateľov zemegule už nie sú v stave uživiť sa sami bez cudzej pomoci.
• Početné podzemné zásobníky vody akviferového typu sú už úplne vyčerpané a v súčasnosti sa voda ťaží z veľkých fosílnych ložísk. 70 % svetovej spotreby vody ide pre pôdohospodárstvo a blížime sa ku koncu možností spotreby vody na tento účel.
• Spoločnosti ako Monsanto menia potraviny na genetickej úrovni; vo výrobe potravín tým vzniká riziko uvoľnenia zmenených genetických vlastností do biosféry cestou skríženého opelenia.

Týchto šesť hrozieb je len začiatok; okrem toho sme stratili značné množstvo genetickej rozmanitosti praktizovaním monokultúr; pôda stráca úrodnosť skôr, ako sa úbytok živín nahrádza; po erózii leží pôvodne úrodná zem ladom.

Skrátka: celková populácia Zeme a potreba potravín sa zvyšujú, kým dlhodobý trend výroby potravín sa splošťuje a hrozí, že skoro zaznamená úpadok.

Tak vzniká terén, kde mnohí moderní survivalisti nachádzajú nečakaného spojenca – nadšených ekológov. V mnohých smeroch sú tieto dve hnutia od seba na míle vzdialené; survivalisti zvyknú byť konzervatívni alebo liberálni (neoliberáli), kým ekológovia sú vyslovene ľavicovo liberálni a na všeličo majú socialistický či etatistický názor. Odlišné názory majú aj na záhradkárenie a permakultúru , ale zhodnú sa v hlavnej veci, že je to potrebné.

Dokonca aj takí, čo sa pohybujú na okrajoch obidvoch menovaných hnutí, nachádzajú spoločnú cestu vedúcu k potrebe vytvorenia individuálne organizovaného udržateľného pôdohospodárstva. Nejde o to, či bude príčinou nedostatku potravín „globálne otepľovanie“ alebo „nekompetentnosť politikov“; v obidvoch prípadoch je riešením individuálna akcia. A táto je taká jednoduchá, ako je začať si vyrábať časť potravy sám. Potenciálna produkcia aj malej záhradky na predmestí je priam šokujúca. Jedna rodina, ktorú vedie samozvaný „agrárny revolucionár“ menom Jules Dervaes, vyrobí okolo 6000 libier (2720 kg) potravín na 1/10 akra (400 m?)! To je naozaj extrémny prípad, ale predstavte si, čo by to bolo, keby len 30 % predmestských záhrad produkovalo iba 10 % toho, čo produkuje p. Dervaes!

Oplatí sa pozrieť si jeho stránku: http://www.youtube.com/watch?v=mCPEBM5ol0Q, na ktorej odporúča:

• Môžete začať hneď a dokonca aj s plastickými nádobami, ak bývate v činžiaku.
• Okamžite to ovplyvní vašu osobnú situáciu.
• Má to pozitívny vplyv na vaše zdravie a na hodnotu toho, čo máte.
• Poisťuje vás to voči budúcej zníženej ponuke alebo nedostatku potravín (osobnému či globálnemu).
• To znamená ušetrenie značnej finančnej sumy už v druhom roku. Zmenšuje to vašu závislosť na viacerých systémoch (poľnohospodárstvo, distribúcia atď.).

Skrátka, stelesňuje to prvé prikázanie modernej filozofie prežívania: „Čokoľvek robíš, má to zlepšovať tvoje postavenie v živote, aj keď nič nejde zle.“ Na rozdiel od mnohých vecí, ktoré znamenajú zmenu, táto nevyžaduje ani vyčkávanie, ani vládnu akciu. Rozvinúť určitú úroveň výroby potravín je niečo, čoho je schopný každý, kto to naozaj chce. Za posledné dva roky sa rozhodlo robiť to viac ako 10 miliónov Američanov.

Nakoniec si položme otázku: „Aký je skutočný rozdiel medzi moderným survivalistom a permakulturistom?“ Obidvaja môžu mať odlišnú sociálnu filozofiu aj politické názory, ale ich konečný cieľ je vytvoriť si udržateľný a nezávislý život. Pevne verím, že jediný spôsob ako si zaistiť dlhodobé prežívanie, je vytvoriť si tento udržateľný život a to sa nedá bez určitej úrovne osobnej schopnosti produkcie potravín. Dobrá správa je, že začiatok môže byť veľmi jednoduchý a človek sa do procesu v jeho priebehu ľahko vžije.

Nakoniec by som vám rád pripomenul, aby ste uvážili, aké možnosti máme vyrobiť viac potravín. Uvedomte si, že to, čo navrhujem, nevyžaduje nijaké osobitné obete alebo námahu. Položte si túto otázku: Keby sme nahradili len 10 % ozdobných stromov v našom meste a v našich obciach podobnými, ale ovocnými stromami, koľko potravy by sme vyprodukovali? Keď najbližšie pôjdete autom, pozerajte, koľko stromov v našich mestách a na predmestiach neprodukuje nič jedlé. Rátajte ich a myslite na to, aká by to bola produkcia, keby každý desiaty priniesol jablká, hrušky, slivky, orechy atď.

Vo svojej nadutosti sme geneticky zmenili hrušky, aby neprodukovali hrušky, pistáciové stromy sme selektovali tak, aby nerodili pistácie a zapáčili sa nám moruše, ktoré neprinášajú plody. Prečo? Pretože majitelia domov považujú plody, ktoré spadnú z týchto stromov na zem, za „trávnikový odpad“; no len arogantní ľudia považujú ovocie za odpad, keď mnohí chodia s prázdnym žalúdkom. Hrozí nám nebezpečenstvo, že ak ostaneme apatickí a arogantní, jedného dňa aj z nás mnohí budú chodiť s prázdnym žalúdkom.

Jack Spirko je bývalý výsadkár a hlásateľ Survival podcastu, dennej relácie na pomoc poslucháčom, aby si žili, ako si prajú, aj keď časy sú zlé a nedarí sa im.

Prameň: Jack Spirko, „Want To Survive the Coming Crisis?“; http://lewrockwell.com/orig10/spirko5.1.1.html.