Fred Reed

Čudujem sa, prečo je vládnuca trieda Američanov tak ostro protináboženská. Rozumiem, ak niekto nemá záujem o náboženstvo. Nerozumiem animozite voči náboženstvu.

Dá sa povedať: „Náboženstiev je na svete toľko, sú také nedôsledné a protirečia si, že nemôžem veriť ani jednému.“ Takéto stanovisko nie je nerozumné, ale ani hnevlivé. Kto ho zastáva, robí si svoje a nechá druhých veriť si, čo chcú. Rešpektuje ich vieru bez toho, žeby ju zdieľal. Môže považovať náboženstvá za neškodné, za farbistý folklór, dokonca aj za sociálne osožné.

V Spojených štátoch sa stretávame s niečím celkom iným: s útočným nepriateľstvom voči náboženstvu, so snahou vykoreniť ho a potrestať tých, čo ho praktizujú (čo aj to nikto neprizná). Existuje čudesný pohon na bosorky. Videl by som v tom pomstu, ale neviem za čo.

Prečo je to tak? Podávané vysvetlenia mi nedávajú zmysel. Nápis „Radostné Vianoce“ predsa nie je nijaká hrozba; scéna s jasličkami môže uraziť len toho, čo hľadá urážku vo všetkom. Útočnosť evolucionistov je prehnaná, veď teória inteligentného dizajnu nikde neviedla k zatvoreniu biochemického kabinetu.

Názor, že tabuľa s desatorom na čelnej stene súdnej siene povedie k ustanoveniu štátneho náboženstva, je nezmysel. Ak sa scéna s jasličkami protiví našej ústave, prečo si toho nikto nevšimol najmenej do roku 1950?

(Spomínam si na starý vtip z gymnázia, ktoré venovalo študentovi kondóm a vylúčilo ho zo školy, keď ho prichytili, ako sa modlil, aby dostal šancu použiť ho.)

Všeobecne sa uznáva, že veda sa stala akýmsi druhom sekulárneho náboženstva s Veľkým treskom, ktorý nahradil Genezis a s evolúciou ako akýmsi druhom deantropomorfizovaného boha, pohrávajúceho si s ľudstvom. Bude v tom kus pravdy. Farizejská intolerancia evolucionistov voči veriacim sa veľmi podobá na intoleranciu náboženstiev voči kacírom. Vysvetlí to besnosť likvidátorov? Je to preto, lebo veriaci sa v USA pripodobňujú Južanom a katolíkom, čo sa považuje za politicky nekorektné?

Ako to, že veda sa tak zmocnila sedliackeho rozumu? Bežne sa odpovedá, že veda tak divadelne zapadá do nášho prostredia, že produkuje zázračné hračky, že si osvojila neporozumiteľné výrazy ako trojnásobný integrál, vektory s hodnotou nad a pod, a oháňa sa zaklínadlami ako „pentaerytritol tetranitrát“.

Pýtam sa, či tu nejde aj o niečo iné. Väčšina z nás žije dnes v izolácii od prírodného sveta. Vo veľkomestách desaťročia nevidíme hviezdy. Ak zájdeme na vidiek, je to v zatvorených autách s klimatizáciou. Pri prechádzke po pláži sú na piesku hordy ľudí, polovica jačí na vodných lyžiach.

Existujeme v umelom kokóne, ako púšťové termity vo svojich vežiach z blata. Myslím si, že to podstatne mení náš duchovný obzor. Keď sme kedysi žili na vŕškoch okolo Austinu v Texase, keď to ešte neboli predmestia a vetry sa preháňali po voľných priestranstvách, nízka vegetácia sa šírila do ďaleka a hviezdy viseli v noci nízko, zmocnil sa vás pocit nepatrnosti človeka v lone prírody, dočasnosti života a podozrenie, že sú aj iné veci medzi nebom a zemou. Viedlo to k úvahe, ktorá sa v priebehu histórie stala náboženskou.

Ľudia už nežijú na farmárskych usadlostiach, ale na širokých uliciach a diaľniciach. Naši predkovia verili, že zem je stredom vesmíru. My si myslíme, že sme to my. Málo vecí svedčí o inom v prehnane upravených predmestiach a mestách, kde každú hodinu húkajú sirény. Prázdny svet plodí filozoficky prázdne myslenie.

Bez pocitu našej malosti v obrovskom vesmíre a možno aj, že nie sme veľmi dôležití, vynára sa otázka „Toto je všetko, čo je?“ a odpovedá sa „Áno“. Bez úžasu, zázraku a mystéria veľkého vesmíru sa existencia redukuje na plodenie smogu, súťaženie v získavaní spotrebného tovaru, nechutnú televíziu so salvami smiechu. Zameriavame sa na účinnosť, produkciu a hmotu, pretože to je všetko, čo máme. Nie je to veľmi uspokojivé a teda nie sme ani nejako spokojní.

Mám podozrenie, že úpadok náboženstva vychádza menej z vedeckého pokroku ako skôr z ťažkosti rozoznať na parkovisku niečo transcendentné. Vo všeobecnosti veda iste nahradila náboženský spôsob myslenia, a to aj u ľudí, ktorí sa považujú za kresťanov. Je napríklad zábavné počuť ich vysvetľovať, že roztvorenie sa Červeného mora (pri odchode Židov z Egypta) bolo v skutočnosti znížením hladiny vody vetrom nad močiarom. To znamená, že Boh je síce všemohúci, ale len potiaľ, pokým sa správa podľa počasia.

No všimnime si úpadok aj nie náboženských zamyslení nad takými pojmami ako je mienka a účel, správne a nesprávne, konečné dobro atď. Nie žeby sa ľudia bez viery správali horšie; ibaže nevedia, prečo sa nesprávajú horšie. Používanie vedy ako náhrady za vieru v boha alebo bohov vytvorilo náboženstvo, ktoré nemôže klásť otázky rozhodujúce pre náboženstvo. Rozhovor o takýchto otázkach urobil príčinou eliminácie opovážlivca zo zoznamu pozvaných na najbližší koktail.

To však nie je odpoveď na otázku, kde sa berie nepriateľská postriežka na náboženstvo v radoch vzdelaných a vplyvných Američanov. Neviera a sekularizmus existovali temer vždy a všade, súhlasím. Málo vzdelaných Rimanov verilo svojho času na blesky metajúceho Jupitera. Potom boli Katari, Vikáni, manichejci a nespočetní agnostici. No pokiaľ viem, len komunisti a amerikanisti sa pokúsili vyhubiť náboženstvo.

V Mexiku existuje odluka cirkví od štátu a predsa si tam môže vodič autobusu zavesiť krížik nad volant a nikomu to neprekáža. Neviem, koľko Thajcov sú budhisti. Všade vidno symboly budhizmu. Nezdá sa, že by to bolo vyvolalo onú katastrofu. Prečo však to besné odmietanie v USA? Možno dostanem e-mail s informáciou, že je to židovské sprisahanie, ako všetko iné. V skutočnosti je to chýbajúce stanovisko vzdelaných ľudí. Prečo? Koho to zaujíma?

(Poznámka prekladateľa: Dúfam, že čitatelia pochopia bez problémov význam tohto „provokačného“ textu pre ateistické periodikum. Nie je to bežný pohľad na Ameriku. Určité postrehy sú sympatické. Škoda, že u nás platí o vládnucich, vzdelaných a vplyvných osobách opak.

V ZH č. 48 sme uverejnili esej Freda Reeda o veľkom úpadku školstva v USA – Znovuobjavenie divocha, v č. 57 esej o nespokojnom turistovi v Taliansku – Frfloš v raji a v č. 88 článok Stručná história Spojených štátov.)

Prameň: Fred Reed, Chaotic Reflections On Heresy, LewRockwell, 11. 2. 2012