M. L.

Od zvolenia Huga Cháveza za prezidenta vo Venezuele v r. 1998 sa tam všeličo zmenilo.

Zrušenie zápisného umožnilo zvýšiť počet žiakov na všetkých školách o 600 000. Na 20 000 školách prebiehalo vyučovanie vo dvoch zmenách (polovica žiakov ráno, polovica odpoludnia); na 2 250 z nich prešli v prvých ročníkoch na celodenné vyučovanie; do konca roka 2002 ich pribudne ďalších 750. Nikdy sa nepostavilo toľko sociálnych bytov a napriek nepredstaviteľným ťažkostiam sa v roku 2001 zlepšili pomery aj v zásobovaní potravinami a v zdravotníctve. Od októbra 1999 do septembra 2001 poskytla Ľudová banka 10 000 mikropôžičiek v sume 11,84 miliárd bolivarov. Od októbra 2001 do februára 2002 podporila Banka žien 6 286 projektov tromi miliardami bolivarov. Fenomenálna inflácia za predošlých vlád bola znížená na 13 %.

Vo štvrti 23. januára v Caracase miestna organizácia Coordinadora Simón Bolivar síce podporuje prezidenta, ale bez automatickej solidarity vo všetkom – hlásia mu omyly a upozorňujú ho na korupciu, ktorá ostáva endemická: pretrváva ako nákazlivá choroba. Zástupcovia novej samosprávy však zdôrazňujú, že sa otvoril priestor na diskusiu, čo predtým nebolo.

„V rokoch 1980-90 nás divoko utláčali – to boli desiatky mŕtvych a stovky zatýkaní. Od príchodu Cháveza sa to napravilo – dá sa pomerne voľne dýchať.“

V obrovskom štáte Amazonas, kde žije 19 domorodých kmeňov (plus kmeň saleziánskych kňazov), sa domorodci priamo zapojili do vypracovania Ústavy, ktorá podstatne rozširuje ich práva. Jeden z nich sa stal poslancom, druhý guvernérom a viacerí starostami miest. Starosta Autamy (12 500 km?), kde je 95 % obcí elektrifikovaných, sa t.č. zameriava už na zlepšenie zásobovania nezávadnou pitnou vodou a zdravotníctva.

Sotva 1 % obyvateľstva vlastní 60 % obhospodarovanej pôdy a obrovské plochy jej ležia ladom, kým štát dováža 70 % potravín – z čoho majú obrovské zisky distribučné mafie. 13. novembra 2001 urobil Chávez rozhodný krok: podpísal 49 dekrétov s mocou zákona, medzi nimi aj zákon o zemi, ktorý zavádza daň z neobrábaných latifundií, ba pripúšťa aj ich vyvlastnenie a rozparcelovanie medzi maloroľníkov. Ich výroba bude zosúladená s potrebou kantín pri školách, nemocniciach a kasárňach, aby mali zaistený odber svojich výrobkov. Zákon o rybolove rozširuje zónu pobrežnej ochrany z 3 na 6 míľ, čo je v prospech miestnych rybárov a ochrany životného prostredia.

Prameň: M.L., Le Monde diplomatique, máj 2002.