Michal Bartík sa narodil 29. septembra 1921 v Nitrianskych Sučanoch, okres Prievidza. Jeho otec Alojz Bartík bol poštový úradník. Bol slovenskej národnosti a katolíckeho náboženstva. Maturoval na Štátnom slovenskom gymnáziu v Prievidzi v roku 1941.

Veterinárstvo začal študovať 20. 11. 1941 zápisom do 1. semestra na VŠV vo Viedni s imatrikulačným číslom 5582 a štipendiom 600 RM. Po skončení vojny prestúpil na VŠV v Brne, kde 15. 5. 1945 získal diplom a 15. 2. 1947 doktorát veterinárnej medicíny. Jeho dizertačná práca mala názov Otravy postrekovými prostriedkami obsahujúcimi dinitro-o-kresol.

Jeho hlavné pracoviská boli VŠV v Košiciach. V roku 1990 odišiel definitívne do dôchodku a odsťahoval sa do Brna, kde 12. 1. 2008 zomrel.

Pozri tab. 11 a tab. 17.

*

Odhalenie pamätnej tabule prof. MVDr. Michala Bartíka, DrSc.,

zakladateľa veterinárskej biochémie a toxikológie, akademického funkcionára a dlhoročného vedúceho Katedry chémie a biochémie Vysokej školy veterinárskej v Košiciach, sa uskutočnilo pri príležitosti jeho nedožitých 90-tych narodenín dňa 9. 12. 2011.

Vo vstupnej hale pavilónu chémie tak bude pripomínať pamiatku tohto významného biochemika a toxikológa žulová tabuľa z dielne akademického maliara Arpáda Račka. Pred samotným odhalením tabule sa v posluchárni pavilónu chémie stretli na seminári venovanom nedožitým deväťdesiatym narodeninám prof. Bartíka pozvaní hostia, medzi ktorými bol jeho syn MVDr. Michal Bartík a ďalšia rodina, bývalí kolegovia a priatelia, súčasní členovia katedry chémie, biochémie a biofyziky a členovia vedenia univerzity na čele s rektorom prof. MVDr. Emilom Pilipčincom, PhD., ktorý vo svojom príhovore predstavil život a dielo prof. Bartíka, ktorý celý svoj profesionálny život zasvätil veterinárnej medicíne a chémii, a ktorý sa vyše štyridsať rokov podieľal na založení a formovaní veterinárnej chémie, biochémie a toxikológie na našej univerzite.

Napriek vynikajúcim vedeckým a pedagogickým výsledkom nebola cesta získavania príslušných hodností pre prof. Bartíka bezproblémová. Po získaní hodnosti kandidáta vied na zasadnutí Vedeckej rady Vysokej školy poľnohospodárskej v Brne v roku 1961 a udelení vedeckej hodnosti doktora vied na zasadaní Vedeckej rady Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre v roku 1969 nasledoval návrh na menovanie profesorom, ktorý bol prerokovaný a schválený, ale rozhodnutím orgánov Komunistickej strany Slovenska v roku 1970 bolo menovacie pokračovanie prerušené a prof. Bartík nesmel vykonávať pedagogickú prácu a učiť študentov riadneho denného štúdia do akademického roku 1980/81. Jeho menovanie profesorom bolo nakoniec s desaťročným omeškaním zavŕšené v roku 1980. Mnohé prekážky boli spojené s procesom budovania katedry, čo si vyžadovalo nemalé úsilie prof. Bartíka a celého kolektívu, podarilo sa im však zaradiť toto pracovisko na špičku v biochemickom výskume v rámci celej republiky i za jej hranicami. Preto bolo nielen osobnou tragédiou, keď musel prof. Bartík v roku 1971 po 21-ročnom budovaní odovzdať z politických dôvodov vedenie katedry.

Šírka profesionálnych záujmov prof. Bartíka bola nevšedná. Za nové prístupy v diagnostickej praxi a zavedenie nových metód boli prof. Bartíkovi a jeho spolupracovníkom udelené tri zlepšovateľské preukazy, dve autorské osvedčenia Úradu pre vynálezy a objavy v Prahe a v akademickom roku 1988/89 bolo prof. Bartíkovi udelené zvláštne ocenenie ČSAV v Prahe za dosiahnuté výsledky výskumu v oblasti vývoja originálnych metód na stanovenie aktivity pepsínu.

Prof. Bartík okrem vedenia ústavu a katedry zastával v rokoch 1953 až 1957 aj akademickú funkciu prodekana pre pedagogiku vtedajšej Veterinárnej fakulty VŠP v Nitre, bol dlhoročným členom vedeckej rady, bol tiež školiteľom, predsedom alebo členom komisií pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác vo vedných odboroch biochémia živočíchov a človeka, biochémia, veterinárna toxikológia či vnútorné choroby hospodárskych zvierat. V rámci publikačnej činnosti je autorom troch knižných publikácií, z ktorých jedna bola vydaná v anglickom jazyku, dvoch skrípt, vyše 150 časopiseckých publikácií. Absolvoval vyše 200 odborných prednášok na rôznych veterinárnych, lekárskych, biochemických a chemických konferenciách a seminároch doma i v zahraničí. V roku 1978 udelil výbor Českej matice technickej v zhode s Ministerstvom školstva Československej republiky vysokoškolskej učebnici Bartík – Piskáč Veterinární toxikologie prémiu za vysokoškolskú učebnicu vynikajúcej úrovne.

Nasledovala spomienka od prof. Ing. Jána Blahovca, CSc., jedného zo žiakov postgraduálnej vedeckej výchovy prof. Bartíka a tiež jeho krajana, ktorá obsiahla hodnotenie jeho organizačnej, vedeckej, pedagogickej a publikačnej práce, pričom každá z týchto oblastí bola po zásluhe hodnotená mimoriadne pozitívne.

Do tretice vystúpila doc. MVDr. Dagmar Heinová, CSc., s prezentáciou vedeckého výskumu a jeho výsledkov z čias, keď pracovala u prof. Bartíka. Vo svojej prezentácii sa zamerala na obdobie vývoja moderných, citlivých a špecifických diagnostických analytických postupov pre viaceré proteolytické enzýmy (chymotrypsín, pepsín, aminopeptidázy kuracieho krvného séra) a následnú modifikáciu pepsínovej metódy pre jej použitie pomocou mikrotitračnej platničkovej technológie.

Po odznení prezentácie oslovila doc. MVDr. Zuzana Kostecká, PhD., vedúca katedry chémie, biochémie a biofyziky, prítomných, ktorí by sa ešte chceli podeliť o svoje spomienky na prof. Bartíka. Vo svojom vystúpení si na prof. Bartíka zaspomínal MVDr. Štefan Karahuta ako na aktívneho vedúceho Jazdeckého oddielu Slávia VŠV v Košiciach. Zvýraznil najmä profesorov entuziazmus, obetavosť a porozumenie pre túto činnosť svojich zverencov. Po vystúpení ďalšieho spolupracovníka RNDr. Jozefa Kupku, DrSc., kolegu z čias zakladania katedry, sa ujal slova MVDr. Michal Bartík, aby vyslovil v mene celej rodiny poďakovanie rektorovi a vedeniu univerzity za ocenenie, ktoré sa dostalo jeho otcovi prof. Bartíkovi, i celej Katedre chémie, biochémie a biofyziky UVLF v Košiciach za organizáciu podujatia.

Odhalenie samotnej pamätnej tabule rektorom univerzity prof. Pilipčincom a MVDr. Bartíkom tak bolo slávnostným vyvrcholením celého podujatia.

Prameň: Mgr. Ľudmila Kundríková, Spravodajca Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach č. 6, november – december 2011, s. 10 – 12, www.uvlf.sk.