Rastislav Škoda

Pán Rojka, v príspevku z 5. 11. na adresu Lemmyho píšete, že v prospech existencie Boha pôsobí skutočnosť, že to „hovorí pozitívne celý svet (okrem pomerne malého percenta ateistov a agnostikov v EU a severnej Amerike) a o monštre nikto (len Dawkins a niekoľko ‚papagájov‘). Preto apriórna pravdepodobnosť je na strane Boha.“

Nie. Takéto uvažovanie – „Pretože všetci ľudia súhlasia (vždy súhlasili), že je to tak, je to tak“ – v etike „Ak je to prijateľné pre mnohých, je to prijateľné“ – sa v logike volá klamným zdaním či falošným záverom, a v praxi malo rozličné pomenovania:

argumentum ex consensu gentium (zo súhlasu národov), argumentum ad populum (odvolávanie sa na ľud), etnologický alebo historický dôkaz, pravda väčšiny, po čínsky, že traja muži robia tigra atď.

Ak sa k nemu v dávnej minulosti hlásali veľkí ľudia (Cicero v Tusculanae Disputationes, Seneca v Epistulae morales, Pavol v Liste Rimanom), od tých čias sa nazhromaždil rad argumentov, ktoré tušenie tvorcu v neutrálnej mysli zbavujú akejkoľvek váhy.

1. Je síce pravda, že úplné chýbanie predstavy Boha je aj u necivilizovaných národov veľmi zriedkavé, ale predstavy bohov sú u rozličných národov také rozličné, že sa nedá odvodiť nijaká použiteľná predstava Boha.
2. Mýtický jav, že sa všetky lemíky vrhajú z vysokých útesov do mora a hynú, nesvedčí o tom, že urobili dobrú voľbu.
3. V stredoveku temer sto percent ľudí verilo, že slnko sa krúti okolo zeme.
   Bola na tom omrvinka pravdy?
4. V 14. storočí považovala väčšina ľudí zem za plochú, ale to ju neurobilo plochou.

G. W. F. Hegel neakceptoval tento argument, ale pripúšťal, že je v ňom zrnko pravdy.

V súčasnosti sa ťažko nájde profesionálny filozof, ktorý by tomuto argumentu pripisoval logickú silu, no dosť ho používajú populárni obrancovia viery.

Záver: Consensus non facit veritatem. (Všeobecný súhlas, konsens, nevytvára pravdu.)

Keby mala zavážiť mienka mnohých či väčšiny občanov pri rozhodovaní o prípustnosti manželstva homosexuálnych partnerov, mala by zavážiť – na podklade ich morálnej istoty a financovania protestných akcií ultrakonzervatívnymi miliardármi – aj pri snahách o zákaz výučby evolúcie? A čo pri diskriminácii „menejcenných rás“, ako Hispánci, Afroameričania, Židia, moslimovia alebo Hindovia? Na základe argumentu ex consensu gentium – súhlasu národov – by sa dal zavrhnúť aj gravitačný zákon, platiaci zatiaľ v celom vesmíre; len by bolo treba zohnať 51 percent hlasov, čo nie je nemožné.

Mrazí ma.