24. júna 2013 dotĺklo srdce skvelého človeka, humanistu, ateistu, filozofa, ktorý v mladosti spojil svoj život s cirkvou a sám o tom povedal:
V mladosti som bol veriacim človekom. „Veriacim” to je silný výraz. Bol som veriacim, ktorý chcel presne vedieť: existuje boh, alebo nie? Kvôli riešeniu tejto otázky pre seba som po skončení ôsmej triedy vstúpil do Odeského duchovného seminára, kde som sa rýchlo stal hlboko, fanaticky veriacim pravoslávnym. Po ukončení duchovného seminára som študoval na Moskovskej duchovnej akadémii, ktorú som ukončil v roku 1951, získal som vedeckú hodnosť kandidáta bohoslovia. Potom som bol rok v Saratovskom duchovnom seminári pomocníkom inšpektora a docentom základnej a mravnej teológie. Hlbokým štúdiom náboženstva som nakoniec pravdu o náboženstve spoznal. Pravda je v tom, že v ktoromkoľvek náboženstve žiadnej pravdy niet!
Vrátil sa do civilného života, aby ovládal a riadil svoj život podľa vlastných predstáv. O tom opäť hovoril svojimi slovami:
Po takomto zistení som opustil seminár, vzdal som sa cirkvi, vzdal som sa viery v boha a vrátil som sa do rodného kolchozu, kde som pracoval a diaľkovo ukončil strednú školu. Vstúpil som na Odeský ekonomický inštitút, po skončení ktorého som ešte vyštudoval Filozofickú fakultu Kyjevskej univerzity, kde ma nadchla ateistická propaganda, pod vplyvom ktorej, a podľa môjho príkladu, sa stovky pravoslávnych i katolíckych kňazov, desiatky protestantských pastierov a desiatky moslimských duchovných, rozišli s náboženstvom a vierou v boha. Za to na mňa v roku 1959, sedem rokov po mojom rozchode s náboženstvom, moskovský patriarcha uvalil kliatbu. Po uvalení kliatby som vyštudoval na Kyjevskom štátnom inštitúte, tu som obhájil kandidátsku a potom i doktorskú dizertáciu. Teraz som profesorom Kyjevskej polytechnickej univerzity, prednášam na nej filozofické predmety (filozofiu, etiku, religionistiku, logiku). Podrobne som o sebe napísal v brožúre „Prečo som prestal veriť v Boha”, ktorá je dostupná na A-portáli www.ateism.ru a na mojej osobnej stránke www.sotref.com.
Vo veku 83 rokov poskytol rozhovor novinám Express, kde vyjadril svoje životné krédo vysoko morálneho človeka, ktorý si nadovšetko cenil ľudský a teda i vlastný život:
Okamihy zmyslu môjho života boli pocitom plnosti mojich síl v ich prospešnom spoločenskom vynaložení. Teraz sa blížim k záveru svojho života. Práve teraz považujem za zmysel svojho života osobnú účasť v propagovaní humanizmu, vedomosti, vzdelania a oslobodenia ľudí a spoločnosti od náboženského tmárstva. A celkovo mi, ako heslo znejú slová Nikolaja Ostrovského: „Pre mňa je najdrahší život. Človek ho dostane iba jeden krát. A prežiť ho treba tak, aby nebol neznesiteľne bolestivým pre zbytočne prežité roky, aby nepálila hanba za podlú a malichernú minulosť. Aby som si umierajúc mohol povedať: Celý život, všetky sily som dal v prospech oslobodenia človeka… A treba sa ponáhľať žiť, lebo hlúpa náhoda môže prerušiť tento život.”
Česť jeho pamiatke.
Spoločnosť Prometheus.