Dnes napoludnie v Slovenskom rozhlase odznela medzi hlavnými správami dňa „dôležitá“ informácia o zrušení poplatku za cirkevné sobáše rozhodnutím 102 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V čom to bolo tak nevyhnutné, že sa to muselo riešiť cez iný zákon ?
Narodenie nového života, vytvorenie rodinného zväzku a smrť sú tak významné udalosti v živote človeka, že sú zvýraznené troma osobitnými obradmi (občianskymi, či cirkevnými) a osobitnými úradnými dokladmi vydávaných matrikou: rodný, sobášny a úmrtný list. Minimálne tieto doklady budú o nás navždy zaznamenané v historických análoch. Zrejme aj preto sa štát rozhodol pre svojich občanov poskytovať prvopisy týchto dokladov zadarmo.
Civilný sobáš je zadarmo. Ale len vtedy, keď sa uskutoční pred príslušným matričným úradom (čiže len na matrike, kde patríte podľa trvalého bydliska), v určenej dobe a na určenom mieste. Stačí ak sa chcete zosobášiť v inom meste (mimo trvalého bydliska), na inom mieste (na historickej radnici a nie na mestskom úrade) v inom čase (nie v sobotu, ale v piatok), alebo ak jeden z novomanželov nie je ani občanom Slovenskej republiky a už zaplatíte poplatok od 20 do 200 €.
Matrika pripravuje podklady aj na cirkevný sobáš. Skontroluje príslušné doklady, predpripraví zápisnicu o uzavretí manželstva a po cirkevnom obrade a jeho potvrdení do zápisnice, matrika vydá novomanželom sobášny list. Pretože však nie vždy korešponduje obvod cirkevného úradu s obvodom matriky, majú matriky náročnejšiu a nezaplatenú administratívu so spracovaním dokladov k cirkevnému uzavretiu manželstva. To bol dôvod zavedenia poplatku vo výške 10 € za prípravu a vyhotovenie dokladov k uzavretiu cirkevného sobáša.
Zavedenie poplatku však vyvolalo búrlivú reakciu Fóra kresťanských inštitúcií, protestnú petíciu i okamžitú reakciu ministra vnútra Róberta Kaliňáka po stretnutí s jeho reprezentantmi a dnes aj, našťastie, jeho zrušenie. Štát by naozaj nemal rozlišovať, ako hovorí pán minister, či ide o sobáš civilný alebo cirkevný.
Aj cirkevný sobáš by mal byť zadarmo. Lenže nie je. Aj keď štát nereguluje a nepredpisuje poplatky za cirkevný krst, sobáš, či pohreb (tzv. štólové poplatky), predsa len existujú. Oficiálne sa neuvádzajú, len sa rozdávajú obálky s nadpismi: pre pána farára, pre kostolníka, pre organistu… a medzi veriacimi koluje neoficiálny cenník za každý obrad. Však prispieť pánovi farárovi, či na kostol sa patrí. Tieto poplatky cirkev neeviduje, ani nezdaňuje. A to kňazi sú postavení na úroveň verejných zamestnancov a plat im hradí štát. Tak ako matrikárky. Možno aj pre tieto neevidované poplatky neustále klesá počet cirkevných sobášov. Dnes ich je oproti roku 1989 menej skoro o 10 tisíc a tvoria len 52 % zo všetkých sobášov (v roku 1996 to bolo 80 %).
Ak by skutočne štát chcel pomôcť ľuďom a nie cirkvi, mal by poplatky za cirkevné obrady legalizovať, evidovať ich a odpustiť ich z daní v určenej výške (napr. 2 (3) percentá). Stačí len cirkvou evidovať poplatky, vydávať o nich potvrdenia a na základe nich si môžu ľudia uplatňovať úľavu na dani. Dá sa to urobiť zákonom ako napríklad v Anglicku. Ale to je u nás asi utópia. V týchto súvislostiach je zvláštnym paradoxom, že poplatok 10 € za cirkevný sobáš sa zrušil cez vládny návrh zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti…