Ján Zubaj sa narodil 20. novembra 1921 v Ploštíne, okres Liptovský Sv. Mikuláš. Jeho otec, Ján Zubaj, bol úradník. Bol Slovák a evanjelik augsburského vyznania. Maturoval v roku 1940 na II. slovenskom štátnom gymnáziu v Bratislave.

Veterinárstvo začal študovať zápisom do 1. semestra VŠV vo Viedni 11. 9. 1940; mal štipendium 600 RM a dostal imatrikulačné číslo 5426. V roku 1941 absolvoval 3 semestre, dňa 1. 12. 1942 sa zapísal už do 6. semestra, ale diplom dosiahol až 31. 8. 1944.

Vo Viedni ostal až do 20. 10. 1945, kedy obhájil (ako prvý z 15 študentov zo Slovenska, ktorí ostali po oslobodení vo Viedni, aby tam dosiahli doktorát) doktorskú dizertačnú prácu s názvom Verbreitung und Bekämpfung der ansteckenden Schweinelähmung (Meningo- Polioencephalomyelitis enzootica suum) in der Slowakei (Rozšírenie a tlmenie nákazlivej obrny ošípaných (Meningo- polioencephalomyelitis enzootica suum na Slovensku), ktorú vypracoval na Štátnom diagnostickom veterinárnom ústave v Bratislave; riaditeľ (školiteľ) nie je uvedený, ako je to často pri iných dizertáciách, ale dá sa predpokladať, že to bol MVDr. František Nižnánsky. Krátky abstrakt bol uverejnený vo Wiener tieräztliche Monatsschrift (r. 1945, s. 390 – 391).

Pôsobil ako obvodný veterinár v Šali, v rokoch 1963 – 1967 na Štátnom veterinárnom ústave v Bratislave a potom na Štátnej veterinárnej správe až do odchodu do dôchodku.

Zomrel dňa 9. 10. 1989 vo veku 68 rokov.

Pozri tab. 10, tab. 17 a tab. 19.

*

Spomienka na MVDr. Jána Zubaja (1921 – 1989)

V tomto roku si pripomenieme 90. výročie narodenia MVDr. Jána Zubaja, dlhoročného úspešného pracovníka Štátnej veterinárnej správy na Slovensku. Bol to prototyp pracovitého, všeobecne uznávaného a pritom skromného reprezentanta štátnej veterinárskej služby.

Narodil sa 12. 11. 1921 v Ploštíne, okres Liptovský Mikuláš. Stredoškolské štúdium absolvoval na Štátnom gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, kde v roku 1940 maturoval. Pretože v Čechách boli zatvorené od roku 1939 všetky vysoké školy, rozhodol sa študovať veterinársku medicínu v zahraničí. V roku 1940 si podal žiadosť o veterinárske štipendium na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Jeho žiadosť bola kladne vybavená a tak sa v septembri 1940 zapísal na vysokú školu zverolekársku vo Viedni. Štúdium úspešne ukončil a veterinársky diplom nadobudol dňa 10. 3. 1945, teda krátko pred oslobodením Viedne Sovietskou armádou. Na základe úspešnej obhajoby dizertačnej práce „Sledovanie a tlmenie nákazlivej obrny ošípaných na Slovensku v rokoch 1940 – 1945“ a získal doktorský diplom. Školiteľom mu bol MVDr. František Nižnánsky, riaditeľ Štátneho diagnostického veterinárskeho ústavu v Bratislave. Dňa 20. 10. 1945 vo Viedni promoval. Výťah dizertačnej práce uverejnil v Časopise československých veterinářů 1, 1946, s. 187 – 194, ako aj vo Wiener tieräztliche Monatsschrift 34, 1947, s. 390 – 391.

Diplom si nostrifikoval v roku 1946 na Vysokej škole veterinárskej v Brne.

Treba vyzdvihnúť skutočnosť, že už ako vysokoškolák publikoval 2 články:
– MVC Ján Zubaj: „Subperitoneálny absces ako následok kastrácie.“ Slovenský veterinár, roč. IV., 1942, s. 129 – 130,
– MVC Ján Zubaj: „Sulfonamidy vo veterinárskej praxi.“ Slovenský veterinár, roč. V., 1943, s. 183 – 185.

Po skončení 2. svetovej vojny začal pracovať na Štátnom diagnostickom veterinárskom ústave v Bratislave. Bola to pre neho dobrá škola z hľadiska laboratórnej diagnostiky a praktickej epizootológie pre ďalšie náročné a zodpovedné funkcie v štátnej veterinárskej správe na Slovensku.

V roku 1947 bol menovaný okresným veterinárskym lekárom na ONV v Senici. V ďalších rokoch úspešne pôsobil ako okresný veterinársky lekár vo viacerých okresoch: Svidník, Humenné, Šaľa a po územnej reorganizácii štátu v roku 1960 vo funkcii epizootológa na Okresnom veterinárskom zariadení v Galante. V r. 1962 – 1968 pracoval ako epizootológ na Krajskom veterinárskom zariadení v Bratislave.

Od 1. 9. 1971 nastúpil do funkcie hlavného veterinárskeho lekára pre ochranu veľkochovov na Štátnej veterinárskej správe v Bratislave. V tejto funkcii pôsobil do roku 1988, kedy odišiel do dôchodku. Bol dlhé roky aj členom protinákazovej komisie ČSFR a členom odbornej skupiny poľnohospodárskej komisie štátov RVHP.

MVDr. Ján Zubaj patril ku generácií veterinárskych lekárov, ktorí svojou prácou, obetavosťou a cieľavedomosťou sa podieľali na rozvoji a úspechoch slovenského veterinárskeho lekárstva. Za 43 rokov svojho pôsobenia vo veterinárskej službe si získal povesť uznávaného odborníka, požíval úctu a vážnosť u svojich kolegov. Svoje odborné znalosti, organizačné schopnosti a praktické skúsenosti úspešne uplatňoval pri riešení komplexu protinákazových opatrení u rôznych druhov domácich zvierat.

Bol spoluautorom knižných publikácií:
– Haladej, Š. a kol.: 25 rokov socialistického veterinárstva na Slovensku, Príroda, Bratislava, 1976,
– Zubaj, J. a kol.: Ozdravovanie chovov od nákazlivých chorôb, strana 25 – 44, (1976),
– Zubaj, J. a kol.: Terminologický slovník k smerniciam o veterinárskej činnosti (ÚVO ŠVS SSR, 1981, rozsah 71 strán).

Okrem toho uverejnil 21 odborných článkov z rôznych oblastí veterinárskej praxe, napr.
– Škoda, R. – Grunert, Z. – Zubaj, J. 1969. Epizootologie der Aujeszkyschen Krankheit in der ČSSR. 3. Beeinflussung des Vorkommens der Seuche durch Massenimpfung der Schweine mit Lebendvirusvakzine. Archiv für experimentelle Veterinärmedizin, 1969, roč. 24, s. 167 – 177.

Jeho obetavú prácu pri ochrane živočíšnej výroby po zásluhe ocenili viacerými vyznamenaniami:
– Čestný titul „Budovateľ Slovenského poľnohospodárstva“, 1965,
– Odborové ocenenie „Zaslúžilý pracovník veterinárskej služby“, 1981,
– Rezortné vyznamenanie „Vynikajúci pracovník Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR“, 1966 a iné.

MVDr. Ján Zubaj zomrel dňa 9. 10. 1989 vo veku 68 rokov.

Prameň: J. Jantošovič, J. – Vrabec, V. – Maďari A.: Spomienka na MVDr. Jána Zubaja (1921 – 1989), Slovenský veterinársky časopis, 2011, č. 5, s. 297.