Náboženstvá a v našom prostredí sa predovšetkým rímskokatolícka cirkev pasuje do pozície vykladača zmyslu ľudských životov. Vo vyhlásení Nostra Aetate z druhého vatikánskeho koncilu sa uvádza: „Ľudia čakajú od rozličných náboženstiev odpoveď na skryté záhady ľudskej existencie, ktoré tak ako kedysi i dnes hlboko znepokojujú srdce človeka: kto je vlastne človek, čo je zmyslom a cieľom nášho života…” Humanisti, ľudia ktorí vedia zmysluplne prežiť svoj život majú na to vlastné odpovede a oveľa zmysluplnejšie než sú odpovede a rady teológov.
Je prirodzené, že v odpovedi na otázku Aký je zmysel života? sa veriaci s humanistami nevedia zhodnúť. Prečo je to problém? Vieme vysvetliť zmysel veci, ktoré robíme, ale máme spory, keď máme vysvetliť o čo ide v našom živote ako celku, prečo má zmysel žiť. Podľa veriacich sme tu, lebo to je zámer Boha, je to náš osud a Boží plán. Ľudia bez viery v nejaké náboženské presvedčenie to prirodzene odmietajú. Hovoria spravidla, že zmysel ich života je taký, aký mu dajú oni sami.
Fyzik Lawrence M. Krauss na otázku o zmysle života odpovedá: „…zmysel môjmu životu dáva skutočnosť, že nijaký zmysel neexistuje. Môj život má iba taký zmysel, aký mu dám ja. Tak ako všetci ostatní, aj ja mám to šťastie, že som tu, mám vedomie a trochu času, aby som ho čo najviac využil. Toto je doslova zmysel môjho života. Skutočnosť, že sa snažím získať od života čo najviac jednak prostredníctvom osobného prežívania sveta vo všetkých jeho podobách, a zároveň sa ho pokúšam pozitívne ovplyvniť nielen pre svoje deti, ale aj pre ostatných ľudí, ktorí v ňom žijú.”
Podľa herečky Julia Sweeney náboženskí teisti prekrútili zmysel života, spôsob, akým to slovo bežne používame. Myslí si, že: „Takmer ako keby ignorovali prirodzený sklon ľudí túžiť po zmysle a kontexte a namiesto toho svojich stúpencov nútia učiť sa odpoveď naspamäť. Niečo ako: Tvoj život má zmysel, lebo ťa stvoril Boh, sleduje ťa a kladie ti do cesty prekážky, aby zistil či si za svoje rozhodnutia zaslúžiš posmrtný život v blaženosti. … Ale pravdou je, že veriaci nachádzajú zmysel života v tom istom ako ja: v rodine, v cieľavedomosti, v priateľoch a komunite, v snahe o lepšie pochopenie a získanie väčšej zručnosti, v túžbe prispôsobovať si okolnosti a spoločnosť (k lepšiemu alebo k horšiemu).”
Biológ PZ Myers o tom hovorí: „Som už tridsaťdva rokov ženatý a mám tri deti. Keby ste sa ma opýtali, čo je pre mňa na svete najdôležitejšie, odpovedal by som, že môj vzťah k týmto blízkym ľudom. Aj veda dáva môjmu životu zmysel, pretože som ho zasvätil hľadaniu skutočných odpovedí. Zaujíma ma predovšetkým to, ako svet naozaj funguje — najmä po biologickej stránke. Kde sme sa tu vzali? Prečo sme práve takí, akí sme? Čo nás poháňa vpred? Moja práca je úžasná a vzrušujúca. Ďalej by som, pravdaže, povedal, že uspokojenie nachádzam v komunite ľudí, ktorí ma obklopujú. Jedným z cieľov ateistov musí byť upevňovanie a zlepšovanie spoločenských vzťahov.”
Ako čítame z týchto vyjadrení, humanisti majú o zmysle svojho života jasno, je to optimistickejšie ako pomyslenie, že nášmu životu dáva zmysel Boh teológov. Veď pri ďalšom premýšľaní by sme si museli položiť otázku: A v čom je zmysel Boha o ktorom nevieme nič okrem toho čo nájdeme v starých náboženských knihách a čo nám chcú nahovoriť teológovia, ktorí nevedia o jeho existencii o nič viac než je v Biblii, zbierke starovekých príbehov zapísaných ich predchodcami, ktorú si môže prečítať každý z nás sám?
