Pýtať sa, čo tu bolo pred Veľkým treskom, nemá zmysel. Po spojení všeobecnej teórie relativity a kvantovej mechaniky sa totiž ukazuje, že v extrémnych podmienkach sa čas správa ako ďalší rozmer priestoru. Na úplnom počiatku, keď bol náš vesmír ešte príliš malý, aby ho ovládali zákony kvantovej mechaniky, tak existovali štyri dimenzie priestoru, ibaže žiadna času. „Poznanie, že čas sa môže správať ako priestor,” píše Stephen Hawking s ďalším fyzikom, Leonardom Mlodinowom, v knihe Veľký plán, „odstraňuje prastarú námietku, že vesmír musí mať počiatok, ale taktiež znamená, že počiatok vesmíru sa dial v réžii prírodných zákonov a nepotreboval prvotného hýbateľa v podobe nejakého božstva.”

Štandardná teória Veľkého tresku popisuje, ako vesmír expandoval a ako sa hmota ochladila a vyvinula do dnešnej podoby. Nevysvetľuje však pozorovanú rovnorodosť vesmíru ani rozmiestnenie nehomogenít v ňom. Ich vysvetlenie priniesol až model inflačného vesmíru, hovoriaci o období mimoriadne prudkého rastu kozmu. Dnes predstavuje všeobecne uznávané rozšírenie teórie veľkého tresku, pretože mnohé predpovede, z neho vyplývajúce, sa podarilo potvrdiť pozorovaniami variácií v reliktnom mikrovlnnom žiarení.

Čítať celý článok: In Vivo magazín