Prvé hypotézy o neviditeľnom materiáli v kozme pochádzajú už z dvadsiatych rokov minulého storočia. Holanďan Jacobus Kapteyn a neskôr aj známy Jan Oort zistili, že rýchlosť pohybu niektorých hviezd prekračuje predpovedané hodnoty. Nezrovnalosti oproti teórii interpretovali prítomnosťou hmoty, ktorá svojou tiažou vplýva na pohyb okolitých objektov, no zostáva skrytá pred zrakom pozorovateľa. Dané tvrdenia vedci pokladali za prinajlepšom príliš odvážne. A napokon vysvitlo, že to, čo sa snažili vysvetliť, bolo dielom chyby samotných pozorovacích prístrojov.
Iná situácia nastala v roku 1933. Profesor z MIT Fritz Zwicky na rozdiel od svojich predchodcov neskúmal jednotlivé hviezdy, ale celú galaktickú kopu. Na jeho veľké prekvapenie, galaxie z okrajových oblastí sa pohybovali až tak rýchlo, že by ich účinky odstredivej sily mali takpovediac rozhádzať po okolí. Jedným z riešení bolo, že pozorované zoskupenie galaxií drží pohromade vďaka gravitácii dodatočnej hmoty.
Čítať celý článok: In Vivo magazín