Ignacio Ramonet

Protivník

Stalo sa to 11. septembra. Presmerované zo svojho normálneho poslania pilotmi hotovými na všetko, lietadlá sa rútia do stredu mesta s určením zničiť symboly nenávideného politického systému. Ide to veľmi rýchlo: explózie, fasády sa rozlietajú, vežiaky sa rúcajú za pekelného rachotu, zdesení prežívajúci utekajú pokrytí troskami. A médiá podávajú správu o tragédii v priamom prenose…

New York 2001? Nie, Santiago de Chile, 11. septembra 1973. V spolupráci s USA generál Pinochet uskutočnil puč proti socialistickému prezidentovi Salvadorovi Allendemu a prezidentský palác nechal bombardovať letectvom. Desiatky mŕtvych a začalo sa obdobie teroristickej vlády, ktoré trvalo pätnásť rokov …

Prečo popri legitímnom súcite s nevinnými obeťami atentátov v New Yorku a Washingtone nepripustiť, že Spojené štáty nie sú – tak ako všetci ostatní – nevinným štátom? Nezúčastnili sa násilných, ilegálnych a často utajených politických akcií v Latinskej Amerike, na Blízkom východe, v Ázii …? Ktorých dôsledkom boli tragické voje mŕtvych, „zmiznutých“, mučených, žalárovaných, utečencov, exulantov …

Stanovisko západných vlád a masmédií v ohľade ich predbiehania sa v proamerikanizme by nám nemalo zakrývať krutú skutočnosť: Na celom svete, a najmä v štátoch Juhu, verejná mienka po týchto odsúdeniahodných atentátoch bola: „Čo sa im stalo je veľmi smutné, ale patrí im to!“

Aby sa táto reakcia dala pochopiť, možno nebude neužitočné pripomenúť, že už počas celej „studenej vojny“ (1948-1989) sa Spojené štáty pustili do „križiackej výpravy“ proti komunizmu, ktorá mala neraz podobu vyhladzovacieho ťaženia: tisíce komunistov boli pozabíjané v Iráne, okolo milióna v Indonézii, dvesto tisíc ľavičiarov bolo likvidovaných v malej Guatemale … V tých rokoch sa písali najotrasnejšie stránky Čiernej knihy amerického imperializmu, poznačené aj hrôzami vietnamskej vojny (1962-1975).

Už vtedy vraj išlo o „dobro proti zlu“ – hoci vtedy, podľa Washingtonu, podporovať teroristov nebolo za každých okolností nemorálne. Prostredníctvom CIA vtedy Američania odporúčali atentáty na verejných priestranstvách, únosy lietadiel (čínsky pilot, ktorý pristál so svojím Migom na Tajvane, dostal milión dolárov v zlate – p.p.), sabotáže a vraždy. Na Kube organizovali zavraždenie Fidela Castra, v Nikarague sandinistov a v Afganistane sovietov.

Bolo to práve v Afganistane, kde Washington za podpory dvoch veľmi slabo demokratických štátov  – Saudskej Arábie a Pakistanu – organizoval v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch vznik moslimských brigád, regrutovaných v arabsko-moslimskom svete a zložených z ľudí, ktorých masmédiá západu označovali za „freedom fighters“ – bojovníci za slobodu!  Vie sa, že vtedy CIA angažovala a formovala aj chýrneho Osáma bin Ládina.

Od roku 1991 sa USA inštalovali na pozícii jedinej hyperveľmoci a v skutočnosti  zbavili OSN ich medzinárodnej úlohy. Sľúbili, že zavedú nový svetový priadok, ktorý bude spravodlivejší ako boli predošlé usporiadania sveta. V jeho mene viedli vojnu proti Iraku. Na druhej strane sa chovajú škandalózne stranícky v prospech Izraela a na škodu práv Palestíncov. Napriek medzinárodným protestom trvajú na neľútostnom embargu voči Iraku, ktoré nevadí režimu, ale postihuje tisíce nevinných. To dráždilo a búrilo arabsko-moslimskú verejnú mienku a viedlo k vzniku a šíreniu radikálne protiamerického islamizmu.

Ako dr. Frankenstein – Spojené štáty vidia teraz svoj vlastný výtvor, Usáma bin Ládina, používať proti sebe šialené násilie. A vo svojej obrane sa opierajú o dva štáty – Saudskú Arábiu a Pakistan, ktoré vyše tridsať rokov najviac prispievali k šíreniu radikálnych moslimských sietí na celom svete; keď bolo treba aj pomocou teroristických metód.

Vyslúžilci studenej vojny okolo prezidenta Georgea W. Busha iste nie sú nespokojní s obratom, ktorý nastal. Pravdepodobne vítajú šťastnú náhodu: akoby zázrakom im atentáty 11. septembra nahradzujú dôležitý strategický prvok, ktorý im chýbal celých 10 rokov od zrútenia sa Sovietskeho zväzu: nepriateľ . Konečne! Pod menom „terorizmus“ sa oddnes rozumie, každý to pochopil, radikálny  islamizmus. Všetky obávané vykoľajenia sú oddnes možné. Vrátane moderného maccarthyizmu, ktorý by si vzal za terč protivníkov globalizácie. Mali ste radi antikomunizmus? Budete zbožňovať antiislamizmus!

Prameň: Ignacio Ramonet, „L’adversaire“, Le Monde dipomatique, č. 571, s. 1, október 2001. – Preložil Rastislav Škoda.