Internet

Šesť rokov pred 11. septembrom 2001 napísal Benjamin Barber provokatívnu a prorockú knihu „Džihád proti McWorldu?”; hľadal príčiny, prečo po skončení studenej vojny rastie napätie medzi sekulárnym spotrebiteľským kapitalizmom a náboženským a etnickým fundamentalizmom; medzi amerikanizovaným globabálnym trhoviskom a tribálnymi hnutiami virulentne sa brániacimi proti modernite.

Podtitul Hertsgaardovej novej knihy „Prečo Amerika fascinuje a zlostí svet” vzbudzuje očakávanie, že autor bude pokračovať tam, kde Barber skončil: že bude skúmať závisť, zbožňovanie a zlosť, ktoré Amerika vyvoláva za svojimi hranicami. Hoci Hertsgaards preberá niektoré Barberove myšlienky o amerikanizácii globálnej popkultúry a resentimentoch, ktoré to vyvoláva, neplní sľub ukázať, „ako sa my Američania pozeráme na ostatok sveta”, ani nehovorí cudzincom, prečo „Amerika a Američania sú takí, akí sú”.

Namiesto toho napísal jednostranne zaujatú pomätenú knihu, ktorá je zlostným osobným výpočtom toho, čo autor považuje v Amerike za zlé: Predkladajú sa nám utárané a slabo odôvodnené výpady proti výsledku prezidentských volieb v roku 2000, proti nerovnosti medzi bohatými a chudobnými v USA a proti tomu, čo autor opisuje ako pokrytecké podporovanie „zradných diktatúr, ktoré slúžia našim egoistickým záujmom”.

Hoci Hertsgaard, ktorý je prispievateľom National Public Radio, píše, že za 20 rokov precestoval 30 krajín, jeho pohovory s cudzincami sú v knihe zriedkavé a vyzerajú náhodné. V Londýne hovorí s taxikárom, v Južnej Afrike s dvojicou tínejdžerov, v Japonsku s historikom umenia a v Egypte s obchodníkom.

Miesto toho, aby seriózne skúmal názory ľudí o Amerike, robí sám svoje klišéové generalizácie:

„Američania sú priateľskí, ale neotesaní, bystrí ale prázdni, úspešní ale samotárski. Topia sa v materiálových hodnotách, ale sú chudobní v rámci rodiny, priateľstiev a spoločnosti. Čudesný je ich vzťah k morálke: zdá sa, že sex im pripadá hanebný, ale násilie nádherné! Predovšetkým: žijú skôr aby pracovali, než aby pracovali, aby mohli žiť.” Po pár stránkach dodáva: „Sú vulgárni, ale pobožní, moderní ale staromódni, namyslení ale bez koreňov.”

V knihe sa spomína veľa dôležitých otázok, od dôsledkov zrýchľujúceho sa amerického exportu popkultúry až po súčasnú náklonnosť americkej administrácie pre jednostranné vojenské akcie. Ale platné závery, ktoré by chcel Hertsgaard v týchto záležitostiach robiť, sú v mnohých prípadoch znehodnotené jeho náklonnosťou pre preceňovanie a prekrucovanie faktov – a jeho konzekventnou nespoľahlivosťou ako pozorovateľa.

„Tieň orla” je plný pochybných generalizácií a neslýchaných tvrdení. Hertsgaard píše, že

„naša demokracia vyvoláva rozpaky v celom svete a je zlodejským pelechom zabarikádovaných byrokratov a legálneho podplácania”.

Pokračuje, že

„naše masmédiá sú hanbou pre posvätný koncept slobody tlače”, že by „mohli byť formálnou časťou vlády, taká úzka je ich kritická dištancia od nej, ktorú bežne udržujú”.

A porovnáva americké bombardovanie Drážďan ku koncu druhej svetovej vojny s teroristickým útokom 11. septembra, tvrdiac, že obidva akty „sledovali vojenské a politické ciele zavraždením veľkého počtu civilistov”.

Uvažuje takto: „Ak sa vieme postaviť zoči-voči faktom, musíme uznať, že naša krajina bola v hlbokej kríze už pred tým, ako bin Ládinovi letci štartovali na svoju misiu nenávisti. Politicky žijeme v demokracii, ktorá si sotva zaslúži toto meno”.

Hertsgaardove schopnosti logika sa ukazujú byť rovnako slabé ako jeho schopnosti politického komentátora. Nahovára nám, že súčasné ekonomické ťažkosti nášho štátu sú výsledok poklesu výdavkov spotrebiteľov, reflektujúceho medzi iným „obrat preč od nestriedmeho pôžitkárstva a materiálových záujmov” po 11. septembri – nič nedá na pokles ceny akcií a vzostup nezamestnanosti.

Píše, že „dosiahnuť ekonomickú spravodlivosť v Amerike je naliehavá výzva, ale zas nie väčšmi naliehavá ako príkaz Ozovho čarodejníka Wizarda, aby mu Dorothy a jej krajania priniesli metlu Zlej čarodejnice západu” – nepomyslí, že Ozov rozkaz je podfuk, lebo Oz chce dostať Dorothy a jej priateľov preč z poľovačky na divé husi. Potom neprekvapuje, ak je Tieň orla taký slabý ako jeho argumenty. Hertsgaard nás vyzýva, aby sme bojovali za obnovu čestnosti ako podkladu demokracie a uzatvára túto trápnu knihu snívanou víziou, ktorá porovnáva Spojené Štáty s horou, ktorá chrlí lávu: Ak môžu byť sopky krásne a smrtonosné, prečo by nemohla byť Amerika múdra aj mocná, štedrá aj bohatá, veľkodušná aj hrdá?

Mark Hertsgaard: The eagle’s Shadow. Why America Fascinates and Infuriates the World  (Tieň orla. Prečo Amerika fascinuje a zlostí svet). 236 s., 23 €. Farrar, Strauss & Giroux, New York 2002.

Prameň: Internet.

* * *

Už viackrát sme uverejnili kritické články k správaniu sa americkej administrácie po skončení studenej vojny. Dá sa neprotestovať proti tomu, že už druhý rok sme nútení žiť v obavách pred očakávanou ohlásenou vojnou? Preklad kritiky americkej knihy, ktorá kritizuje svoju americkú vlasť, má ukázať, že aj mnohí Američania majú rovnaké názory ako my a že tieto sa nedajú len tak ľahko vyvrátiť. Presvedčili Vás námietky proti knihe o Tieni orla? Mňa teda nie. Škoda len, že asi nikto z nás tú knihu nebude čítať. Určité uspokojenie mám z toho, že viem, že existuje.  ?